Už základné znalosti akéhokoľvek cudzieho jazyka sú pre každého človeka obohatením. Čím lepšie ho ovláda, tým väčšie možnosti sa mu otvárajú. Riaditeľka jazykovej školy Berlitz Denisa Baranovičová precestovala kus sveta a vzdelávala sa v jazykoch. „Ich ovládanie otvára brány do sveta vzdelania, zaujímavých skúseností, širších pracovných možností, ale aj k informáciám, umeniu či športovým aktivitám, dnes sa napríklad profesionálni športovci bez základov angličtiny nezaobídu,“ hovorí.
Každý sa učí inak
Vo väčšine základných škôl sa deti zvyčajne učia angličtinu už od prvého ročníka. Neskôr k nej pribudne ďalší voliteľný cudzí jazyk. Podľa možností školy a jazykovej výbavy vyučujúcich je to nemčina, ruština, francúzština či španielčina. Podobne je to na stredných školách. Učitelia sú limitovaní počtom hodín vyhradených na výučbu a aj počtom žiakov. Je ich obvykle viac, čo znamená, že sa nemôžu venovať každému individuálne a zamerať sa na zlepšovanie slabších stránok.
„Každý je iný a potrebuje trochu iný prístup. Niekomu ide dobre napríklad písomný prejav, môže mať však problémy s vyjadrovaním a naopak. Pri získavaní jazykového sebavedomia je podľa mojich skúseností dôležité, aby ste sa necítili zakríknuto. Ak robíte chyby, robíte ich predsa aj v rodnom jazyku. Dôležité je poučiť sa z nich. Ak môže učiteľ alebo lektor pracovať so žiakom podľa jeho potrieb, napredovanie v cudzom jazyku je rýchlejšie a prináša reálne výsledky. Človek doň naozaj preniká a teší sa, že mu to ide. Aj to je súčasť jazykového sebavedomia,“ pripomína Denisa Baranovičová.
Čítajte viac 6 dôvodov, prečo sa majú deti učiť cudzí jazyk
Nemusíte stagnovať
Častým problémom pri učení sa cudzieho jazyka býva frustrácia z "nemožnosti“ naučiť sa ho. Mnohí poznajú pocit stagnácie, akoby sa dookola učili to isté a začínali stále od začiatku. „Každý sa dokáže naučiť cudzí jazyk a prehlbovať svoje jazykové vedomosti. Ovládate predsa už materinský jazyk, ktorý bol predtým pre vás tiež cudzí,“ myslí si riaditeľka. „Ak ste odhodlaní naučiť sa dobre cudzí jazyk, prvým krokom je zistiť, do akej miery ho ovládate aktuálne, a podľa výsledku potom stanoviť úroveň, na ktorej môžete vo vzdelávaní pokračovať. Vracať sa mierne späť môžete, ale preskočiť niekoľko úrovní nie je žiaduce.“
Testovanie reálnych jazykových znalostí v jazykovej škole pozostáva z ústnej aj písomnej časti, pričom ústnu časť môžete zrealizovať aj telefonicky.
„Okrem zaradenia do primeranej úrovne je podľa mňa dôležité aj to, aby študentov učenie bavilo. Hodiny by preto mali byť koncipované zaujímavo a v čo najväčšej miere sa prispôsobovať ich potrebám a záujmom. Nielen formou, akou vzdelávanie prebieha, ale aj témami či oblasťami s bohatou slovnou zásobou.“
Prax robí majstra
Získať primeranú istotu a jazykové sebavedomie v cudzom jazyku sa nedá bez toho, aby ste v dostatočnej miere neprecvičovali všetky možnosti, ktorými informácie prijímate a v rámci ktorých jazyk používate. Musíte cvičiť hovorenie a čítanie, ale i počúvanie a písanie. Napríklad aplikácia Netflix je na precvičovanie cudzieho jazyka ako stvorená, nezabudnite pritom používať titulky, či už v materinskom, alebo cudzom jazyku. Sú veľmi užitočné aj pre deti.
„Obrovskou výhodou je, ak vás cudzí jazyk učí človek, pre ktorého je daný jazyk materinský. Okrem toho, že sa ho učíte používať naozaj tak, ako sa v ňom bežne komunikuje, dozviete sa cenné informácie o kultúrnych rozdieloch, ktoré sa prejavujú aj v používaní jazyka. Existujú napríklad slovné zvraty alebo gestá, ktoré majú rozdielny význam u nás a iný napríklad v španielsky hovoriacich krajinách. Ak to viete, vyhnete sa nepríjemným a trápnym situáciám,“ zdôrazňuje Baranovičová.
Úplne najlepšia kombinácia pri výučbe je rodený hovorca a slovenský lektor, tak sa rýchlo vyhnete chybám, ktoré prirodzene robíte. V zásade má každý národ svoje prirodzené chyby, ktoré vychádzajú z materinského jazyka. Slovenský lektor však najlepšie vysvetlí, prečo ich robíte a ako sa im vyhnúť.
Čítajte aj Pribudnú na slovenských cestách dvojjazyčné značky? Možno už čoskoro
3 otázky
pre Denisu Baranovičovú,
riaditeľku jazykovej školy Berlitz Bratislava
1. Môžu sa cudzí jazyk naučiť aj ľudia vo vyššom veku? Už aj niektorí štyridsiatnici hovoria, že im to nemyslí tak ako v škole?
Naučiť sa cudzí jazyk je možné v akomkoľvek veku. Štyridsiatnici sú v produktívnom veku, majú najviac povinností, či už v práci, alebo doma s deťmi. Preto je dôležité, aby si cudzí jazyk zaradili do bežného týždenného programu a venovali sa mu.
2. Nie je pre nich najväčším problémom to, že si neveria? Mnohí majú zakódovaný perfekcionizmus. Ten by však pri výučbe cudzieho jazyka mal byť na poslednom mieste. Na prvom mieste ho môže mať operný spevák, ktorý potrebujete dokonalú výslovnosť. Komunikovať v cudzom jazyku je dôležité pri akejkoľvek príležitosti.
3. Ako dlho dospelým priemerne trvá, kým zvládnu jazyk na dobrej úrovni?
Dôležitá je spomínaná rutina, nevynechávať výučbu a venovať sa jazyku počas dvanástich mesiacov aspoň trikrát do týždňa. Ak to dodržíte, nie je možné, aby ste na konci dvanásťmesačného obdobia v cudzom jazyku nekomunikovali.
Čítajte viac Seniori nie sú pri angličtine flákači, vraví šéfka jazykovky
Aj bez drvenia gramatiky
Polygloti, ľudia, ktorí plynule ovládajú minimálne štyri cudzie jazyky, sú presvedčení, že dôvod, prečo sa niekomu nedarí napredovať v cudzej reči napriek tomu, že sa ju učí roky, je nesprávny spôsob učenia.
Aby sa človek naučil akýkoľvek cudzí jazyk, je dôležité dodržiavať štyri základné veci. Po prvé, učenie vás musí baviť. Po druhé, musíte sa mu venovať systematicky, lepšie každý deň niekoľko minút, ako raz za týždeň nárazovo niekoľko hodín. Ako tretí bod je dôležité urobiť si plán, na akú jazykovú úroveň sa chcete dostať, čo súvisí s cieľom, prečo sa jazyk učíte, a potom sa plánu skutočne držať. A po štvrté, nájsť si čo najefektívnejšiu metódu učenia.
„Metód výučby cudzích jazykov je viacero a každému vyhovuje iná. Všetky však majú spoločné to, že do učenia sa zapájajú zmysly. Cudzí jazyk preniká do mozgu cez počuté, videné, povedané, napísané. Metódy sa líšia poradím a intenzitou. Keď sa do cudzieho jazyka takpovediac ponoríte, je vysoká šanca, že sa ho skutočne naučíte,“ vraví študijná poradkyňa pre dospelých a firmy z jazykovej školy Berlitz, Katarína Boskovičová.
Čítajte aj Je náš jazyk necitlivý voči ženám?
Klasika verzus revolúcia
Inak sa musí učiť tlmočník a prekladateľ, iné potrebujete ovládať, ak sa chcete v zahraničí do nejakej miery dohovoriť, a iné, ak máte viesť v cudzom jazyku obchodné stretnutia alebo prezentácie.
Medzi klasické metódy učenia sa cudzieho jazyka patrí memorovanie slovíčok a zároveň učenie sa gramatiky. Potom sa naučené slová spájajú do viet. Gramaticko-prekladová metóda sa používala už v 16. storočí a študenti sa takto učili po latinsky. Najskôr sa naučili slová cudzieho jazyka a gramatické pravidlá, potom prekladali texty slovo po slove a slová spájali do viet.
Sú však aj novšie metódy, priame, vyvinuté na základe experimentov a vedeckých poznatkov o tom, ako funguje učenie, ľudský mozog a pamäť.
Najprv ucho a ústa
Jednou z nich je Callanova metóda, vhodná najmä pre ľudí s dobrým hudobným sluchom. Študenti najskôr počúvajú lektora a snažia sa čo najviac porozumieť. Potom hovoria a až následne čítajú a píšu. Aj preto sa tejto metóde hovorí ucho-ústa-oči-ruka. „Je to priama metóda, počas hodiny sa hovorí iba v cudzom jazyku, nepoužíva sa iný. Špecifikom je neustále opakovanie viet a fráz, rozprávanie bez zbytočného premýšľania. Lektor hovorí rýchlo, dokonca rýchlejšie, než je bežné. Študentom kladie otázky, každú zopakuje dvakrát a vyžaduje, aby odpovedali okamžite, bez premýšľania, automaticky,“ vysvetľuje K. Boskovičová. Učí sa v malých skupinách, kde je maximálne osem študentov, aby stihol každý z nich v priebehu hodiny naozaj nielen počúvať, ale aj veľa hovoriť.
Lektori sa na hodinách striedajú, každý hovorí iným tempom, s iným prízvukom, tak sa poslucháči naučia nemať stres a reagovať za každých okolností. No práve rýchlosť a stres nemusia vyhovovať každému.
Čítajte aj Vzácni sú IT špecialisti, farmaceuti i zdravotníci. A o koho je najmenší záujem?
Ponorenie do hlbín
V spolupráci s Institute of Psychology na McGill University Montreal bol vyvinutý moderný systém výučby cudzích jazykov, ktorý dostal názov Úplné ponorenie – Total Immersion. Je vhodný na rýchle zlepšenie jazykovej úrovne, študent sa posunie o jednu vyššie za päť dní.
Rovnako ako Callanova, aj metóda Úplné ponorenie je priama, no kým prvým spôsobom sa učí iba angličtina, učebné materiály metódou Total Immersion sú vypracované a fungujú aj pri iných jazykoch.
„Študent je doslova ponorený do angličtiny, nemčiny či francúzštiny. Denne s ním v tomto jazyku komunikujú minimálne dvaja až traja lektori desať až dvanásť vyučovacích hodín, do konverzácie je zapojený polovicu času, aby si preberanú látku dokonale osvojil. Týmto spôsobom sa ponoríte do jazyka z akejkoľvek jazykovej úrovne. Veľkou výhodou je aj to, že sa obsah a tempo výučby prispôsobujú študentovi, čo zvyšuje motiváciu. Jazyk sa môžete učiť všeobecne alebo zamerať sa na témy, ktoré potrebujete pre svoju prácu či štúdium,“ vysvetľuje K. Boskovičová.
Využívanie efektívnych metód učenie sa cudzieho jazyka podľa nej podstatne zjednodušuje a skracuje. „Učenie je práca a súčasťou efektívneho učenia je pravidelný kontakt s jazykom,“ uzatvára.