Žiačky a žiaci na druhom stupni základných škôl a stredných škôl sa museli v uplynulom školskom roku vzdelávať šesť mesiacov dištančne, v niektorých okresoch aj dlhšie. Pandémia preverila schopnosti jednotlivých škôl prispôsobiť sa nepredvídaným okolnostiam, ale najmä pripravenosť vzdelávacieho systému rýchlo a účinne reagovať na okamžité zmeny a zložité výzvy.
O tom, ako dištančná výučba prebiehala a aké môžu byť jej dosahy nielen na vzdelávacie výsledky, neboli k dispozícii žiadne relevantné údaje. Komenského inštitút spolu s Centrom vzdelávacích analýz preto oslovili agentúru Focus, aby zistila, ako situáciu vnímajú pedagogičky a pedagógovia.
Prevládal internet
"Dlhodobo spolupracujeme s učiteľkami a učiteľmi a vieme, že pandémia je pre nich, ale aj pre žiakov a rodičov obrovskou záťažou. Chceli sme preto získať komplexný prehľad, v čom pociťujú nedostatky, ale tiež to, v čom ich netradičná situácia posilnila,“ vraví manažérka Komenského inštitútu Zuzana Labašová.
"Ministerstvo školstva nezverejnilo a zrejme ani nezbieralo žiadne dáta. Nevyhodnotilo pandemické opatrenia a ich dosah na vzdelávací systém. Z finančných dôvodov sme sa nemohli zamerať na všetky stupne škôl, vybrali sme aspoň druhý stupeň základných škôl a naše zistenia chceme ponúknuť ako príspevok do diskusie. Podľa nás je dôležité, aby sa nové nariadenia pripravovali aj na báze výsledkov a čísel z praxe,“ dodáva jej kolega Radoslav Plánička.
"Podľa výsledkov prieskumu sa do dištančnej výučby pravidelne zapájalo 81 % detí, takmer vôbec sa nezapájalo 10 %. Do výučby prostredníctvom internetu sa zapájalo približne 82,5 % detí a výlučne off-line výučbu, napríklad tlačené pracovné listy, konzultácie cez telefón, prezenčnú výučbu v malých skupinkách a podobne malo 10 %,“ vysvetľuje Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz.
Čítajte viac Digitálne zručnosti pre učiteľov
Tretina neznámkovala
Zber údajov sa realizoval v termíne od 14. 5. 2021 do 27. 5. 2021 na vzorke 515 učiteliek a učiteľov druhého stupňa základnej školy na celom Slovensku. Agentúra Focus sa ich pýtala na to, ako vnímali pomoc a podporu zo strany štátu či vlastných zamestnávateľov, ako sa im darilo prispôsobovať svoje vzdelávacie a hodnotiace metódy novým podmienkam, ale tiež to, ako pandémia podľa nich zasiahla samotných žiakov.
"Ministerstvu školstva dali pedagógovia a pedagogičky za celkovú podporu počas pandémie známku 3. K tej sa priklonilo takmer 40 % opýtaných, štvorku by dalo vyše 21 % a dvojku 25 %,“ hovorí R. Plánička.
Na druhej strane, nie všetky učiteľky a učitelia využili všetky odporúčané nástroje a postupy na výučbu a hodnotenie detí.
"Z nástrojov, ktoré mali prispieť k skvalitneniu výučby počas pandémie, využívali najviac slovné hodnotenie – 81 %. Úplne zrušila známkovanie necelá tretina – 29 %. Od písomného skúšania a testovania úplne upustila približne štvrtina – 27 % pedagógov,“ dodáva M. Rehúš. Vyše 70 % učiteľov nezrušilo známkovanie, väčšina s odôvodnením, že by to malo na učenie žiakov negatívny dosah. Avšak z tých, ktorí známkovanie zrušili, zhruba tri štvrtiny – 76,2 % uviedlo, že im to veľmi alebo skôr pomohlo.
Čítajte viac Deťom chýba podpora. Učitelia na ne nemajú priestor
Vyčerpanie a nepohoda
Po návrate do školy by podľa vyučujúcich potreboval nejakú formu dodatočnej podpory každý štvrtý žiak či žiačka. Najpreferovanejším spôsobom bolo doučovanie, ktoré by mala škola organizovať po návrate žiakov do škôl podľa 61 % učiteliek a učiteľov, 78 % dopytovaných pritom deklarovalo ochotu doučovať žiakov a 63 % by na zapojenie sa do podporných aktivít ako sú doučovanie a letná škola motivovala adekvátna finančná odmena.
Ukázalo sa, že pandémia bola pre väčšinu pedagogičiek a pedagógov náročným obdobím. Najviac ich zaznamenalo zhoršenie v oblasti pracovnej pohody – 46 % a duševného zdravia – 41 %, približne tretina aj v oblasti fyzického zdravia a sociálno-ekonomickej. Väčšinu učiteliek a učiteľov výučba počas pandémie vyčerpala – 77,5 %, približne pätinu už učenie po skúsenosti s výučbou počas pandémie veľmi nebaví a 18 % zvažuje aj odchod z profesie.
"Napriek novej situácii sa 52 % pedagogičiek a pedagógov nevzdelávalo, zvyšok absolvoval niektorý z webinárov. Najčastejšie sa ich zúčastňovali cez stránku Učíme sa na diaľku, ktorú prevádzkuje Štátny pedagogický ústav. Vzdelávania realizovaného Komenského inštitútom, Živicou a inými mimovládnymi organizáciami sa zúčastnil približne každý piaty učiteľ či učiteľka,“ dopĺňa Z. Labašová.
Čítajte viac 7 tipov, ako získať jazykové sebavedomie
Deti sa učili menej
Pandémia priniesla učiteľkám a učiteľom aj pozitíva. Takmer 60 % z nich uviedlo, že si zlepšili digitálne zručnosti a približne 40 % prezentačné schopnosti.
"Viac ako 8 z 10 uviedlo, že žiaci si počas dištančnej výučby osvojili menej učiva. Odhadli, že oproti bežnej výučbe sú pozadu o dva mesiace. Takmer štvrtina – 23 % uviedla, že žiaci sú pozadu o štyri a viac mesiacov,“ uzatvára M. Rehúš.
Z výsledkov vyplýva, že pri opätovnom dištančnom vzdelávaní je dôležité, aby mali učiteľky a učitelia, rovnako ako aj žiaci a žiačky sprístupnené technologické zariadenia na on-line výučbu. Pedagógovia by mali mať zabezpečenú aj väčšiu podporu v tom, ako učiť na diaľku, aké formy, metódy či didaktiku majú používať, ako aj pri implementácii niektorých opatrení, najmä v prípade zrušenia známkovania a vypustenia písomného skúšania a testovania žiakov.
Prieskum ukázal, že v súčasnosti potrebujú pedagógovia podporu či už v oblasti pracovnej pohody, duševného a fyzického zdravia, ale i pri motivácii žiakov a žiačok k učeniu sa, zisťovaniu ich potrieb a individualizácie výučby. Je potrebné zabezpečiť im doučovanie a venovať pozornosť aj ich ďalším potrebám.