Cudzí jazyk sa môže naučiť každý. Ovládať aspoň jeden je dnes samozrejmosťou

Prax a znalosť anglického jazyka sú dve z troch najdôležitejších požiadaviek, ktoré vyžadujú zamestnávatelia od absolventov vysokej školy. Ovládať aspoň jeden cudzí jazyk je dnes samozrejmosťou, potvrdzuje aj Denisa Baranovičová, riaditeľka jazykovej školy Berlitz.

, 18.02.2022 11:00
študent, učenie sa, uzitocna, vyucovanie, Foto:
Výhovorky, že niekto je na cudzie jazyky ,,ľavý“ a nevie ich napriek rokom štúdia dostať do hlavy neobstoja.
debata

Po prvej hodine angličtiny si myslela, že plynule konverzovať bude najneskôr o tri mesiace. Keď jej učiteľka povedala, že ju čaká štúdium na celý život, odchádzala mierne sklamaná. Dnes vie, že mala veľkú pravdu.

Najprv sa Denisa Baranovičová plánovala venovať chémii. "Maturovala som na strednej priemyselnej škole chemickej, je to doteraz môj koníček, ale životné cesty ma priviedli do Austrálie. Študovala som tam na Business College a po návrate som zamierila na Univerzitu Mateja Bela v Banskej Bystrici.“

K štúdiu u protinožcov potrebovala, pravdaže, angličtinu. "Rada spomínam na svoju pani učiteľku, zhodou okolností bola našou susedou. Mala asi sedemdesiat rokov a ovládala osem jazykov. Utkvelo mi v pamäti, ako sedela vo veľkom ušiaku, za sebou mala obrovskú knižnicu a fajčila tak päťdesiat, šesťdesiat cigariet denne. Na prvej hodine anglického jazyka ma povzbudzovala a ja som bola na seba hrdá. Tak som sa jej opýtala, kedy budem vedieť po anglicky. Odvetila: Ja hovorím ôsmimi jazykmi a stále sa mám čo učiť v každom z nich, je to štúdium na celý život.

Odchádzala som sklamaná, myslela som si, že tak o tri mesiace sa naučím komunikovať, veď English is easy (angličtina je ľahká). No a teraz, po dvadsiatich šiestich rokoch v jazykovej škole Berlitz, zisťujem, že je to naozaj na celý život a je to veľmi príjemná cesta. Stále sa máte čo učiť a je úplne jedno, či je to cudzí, alebo váš materinský jazyk. Akékoľvek vzdelávanie ma vždy veľmi bavilo. Tam, kde sú vzdelaní ľudia, je aj svet lepší. A keď je národ vzdelaný, môže vo svete veľa znamenať, hoci je krajina malá, napríklad Holandsko,“ dodáva.

Tak to cítim

Po štúdiách pracovala najskôr v IT firme. "Neuspokojovalo ma to, hľadala som niečo iné a keď mi kolegyňa ukázala inzerát na miesto oblastnej riaditeľky v bratislavskej pobočke jazykovej školy Berlitz, išla som na pohovor do Viedne. Vtedy bolo zvykom pýtať sa uchádzačov – prečo si myslíte, že ste vhodný kandidát na túto pozíciu? Veľmi úprimne som odpovedala, že to jednoducho tak cítim a myslím si, že práve tu je moje miesto. Ešte v ten večer mi volali, že výberové konanie ukončili a prijímajú ma. Na pohovore som bola u rodenej Viedenčanky, dnes vyše osemdesiatročnej dámy, ktorá používa WhatsApp a je ako moja druhá matka. Stále sme v kontakte, sadli sme si aj pracovne, aj osobnostne,“ usmieva sa D. Baranovičová.

Včera, dnes a zajtra

Na otázku, čo je dôležité pri učení cudzích jazykov, vraví, je základ je vedieť komunikovať v minulom, prítomnom a budúcom čase. "Čiže vedieť povedať, čo ste robili včera, dnes a zajtra. Na základe toho zistím, ako vám to ide. Veľa Slovákov napríklad v nemčine prehĺta koncovky, lebo nevedia správne skloňovať a myslia si, že keď to povedia rýchlo, je to dobré. Napriek tomu, že nie som nemčinárka, počujem to, mám triky, ako otestovať jazykové znalosti,“ hovorí skúsená učiteľka. Rýchlo ich zistí aj u študentov, ktorí majú dar "zhora“, hudobný sluch.

"Ľudia s hudobným sluchom vedia jazyk výborne napodobniť, aj keď ho neovládajú. Pamätám si, že v jednej speváckej súťaži bolo mladé rómske dievča, ktoré veľmi pekne spievalo, aj po anglicky, hoci jazyk neovládalo. Jazyk je vlastne zvuk, dá sa napodobniť. Aj preto môžu napríklad operní speváci hosťovať v krajinách po celom svete a spievať v rôznych jazykoch. Inak, najhoršie sa im spieva v češtine, pre spoluhlásku ř. Ak máte hudobný sluch, cudzí jazyk sa naučíte rýchlejšie, ľahšie ho dostanete do ucha. No máme aj také skúsenosti, že talentovaní ľudia bývajú potom trochu lenivejší a nerozvíjajú gramatiku. V istom okamihu štúdia si však musíte sadnúť aj k nej, bez toho to nejde, je to predsa len cudzí jazyk, nie váš materinský, a ani nikdy nebude,“ ozrejmuje D. Baranovičová.

Francúzština je oriešok

Výhovorky, že niekto je na cudzie jazyky "ľavý“ a nevie ich napriek rokom štúdia dostať do hlavy, podľa D. Baranovičovej neobstoja. "Váš materinský jazyk bol tiež cudzí, ako ste sa ho naučili? Mamička, otec či babička vám predsa nehovorili, že dnes preberáte prítomný alebo minulý čas, učili ste sa prirodzene. Každý má schopnosť naučiť sa akýkoľvek cudzí jazyk. Samozrejme, ak nemáte hudobný sluch, bude vám robiť problém napríklad francúzsky jazyk, pretože v ňom inak píšete, inak čítate a inak vyslovujete. Všetky tieto tri schopnosti sa musíte učiť naraz, je to náročné. Napríklad aj pre ľudí, ktorí výborne hovoria po anglicky alebo po nemecky. Veľakrát začnú najprv študovať taliančinu, cez ktorú sa ľahšie dostanú k francúzštine. Mala som výbornú študentku, ktorá študovala anglický jazyk a literatúru, francúzštinu si dala ako druhý jazyk a trápila sa s ňou. Spýtala som sa jej, prečo si ju vybrala, keď nemá hudobný sluch. Ostala prekvapená: Ako to viete? Chodím na doučovanie výslovnosti. Škoda, nemal jej kto poradiť, aby si vybrala radšej iný cudzí jazyk.“

jazyky, vlajky, muž, rozmýšľanie Čítajte aj 7 tipov, ako získať jazykové sebavedomie

Výhoda zmiešaných rodín

S cudzím jazykom je to, ako hovorí D. Baranovičová, podobné ako s matematikou. "Niekto sa s talentom na ňu narodí. Ale aj keď ho nemáte, naučíte sa rátať, riešiť rovnice, poznáte Pytagorovu vetu. Nie každý môže matematiku potom, samozrejme, učiť či pracovať v NASA, to sú už iné rovnice. Alebo spomínané spevácke súťaže. Nemôže byť každý spevákom, ale spievať môže každý, môžete sa napríklad aj naučiť hrať na nejakom hudobnom nástroji, mať to ako koníček, no nebudete sa tým živiť.“

Spolu s kolegyňami sa v jazykovej škole Berlitz venujú aj deťom s poruchami učenia a pozornosti, napríklad s dyslexiou či dysgrafiou. "Vo väčšine prípadov ich ignorujú už na základnej škole, hoci majú tieto poruchy diagnostikované. Najprv sa porozprávame s rodičmi, celý náš tím sa stretne, preberieme, ktorý lektor bude pre dieťa najlepší, a nastavíme konkrétny metodický plán. Tieto deti potrebujú viac času, veľa trpezlivosti, ale aj opakovania,“ vysvetľuje odborníčka.

Za prínos pokladá, že je u nás veľa bilingválnych, zmiešaných rodín. "Najviac slovensko-maďarských, ale i iných, deti odmalička komunikujú v oboch jazykoch. Máme lektora nemčiny, ktorý hovorí aj po slovensky, aj po maďarsky, rovnako ako jeho syn, a učia ho aj po nemecky. Veková hranica, kedy začať učiť dieťa cudzí jazyk, neexistuje, akurát pri troj-, štvorročných môže občas nastať menší problém, že sa začnú zajakávať alebo komoliť rozprávanie tak, že používajú oba jazyky v jednej vete. Vetu začnú po slovensky a skončia po maďarsky. Stáva sa to, ak sú rodičia veľmi motivovaní a na deti príliš tlačia, alebo, a to mnohí nevedia, je problém v slovoslede. Ak sa dieťa učí jeden jazyk s pevným a druhý s nepevným slovosledom, môže začať vety komoliť. Dá sa to však bez problémov zvládnuť, treba na to len trpezlivosť a spoluprácu s odborníkom,“ hovorí D. Baranovičová.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #absolventi #vzdelanie #jazyk #cudzí jazyk #angličitna #jazykové školy #cudzie jazyky
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy