Pokračovanie článku: Cudzí jazyk sa môže naučiť každý. Ovládať aspoň jeden je dnes samozrejmosťou

Lekcie s rodenými hovorcami

Jazyková škola Berlitz má dnes na celom svete 500 pobočiek a patrí k priekopníkom výučby cudzích jazykov. Meno nesie po svojom zakladateľovi. Maximilián de Berlitz pochádzal z rodiny učiteľov a matematikov, vyrastal v Nemecku. V roku 1870 emigroval do USA, kde učil gréčtinu, latinčinu a ďalších šesť európskych jazykov tradičnou metódou zameranou na gramatiku a preklad. Neskôr pôsobil ako profesor francúzštiny a nemčiny na Warnerovej technickej univerzite.

„Stalo sa, že musel ísť na operáciu slepého čreva a študentom zohnal na zastupovanie na prednáškach mladého Francúza. Ten však hovoril iba po francúzsky, po anglicky nevedel vôbec. A hoci sa profesor Berlitz po operácii s obavami vracal k svojim študentom, ostal príjemne zaskočený. Zistil, že hovoria výborne po francúzsky. Mladý učiteľ si poradil, využil vizuálne a iné prostriedky, keďže učivo nevedel preložiť do angličtiny, a poslucháči museli hovoriť iba po francúzsky. Tak vznikli základy priamej metódy výučby cudzích jazykov. Neskôr za ňu dostal Maximilián de Berlitz dve ocenenia na svetových výstavách (dnešné EXPO). V súčasnosti Direct method – priamu metódu, používajú takmer všetky jazykové školy. Pôvodne bola postavená na rodených hovorcoch, ale dnes to výborne zvládajú aj profesionálni jazykoví lektori iných národností,“ vysvetľuje D. Baranovičová.

Povedané inak, rýchlejšie sa cudzí jazyk naučíte s lektorom, pre ktorého je to jazyk materinský. "Ešte stále sa používa aj výučba klasickým spôsobom, čiže najprv sa učí gramatika, potom nasledujú preklady textov. Je na nej postavená aj štátna jazyková škola, čo je fajn, keď sa pripravujú deti na povolanie prekladateľa alebo tlmočníka, no nie všetci nimi aj budú. Mali by sme ich pripravovať na to, aby vedeli zdvihnúť telefón a povedať základné frázy, vedieť odpovedať v písomnej či e-mailovej komunikácii, čiže klásť dôraz na komunikáciu,“ prízvukuje D. Baranovičová. "Nie je katastrofa, ak niečo poviete zle, nemusíte byť dokonalí, napokon, chyby robíte aj v rodnom jazyku.“

Denisa Baranovičová s kolegyňami (v strede) –... Foto: Archív D. B.
uzitocna, denisa baranovicova, jazyky, Denisa Baranovičová s kolegyňami (v strede) – Katarínou Boskovičovou (vpravo) a Johanou Hermanovou.

Angličtina boduje najviac

Možno aj prísne zotrvávanie na ovládaní gramatických pravidiel, poučiek a úmorných prekladov textov je jednou z príčin, prečo si mnohí zo strednej a staršej generácie nenašli vzťah k cudzím jazykom a robia im ťažkosti. "Pri výučbe sa zrejme urobili viaceré chyby, nielen pri cudzích jazykoch. Mňa napríklad mrzí, že sa akosi vytratila aj snaha o peknú výslovnosť slovenského jazyka a aj to, že nepatrí k obľúbeným predmetom. Mnohé deti by na otázku, ktorý predmet nemajú rady, povedali, že práve rodný slovenský jazyk. Aj preto chystáme v tomto roku projekt s názvom Mám rád svoj materinský jazyk, v rámci ktorého by sme chceli zbúrať predsudky, negatívne zmýšľanie o ňom, ale aj vysvetľovať, že nie je dôležitá poučka, ale ústny a písomný prejav. Dôležité bude, ako sa k tomu postavia učitelia.“

Niektorí možno ešte majú v pamäti esperanto, ktoré tak trochu koketovalo s ambíciou stať sa celosvetovým jazykom. Jeho autor, lekár L. L. Zamenhof, chcel vytvoriť jazyk, ktorý nebude ťažký, bude neutrálny a vhodný v medzinárodnej komunikácii. A hoci možno nebol veľkým fenoménom, možno preto, že bol vytvorený umelo, upriamil pozornosť na otázku, či je vôbec možné, aby niektorý jazyk výrazne dominoval a ovládala ho značná časť populácie.

"Je ťažké na to odpovedať, no najmä v mladej generácii vidno, že preferuje angličtinu, a je to tak prirodzene na všetkých kontinentoch. Komunikuje ňou prakticky celý svet, má jednoduché časovanie i skloňovanie, a navyše s dnešnými technológiami nie je problém učiť sa a komunikovať on-line. Pred dvadsiatimi rokmi sa začali objavovať predpovede, že väčšina jazykových škôl bude fungovať on-line. Dnes je to realita, aj keď to má i negatívnu stránku, ľuďom chýba vzájomný kontakt a stretávanie. Do toho zapadol nanešťastie covid a chtiac-nechtiac sa musíme prispôsobiť. Z našich skúseností vieme, že on-line výučba je napríklad pre deti menej stresujúca, je to pre ne prirodzená súčasť života,“ hovorí D. Baranovičová.

Zapojiť všetky zmysly

V jazykovej škole Berlitz si dávajú záležať aj na výbere lektorov. "Nepreferujeme žiadnu krajinu, máme lektorov aj z Austrálie, trošku komplikovaný je napríklad pri angličtine írsky akcent. Učíme aj rodených hovorcov rozprávať pomalšie, musia dobre vyslovovať, neprehĺtať koncovky a mať, samozrejme, aj trochu talent. Rodený hovorca odovzdáva svojim žiakom aj zvyky a kultúru krajiny, z ktorej pochádza. Hoci chuť jazyka nemôžete takpovediac vnímať, pri učení môžete zapojiť všetky zmysly, vstrebávať kultúru národa. Veľa ľudí vám povie, že sa chce naučiť taliansky, lebo majú radi ich jedlá, mentalitu, páči sa im ich kultúra,“ prízvukuje riaditeľka. Vraví, že slovenčina býva pre zahraničných lektorov pomerne tvrdý oriešok. "Naučiť sa v nej správne komunikovať trvá minimálne tri roky, slovenčinu prirovnávajú náročnosťou k japončine.“ A opäť pripomína celoživotné učenie. "Máme rôznych klientov a musím Slovákov pochváliť, úplných začiatočníkov je stále menej a menej. Bežne začíname s výučbou na stredne pokročilej úrovni, máme veľa firemných klientov už na vyšších úrovniach. Často sa stáva, že zmenia pracovné zameranie či odbor a potrebujú si vybrúsiť odbornú terminológiu, čiže je to naozaj štúdium na celý život, stále sa môžete a máte čo učiť.“

Čo zvládnete za týždeň

Napriek zložitým časom sa D. Baranovičová do budúcnosti pozerá optimisticky. "Budujeme novú pobočku zameranú najmä na deti, pokúsime sa stať on-line školou, ktorá sa sústredí na prípravu športovcov alebo nadaných detí v inom odbore, veľkou prioritou budú pre nás deti s poruchami učenia a pozornosti. Rovnako plánujeme naďalej ponúkať i intenzívne vzdelávanie pre dospelých, k najpopulárnejším patrí kurz Úplné ponorenie, v ktorom počas šesťdesiatich hodín za týždeň zvládnete jednu jazykovú úroveň. Našou najvyššou métou bolo, je a bude, aby všetci naši študenti mali okrem ovládania cudzieho jazyka na vysokej úrovni aj správne jazykové sebavedomie. Je rovnako dôležité,“ uzatvára D. Baranovičová.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #absolventi #vzdelanie #jazyk #cudzí jazyk #angličitna #jazykové školy #cudzie jazyky
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy