A čím začať? Nič nepokazíte, ak si urobíte skúšobne niekoľko testov z minulých rokov. Školy zvyčajne zverejňujú minimálne ukážky testov na prijímacie skúšky na webových stránkach. Otestovaním sa si vytvoríte predstavu o požiadavkách školy a náročnosti otázok.
Dôležitým bodom je pri príprave stanovenie priorít. Chystáte sa na viacero prijímačiek? Ktoré sú dôležité a ktoré menej? Práve odpovede na tieto otázky vám pomôžu vytvoriť si plán prípravy. Vhodné je začať sa učiť látky, ktoré vám relatívne dobre idú. Tým získate pocit istoty a o to lepšie sa vám prejde na náročnejšie učivo. Pokračujte zložitejším látkami, snažte sa ich čo najviac precvičovať. Na záver si nechajte kapitoly, pri ktorých viete, že sa už veľmi nezlepšíte, preopakovať a pozrieť sa na ne však musíte. Vhodné je učenie si rozvrhnúť do celkov a pri každom z nich si stanoviť termín, v ktorom sa mu budete venovať. Posledných desať dní alebo minimálne týždeň pred skúškami sa odporúča vyčleniť na opakovanie. K veciam, s ktorými máte problém sa môžete v tomto čase vracať.

Niektorí uchádzači si pred prijímačkami neurobia žiaden plán alebo si urobia zlý plán prípravy. Nevhodne si rozvrhnú úlohy, neurčia si priority, nemajú prehľad, čo vedia a čo ich ešte čaká. Častou chybou býva, že sa uchádzač sústredí na typy úloh, ktoré sú okrajové a ťažké. Študenti sa zamerajú na tie najťažšie, preto na ne najviac pripravujú. Stáva sa ale, že strávia veľa času nad typom úloh, ktorý sa v testoch objavuje zriedka. Efektívne je, keď sa človek sústredí predovšetkým na také typy úloh, ktoré sa v testoch objavujú často a vo veľkom počte, a zároveň na tie úlohy, pri ktorých má uchádzač najväčšiu šancu zlepšiť sa . Testy nebývajú konštruované tak, aby niekto zvládol vyriešiť všetko, aj ten najlepší môže vynechať pomerne dosť úloh. Ak sa tam objaví jedna alebo dve ťažké úlohy, s ktorými si nebudete vedieť poradiť, pokojne ich vynechajte, výsledok to prakticky neovplyvní.

V prípade testov je precvičovanie polovica úspechu. Nestačí len pochopiť spôsob riešenia, je potrebné mať ten spôsob riešenia zaužívaný. V súvislosti s precvičovaním platí: dajte si pozor, nech vás v prijímačkách nepredbehne niekto, kto je rovnako šikovný a schopný ako vy a líši sa od vás len tým, že vyriešil o niekoľko stoviek úloh viac a je teda vo vypĺňaní testov zbehlejší.
V prípade niektorých typov úloh je nutné najprv zvládnuť teóriu a potom sa ešte len pustiť do konkrétnych úloh. To sa napríklad týka úloh z výrokovej logiky v analytickom myslení. To sú úlohy, ktoré uchádzači zvyčajne považujú za veľmi náročné. V skutočnosti nijako zvlášť náročné nie sú – ak človek má zažitú teóriu. Veľa študentov ale tá predstava, že by sa mali naučiť teóriu, desí, a preto sa radšej snažia nájsť nejaké fígle, ktoré umožnia riešiť jednotlivé konkrétne typy úloh. Problém je, že to zaberie viac času ako systematicky prebraná teória, ale tiež to, že v teste môžu nastať menšie zmeny úloh a študent naučený na konkrétne typy úloh zrazu nevie, ako postupovať.