Strojári stále chýbajú, lákadlom môžu byť slušné zárobky

Strojárstvo je nosným odvetvím nielen na Slovensku, ale na celom svete. Okrem klasického strojárstva nachádzajú naši absolventi uplatnenie v energetike, v životnom prostredí, v chemickom priemysle, ale aj poľnohospodárstve a ďalších odvetviach národného hospodárstva. Dopyt stále rastie, hovorí dekan Strojníckej fakulty STU v Bratislave Dr. h. c. prof. Ing. Ľubomír Šooš, PhD.

13.07.2022 00:00
STU Sj F, pr, nepouzivat

Vysokých škôl a študijných odborov je veľa. Čím by ste presvedčili nerozhodného absolventa strednej školy, že si má podať prihlášku práve na vašu fakultu?

Strojnícka fakulta STU v Bratislave je dobre etablovaná na slovenskom, ale aj zahraničnom trhu práce. Viaceré spoločnosti vyslovene vyhľadávajú práve našich absolventov. Dôvodom sú najmä ich dobré teoretické znalosti, jazykové zručnosti a praktické skúsenosti. Študenti sa v priebehu štúdia zúčastňujú na rôznych národných a medzinárodných súťažiach, takmer všetci popri škole pracujú v podnikoch, zúčastňujú sa zahraničných pobytov. To je dôležité najmä z pohľadu získavania praktických a jazykových skúseností. O takýchto študentov a následne absolventov je medzi firmami veľký záujem. Pritom nemôžeme povedať, že iba automobilový priemysel je odberateľom našich absolventov, aj keď na Slovensku je práve toto odvetvie kľúčové. Po absolvovaní ktoréhokoľvek zo študijných programov, ktoré ponúkame, majú absolventi zaručené zamestnanie s vynikajúcim finančným ohodnotením. Skôr bojujeme s opačným problémom, ktorým je na jednej strane nedostatok študentov a vysoký záujem o nich zo strany priemyslu.

Vzdelávanie prebieha v moderných oblastiach, akými sú automatizácia, robotizácia, informatizácia, vzdelávajú sa v oblasti moderných výrobných technológií, medzi ktoré patrí napríklad 3D tlač rôznych materiálov. Dlhé roky je naša fakulta lídrom v oblasti autonómneho riadenia automobilov alebo vo vývoji strojov a technológií zabezpečujúcich udržateľnosť ekosystému. Veľký dopyt je aj po energetikoch, programátoroch, pracovníkov pre zabezpečenie kvality v rôznych oblastiach a takto by sme mohli pokračovať pri vymenúvaní množstva oblastí, v ktorých sa absolventi našej fakulty dokážu uplatniť.

STU Sj F, pr, nepouzivat

Ľudia s diplomom zo strojníckej fakulty patria medzi najžiadanejších absolventov na trhu práce. V rebríčku portálu Profesia.sk sa dokonca posunuli oproti minulému roku z piatej na tretiu priečku. Čím si vysvetľujete čoraz väčší záujem firiem o takýchto ľudí?

Áno, výsledky posledného hodnotenia záujmu o zamestnancov zverejnené na Profesii nás naozaj tešia. Podľa tohto hodnotenia je strojárstvo po informatike a stavebníctve tretím najvyhľadávanejším odvetvím národného hospodárstva. Strojnícka fakulta STU je pri porovnávaní záujmu o absolventov spomedzi 115 fakúlt na Slovensku na krásnom piatom mieste. Vzhľadom na množstvo firiem, ktoré nás navštevujú so žiadosťami o spoluprácu a ponukami pracovných príležitostí pre absolventov, nás takýto výsledok neprekvapuje.

Na akých pozíciách sa najviac uplatňujú absolventi strojárstva?

Absolventi sa môžu zamestnať ako konštruktéri, technológovia, programátori, vývojári, ale aj manažéri v rôznych odvetviach. Nie nadarmo sa hovorí, že dobrý strojár môže byť manažérom v rôznych odvetviach, pretože pozná základné fyzikálne princípy a súvislosti. Naopak, nie vždy to platí o absolventoch humanitných vied.

Kde všade sa uplatnili vaši najúspešnejší absolventi? Dokázali získať posty vo svetových firmách?

Príkladom môžu byť absolventi, ktorí dnes pracujú napríklad vo vývoji v BMW v Nemecku alebo v koncerne VW a ďalších významných svetových firmách. Za všetky môžeme spomenúť napríklad firmu Siemens, ktorá pôsobí v širokom spektre oblastí a naši absolventi sú na pozíciách programátorov, automatizérov, konštruktérov a návrhárov, ale aj na pozícii generálneho riaditeľa tejto spoločnosti na Slovensku. Našich bývalých študentov môžete stretnúť aj v riadiacich centrách atómových elektrární v Jaslovských Bohuniciach, Mochovciach či v Temelíne.

Akými úspechmi študentov sa môžete pochváliť, dokážu sa presadiť v súťažiach?

Študenti už počas štúdia pracujú na viacerých projektoch. Asi najznámejším je študentská formula, ktorá vznikla na Strojníckej fakulte STU v Bratislave. Sme jediná fakulta na Slovensku ktorá postavila všetky tri typy súťažných pretekárskych vozidiel. Naši študenti postavili formulu so spaľovacím motorom (AM Team), elektrickú formulu (STUBA Green Team) a Eco Schell formulu (FME Team). Študenti sa zapájajú aj do vývoja plne autonómne riadeného vozidla. V súčasnej dobe intenzívne pracuje najmä SGT Team, ktorý sa pravidelne zúčastňuje medzinárodných pretekov na známych okruhoch F1. Títo študenti si sami navrhujú konštrukciu automobilu, pracujú na výrobe dielov, zabezpečujú nákup potrebných súčiastok, montáž, vývoj riadenia, testovanie, propagáciu či získavajú sponzorov finančných prostriedkov. Dalo by sa povedať, že ide o stredne veľkú, dobre fungujúcu spoločnosť, ktorá má dnes už viac ako 60 členov zo štyroch fakúlt STU.

Môže byť lákadlom pre štúdium strojárstva budúci slušný zárobok?

Keďže je „strojárov“ nedostatok, prejavuje sa to aj na ich zárobkoch. Priemerný nástupný plat našich absolventov je 1 743 eur. Firmy sa predháňajú v tom, kto dá lepší benefit, len aby dokázal získať nášho absolventa pre požadovanú pracovnú pozíciu. Napriek tomu, že sú naši absolventi spoločensky takí žiaduci, takmer vôbec sa to neodzrkadľuje na financovaní fakulty tak zo strany štátu alebo priemyslu.

Môžu študenti získať prax už popri štúdiu?

Pred 10 rokmi bolo bežnou praxou, že si študenti privyrábali na brigádach na stavbách alebo v obchodoch ako pomocný personál. Dnes väčšina študentov získava už počas štúdia odborné pracovné pozície v podnikoch z technickej oblasti. Pracujú ako pomocní konštruktéri, pomáhajú pri programovaní výrobných systémov, uplatňujú sa pri kontrole kvality. Ako som už spomenul, týmto spôsobom získavajú potrebnú prax, zoznamujú sa s pracovným prostredím a následne po skončení štúdia zostávajú v podniku, v ktorom pôsobili popri štúdiu. Sme jediná technická fakulta na Slovenku, ktorá má akreditovaný študijný program profesijného bakalára. Je to bakalár, ktorý je pre prax pripravený už po prvom stupni vysokoškolského štúdia. Fakulta spolupracuje na tomto študijnom programe s najväčšími podnikmi, ktoré sú na Slovensku, ako je napríklad Benteler, Brose, Boge, Continental, Miba Scheaffler, Stellantis, VW, ZF, ZKW. Ale máme, samozrejme, spoluprácu aj s firmami z ďalších odvetví. Z petrochemického priemyslu je to najmä Slovnaft či Duslo Šaľa. Na druhej strane máme dobrú spoluprácu aj s menšími firmami, ktoré často pracujú na zaujímavých projektoch mimo automobilového priemyslu.

Napriek tomu, že mnoho firiem hľadá ľudí s technickým vzdelaním, záujem medzi maturantmi o štúdium na vysokých školách technického smeru nie je vysoký. V čom je teda problém?

Problémov je viacero. Často je to v chápaní strojárskej oblasti ako takej. Keď sa povie strojár, veľa ľudí si predstaví prácu v dielni za strojom za nie veľmi príjemných podmienok. V súčasnej dobe je však oblasť strojárstva veľmi sofistikovaná a pracuje sa s najmodernejšími výrobnými prostriedkami a systémami. Sú to napríklad prevádzky farmaceutického priemyslu, sofistikované robotizované pracoviská alebo riadiace systémy na báze digitálnych dvojčiat, ktoré na diaľku optimalizujú proces výroby. Ďalším problémom sú stereotypy pri výučbe prírodovedných predmetov na niektorých stredných školách. My si plne uvedomujeme, že bez znalosti matematiky alebo fyziky nikdy náš absolvent nebude dobrý strojár. Štúdium na strojníckej fakulte nie je ľahké, ale kto sa primerane venuje štúdiu, určite ho zvládne. Niekedy je potrebné trochu viac zabrať, ale odmenou bude získanie titulu na prestížnej a z pohľadu záujmu priemyslu o absolventov najžiadanejšej strojníckej fakulte na Slovensku.

dekan Strojníckej fakulty STU v Bratislave Dr....
STU Sj F, pr, nepouzivat dekan Strojníckej fakulty STU v Bratislave Dr. h. c. prof. Ing. Ľubomír Šooš, PhD.

Aké je postavenie vysokých škôl technického smeru na Slovensku? Ako je na tom „technika“ v porovnaní so zahraničím?

Slovenské technické školy sú už dlhodobo podfinancované a často zápasia o samotné prežitie. Poskytovanie kvalitného vzdelávania nie je mysliteľné bez dostatočných finančných prostriedkov. Na kvalitný výskum a zabezpečenie pedagogického procesu na technickej vysokej škole potrebujete vybavenie laboratórií kvalitnými prístrojmi a vysokokvalifikovaný vedecko-pedagogický zbor. Na to, aby ste to mohli zabezpečiť, potrebujete dostatočný zdroj finančných prostriedkov. Nemáte? Potom kvalitu vzdelávania a mladých ľudí na škole neudržíte. Výdavky na réžiu a chod fakúlt prudko rastú a rozpočet na vysoké školy sa bude niekoľko rokov znižovať. Na jednej strane sa hovorí o zvyšovaní kvality poskytovaného vzdelávania, na druhej strane sú škrtené finančné toky na vysoké školy. To nie je stratégia, ale demagógia. To je likvidačné! Výsledkom je napríklad aj rastúce percento maturantov, ktorí odchádzajú študovať do zahraničia. Uvedomuje si vrchnosť, kam ťahá našu krajinu? Sme technokratický štát a bez technicky vzdelaných ľudí nebudeme vedieť v požadovanej kvalite zabezpečiť požiadavky priemyslu. Vzdelanie je tá najväčšia devíza, ktorú máme, a štát by mal do vzdelania investovať primerané prostriedky.

Nie je tajomstvom, že vysoké školy sú platené aj podľa počtu študentov, čo je ale v úplnom rozpore s očakávaním kvality. I za súčasnej vlády ministerstvo školstva ohlásilo, že vysoké školy budú mať v nasledujúcich rokoch nižšie rozpočty. Prežijú iba tie univerzity, ktoré majú veľa študentov a nízke nároky na prevádzku. A technické školy medzi ne nepatria.

Ak sa pozriete do Českej republiky, tam vedia vysoké školy na niekoľko rokov vopred, ako budú financované. Na Slovensku to nevieme ani na aktuálny rok. V zahraničí majú vysoké školy obnovené internáty, štát investuje do školstva aj do ich vybavenia. Preto slovenskí študenti odchádzajú napríklad do Čiech. I keď kvalita slovenských škôl nezaostáva. Potom sa vláda čuduje, že nastáva odliv mozgov a nemá kto tvoriť HDP. Toto všetko má súvis s celou spoločnosťou. V zahraničí o tom vedia, uvedomujú si to a robia všetko pre to, aby pomohli vysokým školám, aby sa mohli sústrediť na prácu, a nie počítať každé euro, aby vedeli zaplatiť účet za energie. Paradoxom je, že i v súčasnej dobe, kedy enormne rastú ceny energií, výdavky na personál a materiál, dostávajú vysoké školy z roka na rok nižšie finančné prostriedky.

Viac informácií nájdete na www.studujstrojarinu.sk

chyba
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy