1. Ako sa dedí na Slovensku?
Podľa Občianskeho zákonníka dediť možno zo zákona alebo závetu a prípustná je kombinácia oboch možností.
2. Kto môže zriadiť závet?
Závet môže zriadiť vždy iba jeden poručiteľ, ktorým môže byť len fyzická osoba, spoločný závet viacerých osôb je neplatný (aj keby ho zriadili manželia).
3. Musí mať závet vždy písomnú formu?
Testament možno zriadiť iba v písomnej forme ako holografný (napísaný a podpísaný vlastnou rukou poručiteľa), ako alografný (napísaný v inej písomnej forme a súčasne podpísaný vlastnou rukou poručiteľa a svedkov) a formou notárskej zápisnice (povinná forma pri mladistvých, ktorí dovŕšili 15. rok).
4. Aké sú náležitosti závetu?
Náležitosti závetu sú: označenie poručiteľa, dedičov a uvedenie dňa, mesiaca a roku, kedy bol závet podpísaný. Podstatnou náležitosťou je aj podpísanie, ktoré je rôzne podľa typu závetov a formálnych náležitostí.
5. Môžu manželia napísať spoločný závet?
Občiansky zákonník hovorí, že spoločný závet viacerých poručiteľov je neplatný. Spoločný závet nesmú spísať ani manželia, ak chcú spísať závet, musia tak urobiť každý samostatne.
6. Môže závetca v testamente uviesť podmienky, za ktorých dedičom pripadne dedičstvo?
Závet nemôže obsahovať žiadne podmienky, teda viazať dedičstvo na splnenie určitého želania poručiteľa a podobne. Napríklad nemožno syna zaviazať, že bude pokračovať vo vedení otcovej firmy alebo vnučkino dedičstvo podmieniť vydajom alebo študovaním vysokej školy. Takéto vety v závete majú len morálny význam, ale bez právnej záväznosti.
7. Kde je najlepšie uschovať závet?
Najspoľahlivejším spôsobom úschovy závetu je jeho uloženie u notára. Závet možno zveriť ktorémukoľvek notárovi. Po prijatí závetu je notár povinný spísať zápisnicu, ktorá musí obsahovať náležitosti k úschove listiny (miesto a čas prevzatia závetu, meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a trvalé bydlisko osoby, ktorá uschováva listinu, údaj, o akú listinu ide a údaj o tom, že listina bola notárom prevzatá do úschovy).
Listina obsahujúca závet musí byť notárovi predložená otvorená, nie je prípustné, aby bola predložená v zalepenej obálke. Notár závet preskúma a podrobným popisom zistených chýb a zaprotokolovaním výslovnej žiadosti o úschovu aj napriek upozorneniu sa notár zbaví prípadných nárokov zo zodpovednosti za škodu, ktoré by voči nemu mohli byť vznesené, ak bude závet v dôsledku zistených chýb neplatný alebo neúčinný.
Čítajte aj Štát pri investícii na východnom Slovensku podporí tisícky nových pracovných miest
8. Komu má právo notár vydať uschovaný závet?
Každú úschovu závetu notár bezodkladne oznámi súdu, v obvode ktorého má osoba, ktorá závet napísala, trvalé bydlisko. V oznámení uvedenie, o akú listinu ide, meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a trvalé bydlisko osoby, ktorá závet napísala. Vydanie závetu je jediný spôsob ukončenia úschovy v zmysle zákona.
Úschovu nemožno zrušiť žiadnym úkonom notára a listinu, ktorá je predmetom úschovy, nemožno zničiť v rámci skartácie. Listinu možno vydať iba tomu, kto ju vložil do úschovy, v prípade závetu len poručiteľovi, a ďalej tomu, kto sa preukáže osobitným splnomocnením, ktoré ho výslovne oprávňuje na prevzatie listiny v úschove, pričom pravosť podpisu musí byť úradne overená. O vydaní závetu notár spíše zápisnicu.
9. Ako sa dedí zo zákona?
Dedenie zo zákona znamená prechod poručiteľovho majetku priamo zo zákona na dedičov v poradí tak, ako sú zoradení do štyroch dedičských skupín, pričom poradie je záväzné a neprekročiteľné. Závisí od stupňa príbuzenského pomeru alebo iného zákonom kvalifikovaného vzťahu k poručiteľovi.
10. Kto dedí v prvej skupine?
V prvej skupine dedia: poručiteľove deti a manžel (každý rovnakým dielom).
11. Kto dedí v druhej skupine?
V druhej skupine dedia: manžel, poručiteľovi rodičia a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa (rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu z dedičstva).
12. Kto dedí v tretej skupine?
V tretej skupine dedia: súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa (rovnakým dielom).
Čítajte aj Čím viac rokov, tým vyšší minimálny dôchodok. Lenže tých kvalifikovaných, nie odpracovaných
13. Kto dedí v štvrtej skupine?
V štvrtej skupine dedia: prarodičia poručiteľa a ak nededí žiaden z nich, ich deti (každý rovnakým dielom)
14. Ako sa delí dedičstvo?
To, ako sa delí dedičstvo medzi dedičov, závisí od takzvaného dedičského titulu. Dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.
Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona. Ak poručiteľ zanechal platný závet, dedí sa prednostne podľa závetu, teda podľa poručiteľovej poslednej vôle.
15. Možno z dedenia vynechať deti a nezahrnúť ich do závetu?
V prípade dedenia zo závetu musia byť rešpektované práva neopomenuteľných dedičov – potomkovia poručiteľa. Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona.
Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov. Neplatnosť závetu musí byť v dedičskom konaní dedičom namietnutá, nakoľko hovoríme o takzvanej relatívnej neplatnosti.
Čítajte aj Máte priveľa úverov? Pre koho je výhodné spojiť ich do jedného a kedy si môžete "pokaziť" hypotéku?
16. Ako sa vypočítavajú dedičské podiely v prípade, ak sa dedí zo zákona?
Občiansky zákonník presne určuje veľkosť dedičských podielov pri jednotlivých dedičských skupinách. Celkovo zákon pozná štyri dedičské skupiny, pričom dedičské skupiny sú povolané dediť postupne.
Najčastejšie sa uplatní dedenie podľa prvej dedičskej skupiny, kde dedia deti a manžel poručiteľa, každý rovným dielom. V prípade, že poručiteľ nemal deti, tak manžel poručiteľa nemôže dediť sám podľa prvej skupiny a nasleduje dedenie podľa druhej skupiny, kde dedia manžel, poručiteľovi rodičia a takzvané spolužijúce osoby.
Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva. V druhej skupine nemôžu samostatne dediť spolužijúce osoby, a preto ak poručiteľ v čase smrti nemal manžela ani rodičov, tak nastupuje dedenie podľa tretej skupiny. Zákon teda presne určuje pravidlá dedenia. Ak dedí zo zákona napríklad dcéra poručiteľa, tak dedí podľa prvej skupiny.
Všetkým deťom poručiteľa sa dostane rovnakého podielu z dedičstva. Ak nededí niektoré z detí poručiteľa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti, teda vnuci poručiteľa. Podľa ich počtu sa podiel pomerne rozdelí.
17. Ako ovplyvňuje delenie dedičstva, ak sa časť dedičstva dedí zo zákona a časť zo závetu?
Ak poručiteľ zanechal platný závet, podiely závetných dedičov sú určené priamo v závete, ak nie, platí, že sú rovnaké. Ak závet neobsiahol celé dedičstvo po poručiteľovi, tak ostatná časť dedičstva sa delí medzi zákonných dedičov, kde veľkosť dedičských podielov je daná zákonom.
Ak zákonnými dedičmi sú potomkovia poručiteľa – neopomenuteľní dedičia, títo majú právo požadovať svoj zákonný podiel, teda namietnuť relatívnu neplatnosť závetu v časti, kde neboli rešpektované ich práva. V takom prípade sa podiel závetných dedičov môže zmenšiť.
18. Môže dedičstvo, ktoré nie je uvedené v závete, zdediť aj osoba, ktorá nie je potomkom poručiteľa?
Či má závetný dedič nárok na dedičstvo, ktoré nie je zahrnuté v závete, závisí od toho, kto je závetným dedičom. Ak je to tretia osoba bez príbuzenského vzťahu, napríklad priateľ poručiteľa, tak nemá nárok žiadať dedičstvo nezahrnuté v závete, nakoľko mu chýba dedičský titul.
Môže dostať len to, čo mu bolo závetom odkázané. Ak závetným dedičom je dedič, ktorý prichádza do úvahy aj ako dedič zo zákona, tak majetok nezahrnutý do závetu sa prededí podľa zákona, a teda má právo na svoj zákonný dedičský podiel a bude dediť zo zákona aj zo závetu.
19. Aké majú možnosti dedičia pri uzatváraní dedičskej dohody?
Dedičskú dohodu musia uzatvoriť všetci dedičia, ktorých dedičské právo bolo preukázané. Dohodou si dedičia môžu zmeniť aj výšku podielov. Môžu si dedičstvo reálne medzi sebou rozdeliť, môžu sa tiež dohodnúť, že dedičstvo nadobudne len jeden dedič s povinnosťou výplaty ostatných dedičov.
Dohodu je možné uzatvoriť aj v prípade, že poručiteľ zanechal platný závet. V prípade dohody je nutné dbať na práva neopomenuteľných dedičov. Konanie o dedičstve, kde dedičia uzatvorili dohodu, skončí buď vydaním osvedčenia o dedičstve alebo vydaním uznesenia súdu, pričom súd dohodu schváli, ak neodporuje zákonu.
20. Ako sa pri delení dedičstva započítavajú dary?
Predmetom započítania v dedičskom konaní je všetko to, čo za života poručiteľa od neho obdarovaný dedič bezplatne dostal, pokiaľ nešlo o obvyklé darovania, čím sa rozumejú dary k sviatkom, svadbám či iným životným príležitostiam. O hodnotu daru sa potom zmenší podiel obdarovaného dediča, pričom sa vychádza z ceny daru v čase darovania a nie v čase dedičského konania.
Platí zásada, že obdarovaný dedič nie je povinný vracať do dedičstva nič z toho, čo od poručiteľa počas jeho života dostal. Ak sa hodnotou daru dedičský podiel obdarovaného dediča úplne vyčerpá, obdarovaný dedič tým bude vylúčený z dedičstva po poručiteľovi.