1. Ako prebieha dedičské konanie?
Konanie o dedičstve sa začína tým, že matrika oznámi úmrtie vo svojom matričnom obvode príslušnému súdu. Súd začne konanie aj bez tohto návrhu, len čo sa dozvie, že niekto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho. Následne súd poverí notára ako súdneho komisára samostatným vedením konania o dedičstve.
2. Ako postupuje pri dedičskom konaní pridelený notár?
Notár – súdny komisár po pridelení dedičskej veci z úmrtného listu zistí, kto sa postaral o pohreb a túto osobu pozve do sídla notárskeho úradu a to za účelom spísania takzvanej zápisnice o predbežnom vyšetrení.
Účelom tohto stretnutia je, aby osoba, ktorá sa postarala o pohreb, poskytla súdnemu komisárovi informácie jednak o okruhu osôb, ktoré pripadajú do úvahy ako dedičia, a jednak o poručiteľovom majetku.
Notár pracuje aj s katastrálnym portálom, stránkou orsr.sk (obchodný register) a zrsr.sk (živnostenský register), kde zisťuje, či poručiteľ nezanechal nehnuteľnosti, o ktorých prípadne dedičia nevedeli, podiel v obchodnej spoločnosti alebo živnosť.
3. Ako notár zisťuje výšku majetku?
Notár si od príslušných inštitúcií (banky, kataster, daňový úrad, bytové družstvo) vyžiada podklady – stav účtov, listy vlastníctva, prípadne pozemnoknižné vložky, potvrdenia a pododobne, a keď má všetky podklady k dispozícii, môže vytýčiť pojednávanie, na ktoré predvolá všetkých dedičov.
Predvolať dedičov môže súdny komisár jednak telefonicky, ako aj písomne. Väčšinou spolu s predvolaním na dedičské konanie aj zašle súpis aktív a pasív tak, ako ich zhromaždil a vyhodnotil.
Zároveň dedičom zasiela aj splnomocnenie, ktoré dedič môže vyplniť v prípade, ak sa na pojednávaní nemôže zúčastniť. Snahou notára je, aby sa dedičia o nadobudnutí dedičstva dohodli už na prvom pojednávaní, kde sa snaží doviesť dedičov k predmetnej dohode tak, aby každý z nich bol spokojný.
4. Ako sa končí dedičské konanie, keď sa dedičia dohodnú?
V prípade, ak sa dedičia ohľadom prerozdelenia dedičstva vedia dohodnúť, končí sa toto dedičské konanie vydaním uznesenia o dedičstve, ktoré vydáva notár. Po vydaní listiny majú dedičia dve možnosti.
Prvou je, že sa priamo na dedičskom pojednávaní, teda hneď pred notárom vzdajú svojho práva na podanie žiadosti o pokračovanie v konaní o dedičstve (odvolanie). V tomto prípade nadobúda uznesenie právoplatnosť v deň jeho vydania. Táto možnosť je pre dedičov zaujímavá vtedy, ak do aktív dedičstva patrí napríklad nehnuteľnosť, ktorú dedičia majú záujem obratom predať.
5. Majú dedičia možnosť nechať si čas na rozmyslenie?
Druhou možnosťou je, že si dedičia svoje právo na podanie žiadosti o pokračovanie v konaní o dedičstve ponechajú, v takom prípade uznesnenie o dedičstve nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty pätnástich dní od jeho vydania. Počas plynutia tejto pätnásťdňovej lehoty môže ktorýkoľvek z dedičov požiadať súd o pokračovanie v konaní o dedičstve.
Foto: SHUTTERSTOCK
6. Ako prebieha dedičské konanie, ak sa dedičia nevedia dohodnúť?
V prípade, ak nastane situácia, že sa dedičia nedokážu dohodnúť, predstavuje to problémy najmä pre dedičov, pretože dochádza k neefektívnemu predlžovaniu dedičského konania. Notár má snahu dospieť k riešeniu, s ktorým budú všetci spokojní alebo rovnako nespokojní.
Ale budú cítiť, že sa s nimi zaobchádza rovnako, pretože notár nezastupuje ani jednu zo strán, je medzi nimi. Niekedy je lepšie, ak sa dedičia nechajú zastupovať advokátom, je to najmä vtedy, ak osobné konflikty medzi nimi sú natoľko veľké a neprekonateľné, že by vylučovali čo i len možnosť vzájomnej komunikácie a následnej dohody.
7. Má význam nechať sa zastupovať v dedičskom konaní advokátom?
Dávať sa zastupovať advokátom na dedičské konanie má naozaj význam len vtedy, ak sú medzi dedičmi narušené vzťahy, a to až do tej miery, že nie je „bezpečné“, aby sa stretli osobne na notárskom úrade, keďže hrozí prípadný konflikt (niekedy dokonca fyzický).
V prípade, ak si niektorý z dedičov nie je istý navrhovanými podmienkami dedičskej dohody, môže požiadať konajúceho súdneho komisára o odročenie pojednávania, keď mu súdny komisár rád tento čas na rozmyslenie poskytne.
8. Rieši dedičské spory notár alebo sa nespokojný dedič musí obrátiť na iného právnika?
Notári, ktorí na základe poverenia príslušného okresného súdu prejednávajú dedičské konania, nemajú právomoc riešiť spory dedičov. Môžu ich len viesť k tomu, aby sa dedičia dohodli, prípadne ich poučiť o následkoch prípadného sporu na ďalší priebeh dedičského konania.
V prípade, ak počas dedičského konania vznikne spor, je vhodné obrátiť sa s vecou na advokáta, ktorý sa s prípadom oboznámi, vyhodnotí ho, ako aj všetky súvisiace okolnosti a odporučí klientovi vhodný postup vo veci.
9. Môžu podať nespokojní dedičia žaloby?
Najčastejšími žalobami v dedičskom konaní sú žaloby o neplatnosti závetu, listiny o vydedení a dôvodov vydedenia, prípadne žaloba o to, či určitý majetok do dedičstva patrí, alebo nie. V prípadoch sporov o to, ak niekto tvrdí, že je dedičom a popiera dedičské právo iného dediča, súd vyšetrí podmienky dedičského práva a koná ďalej s tým, u koho sa domnieva, že je dedičom.
Ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Zároveň určí lehotu, dokedy musí byť žaloba podaná a ak žaloba nie je v tejto lehote podaná, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča.
Toto je prípad aj určenia neplatnosti závetov či listín o vydedení. Ak sú aktíva a pasíva medzi účastníkmi sporné, obmedzí sa súd len na zistenie ich spornosti; pri výpočte čistého majetku na ne neprihliada.
To znamená, že ak jeden z dedičov tvrdí, že napríklad auto patrí do dedičstva a druhý toto popiera, súd (notár) len skonštatuje, že táto skutočnosť je sporná a auto do dedičstva nezaradí, pričom dedič má opäť možnosť podať žalobu o určenie, že táto vec do dedičstva patrí.
10. Ako sa usporiada vlastníctvo manželov v dedičskom konaní
Konanie o dedičstve podľa Občianskeho súdneho poriadku (OSP) prejednáva dedičstvo a jeho účelom je rozhodnutie o dedičstve, teda o prechode majetku poručiteľa na jeho dedičov a o tom, ktorý z nich čo z dedičstva nadobudol.
Povinnosťou súdu je zistiť poručiteľov majetok a jeho dlhy a vykonať súpis aktív a pasív dedičstva. Na podklade tohto zistenia súd určí všeobecnú cenu majetku, výšku dlhov a čistú hodnotu dedičstva, súčasťou je aj vyriešenie otázky, či mal poručiteľ majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (BSM) a určiť, čo z toho majetku patrí do dedičstva a čo pozostalému manželovi.
Účelom usporiadania BSM v konaní o dedičstve je určiť, čo z majetku BSM pripadne do vlastníctva pozostalého manžela a čo bude patriť do dedičstva. Výsledkom tohto procesu je potom určenie, ktorá konkrétna vec alebo aká jej časť patrí do dedičstva.