Popri štúdiu sa zíde každý peniaz a mnohí preto hľadajú možnosti privyrobiť si ako brigádnik. Ak má mladý človek ukončenú povinnú školskú dochádzku 10 rokov a má nad 15 rokov, môže pracovať na dohodu ako brigádnik.
Výhodou je, že ak nezarobí za mesiac viac ako 200 eur, nepodlieha príjem odvodom. Ak však zarobí viac ako 200 eur, odvody zaplatí zamestnávateľ z rozdielu po odrátaní 200 eur. K 1. januáru 2023 sa hranica neodvodového príjmu zvýši na 300 eur.
Využívajte výhody
Cestovanie vlakom zadarmo, rôzne zľavy pri nákupe so študentskou kartou ISIC, výhodnejšie ceny, študentský účet v banke zadarmo, platby do poisťovní odvádzané štátom, či štúdium a stáže v zahraničí s finančnou podporou. Výhod pre študentov je dosť a veľa ponúk môžete využiť práve na základe študentského statusu.
Druhý pilier
Aj keď prvý, druhý či tretí pilier znejú seriózne, nejeden študent si povie, že sa ho to zatiaľ netýka. Nemusí to tak byť. Práve druhý pilier je spôsob, ako investovať "zadarmo“. Odvody do Sociálnej poisťovne pri zárobku nad 200 eur mesačne tam putujú automaticky tak či tak.
Je len na študentovi, či to tak nechá. Výhodou založenia druhého piliera je, že časť z týchto odvodov sa bude na dôchodkovom účte investovať ideálne v indexových fondoch, čo v budúcnosti zvýši dôchodok.
Daňové priznanie
Dane a odvody vedia pekne pomotať hlavu. Študenti by si mali dať pozor na výšku ročného príjmu. Ak v tomto roku – 2022 dosiahnete celkový zdaniteľný príjem nižší ako 2 289,63 eur a zamestnávateľ z týchto príjmov zrážal preddavky na daň, môžete dobrovoľne podať daňové priznanie, čím vznikne daňový preplatok. Vrátia vám ho na základe žiadosti o vrátenie daňového poplatku, ktoré je súčasťou daňového priznania.
Radšej bez dlhov
Požičať si peniaze nie je až také zložité. V súčasnosti žije veľa ľudí na dlh, ten zlý, keď si financujú takzvané pasíva – drahé autá, elektroniku, dovolenky, na ktoré im bežné príjmy nestačia.
Zlý dlh ale určite nie je výhodná cesta. Existuje však aj dlh, ktorý sa pokladá sa dobrý. Bez hypotéky si dnes len málokto dokáže zadovážiť bývanie, preto je dobré na to myslieť už počas štúdia.
Čo príde po škole
Po skončení štúdia sa skončia aj rôzne výhody a väčšina mladých ľudí sa musí postaviť na vlastné nohy. Investovať a rozumne narábať so svojím príjmom, hoci aj neveľkým, sa určite oplatí.
Veková hranica, dokedy sa človek považuje za študenta, je 26 rokov, študentský život sa končí dňom zloženia štátnej skúšky.
Realitou sa pre absolventov stávajú viaceré povinnosti, ktoré je dobré ustriehnuť si a dať si pozor na podlžnosti voči zdravotnej a sociálnej poisťovni. Kedy ich treba riešiť?
Prvým prípadom, keď stráca absolvent status študenta, je ukončenie strednej školy, po zložení maturitnej skúšky. V tomto prípade sa povinnosti odvíjajú od toho, či bude alebo nebude pokračovať na vysokej škole.
Stredoškolák, ktorý nejde na vysokú školu, zostáva študentom až do 31. augusta kalendárneho roku, takže zdravotné a sociálne poistenie zaňho platí štát.
Povinnosť platiť zdravotné a sociálne poistenie vzniká absolventovi strednej školy od 1. septembra, keď prestáva byť poistencom štátu na základe statusu študenta. Existujú aj viaceré ďalšie možnosti, absolvent môže začať pracovať, podnikať, alebo prihlásiť sa na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie.
Existuje aj možnosť stať sa samoplatiteľom poistenia.
Žiadne povinnosti k zdravotnej a sociálnej povinnosti nevznikajú absolventovi, ktorý plánuje po strednej škole nastúpiť na vysokoškolské štúdium v dennej forme. Po ukončení I. stupňa bakalárskeho štúdia sa povinnosti líšia podľa toho, či bude pokračovať na II. stupeň, alebo štúdium ukončí.
Ak čerstvý bakalár pokračuje na druhý stupeň a stále nedovŕšil 26 rokov, hradí štát za neho poistné aj počas prázdnin, až do zápisu na ďalší stupeň denného štúdia.
Ak nebude študovať ďalej, platia pre neho rovnaké podmienky ako pre absolventov strednej školy, s jedným rozdielom. Status študenta zaniká absolventovi vysokej školy po vykonaní štátnej záverečnej skúšky, nie pri promócii prevzatím diplomu.
V prípade III. stupňa štúdia je to trochu komplikovanejšie. Ak sa študent rozhodne pokračovať aj na III. doktorandský stupeň štúdia dennou formou v tom istom roku, ako ukončí II. stupeň štúdia, hradí zaňho poistné štát počas prázdnin.
Doktorand môže byť poistencom štátu v prípade, že celková dĺžka jeho štúdia na III. stupni neprekročila stanovenú štandardnú dĺžku štúdia v dennej forme, ak nezískal vysokoškolské vzdelanie III. stupňa a nedovŕšil 30 rokov.
Úplne iné a ojedinelé podmienky sa vzťahujú na individuálne prípady prerušovania či predlžovania štúdia. Rovnako sa situácia a povinnosti líšia podľa konkrétnej pracovnej situácie absolventa, keď sa o potrebné náležitosti môže postarať zamestnávateľ.