Situácia v spoločnosti odráža okrem iného aj záujem zamestnávateľov o absolventov vysokých škôl. Podľa zistení portálu Profesia.sk sa v poslednom období situácia mení v ich prospech. Kým po minulé roky hľadali firmy skôr ľudí s praxou, v súčasnosti začali dávať čoraz viac pracovných príležitostí práve absolventom.
Najlepšiu štartovaciu čiaru k začiatku pracovnej kariéry majú dlhodobo študenti informatiky, stavebných odborov, strojárstva či ekonómie. Nič sa nemení ani na tom, že k najžiadanejším profesiám patria okrem zdravotníkov aj učitelia.
Máme ich málo a mnohí z tých, ktorí pedagogiku vyštudujú, sa nakoniec rozhodnú pracovať úplne inde ako v školstve. Nízke finančné ohodnotenie je iba jeden z mnohých dôvodov.
Vysoké školy prechádzajú v súčasnosti zmenami aj v podobe nového systému akreditácií. Podľa predsedu výkonnej rady Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo Roberta Redhammera má systém zabezpečiť kvalitnejšiu výučbu na vysokých školách, s čím úzko súvisí uplatnenie absolventov v praxi.
„Zdá sa, že vysoké školy pristúpili k tejto úlohe zodpovedne. Samy zrušili okolo 2 500 študijných programov a asi 170 nových si dali akreditovať akreditačnou agentúrou. Dnes by mali vysoké školy ponúkať len študijné programy, ktoré plnia akreditačné požiadavky, je ich okolo 3 800."
Povedané inak, vysoké školy musia pružne reagovať na to, čo ich absolventov čaká v praxi, a ponúkať im také typy štúdia, aby zvládli vysoké nároky zamestnávateľov a nestratili sa ani vo svete. Súčasťou navrhovania študijných programov budú aj študenti.
„Majú mať priamu možnosť ovplyvňovať ich konštrukciu aj hodnotenie. Aj my ich budeme zapájať do akreditácií, aby sme mali ich názor z prvej ruky,“ vraví R. Redhammer. „Na druhej strane je dôležité aj to, aby sa učitelia zaujímali o svojich študentov, aby to bolo obojstranné. Bezprostredný, kolegiálny vzťah učiteľ – študent, je veľmi obohacujúci a výrazne zlepšuje kvalitu aj výsledky vzdelávania.“