Uvedomujú si to zrejme už pätnásťroční žiaci a žiačky. Keď pred časom odborníci z projektu To dá rozum robili dotazníkový prieskum, viac než tretina opýtaných stredoškolákov si strednú školu vyberala s očakávaním, že ich pripraví na vysokú školu. Výsledky dotazníkového prieskumu medzi vysokoškolákmi zasa naznačili, že ich rozhodnutie študovať na vysokej škole nebolo príliš motivované očakávaniami rodiny. Najčastejším dôvodom bolo uvedomenie si nevyhnutnosti vysokoškolského vzdelania pre ich budúce zamestnanie.
Výsledky kvalitatívnej analýzy rozhovorov so študentmi vysokých škôl ukázali, že sa to týka najmä absolventov gymnázií. Pre nich je totiž vysokoškolské štúdium nevyhnutnosťou. Uvedomujú si, že so všeobecným stredoškolským vzdelaním sa im práca bude hľadať ťažšie. Druhým najviac uvádzaným dôvodom štúdia na vysokej škole bola potreba rozšíriť si vedomosti a zručnosti.
Zároveň na základe zistení To dá rozum možno formulovať predpoklad, že veľa vysokoškolákov si uvedomuje, že mať vysokoškolský diplom je síce nevyhnutnou, nie však postačujúcou podmienkou získania práce. Možno tiež usudzovať, že na vysokých školách je aj skupina nerozhodnutých, pre ktorých je toto vzdelávanie cestou hľadania sa. Vysokoškolské vzdelanie prináša mladým ľuďom naprieč všetkými krajinami OECD výhodu lepšej uplatniteľnosti na trhu práce.
Aby mohli robiť, čo ich baví
Pracovný trh sa dynamicky mení a s ním aj požiadavky na dosiahnutý stupeň vzdelania. Výkon mnohých profesií je podmienený získaním vysokoškolského vzdelania. Je preto prirodzené, že za rozhodnutím ísť študovať na vysokú školu je najmä túžba venovať sa v budúcnosti konkrétnemu povolaniu alebo otvoriť si bránu k lepším pracovným pozíciám. Potvrdili to výsledky dotazníkového prieskumu To dá rozum, v ktorom 2 460 študentov vysokých škôl odpovedalo na otázku – Čo bol pre vás najdôležitejší dôvod, prečo ste sa rozhodli študovať na vysokej škole? Respondenti mali pokyn vybrať si len jednu odpoveď. Najviac z nich – 38 % – sa priklonilo k odpovedi, že vysoká škola je nevyhnutná pre budúce zamestnanie. V skupine odboru učiteľstva si ju však zvolilo významne viac opýtaných – 52,2 %. Štatisticky významne vyšší výskyt bol aj medzi študentmi a študentkami zdravotníctva – 48,7 % a odboru technické vedy a náuky – 42,9 %.
Čítajte viac Kam na vysokú školu: Kvalitné vzdelanie je devízou do budúcnosti
Gymnázium nestačí
Gymnáziá poskytujú širší záber všeobecného vzdelávania a ich vzdelávacie programy sú orientované viac teoreticky. Ich žiaci a žiačky si uvedomujú, že ak sa chcú v budúcnosti lepšie uplatniť na trhu práce, musia študovať ďalej. Druhou najčastejšie volenou odpoveďou pri skúmaní motívov štúdia na vysokej škole bolo rozšírenie vedomostí a zručností. V situácii jedinej voľby si ju vybralo 33,9 % opýtaných. V skupine študentov odboru humanitné a spoločenské vedy, prírodné vedy a technické vedy a náuky dokonca skórovala vyššie ako odpoveď nevyhnutnosť vysokej školy pre budúce zamestnanie. Zdá sa, že v laviciach vysokých škôl sedí stále pomerne veľká skupina mladých ľudí, ktorí túžia na sebe pracovať a rozvíjať sa.
Pre získanie budúceho povolania začína byť vysokoškolský diplom síce nutnou, no nie postačujúcou požiadavkou zamestnávateľov. Hoci v spoločnosti prežíva mýtus o tom, že mladí ľudia študujú len preto, aby získali formálne vzdelanie, na základe dát To dá rozum možno minimálne formulovať predpoklad, že to tak nemusí byť. Možnosť – slabé uplatnenie len s maturitou – v dotazníkovom prieskume označilo ako najsilnejší motív štúdia na vysokej škole len necelých 15 % opýtaných. Je možné, že veľká časť študentov si uvedomuje celkovú devalváciu diplomov, ako aj skutočnosť, že zamestnávateľom dnes samotný diplom už nestačí. Potvrdzujú to aj výsledky prieskumu medzi zamestnávateľmi, ktorý ukázal, že formálne vzdelanie či odborné certifikáty patria pri prijímaní vysokokvalifikovaných zamestnancov medzi aspekty s menšou prioritou.
Čítajte viac Prorektorka UKF Nitra: Ponúkame atraktívnejšie štúdium s odbornou praxou
Voľba naslepo
Výsledky kvalitatívnej analýzy dát To dá rozum indikujú, že na vysokých školách študujú aj študenti, ktorí nemajú jasnú víziu toho, čo by chceli v živote robiť. Niektorí študenti a študentky uviedli, že cesta na vysokú školu bola skôr pokusom ako jednoznačnou voľbou. Z niektorých vyjadrení študentov bolo zrejmé, že už výber strednej školy bol u nich motivovaný snahou získať čas na nájdenie svojej profesijnej orientácie. Zo skupinových rozhovorov s vysokoškolákmi bolo zasa zrejmé, že niektorí ani počas štúdia na gymnáziu neprišli na to, čo by ich bavilo, a vysokú školu si zvolili takpovediac naslepo.