Polovica súčasných pracovných pozícií zanikne, trendom je digitalizácia

Systém vysokoškolského vzdelávania sa mení, budúcich absolventov čakajú nové pracovné pozície, ktoré dnes ešte neexistujú.

03.04.2023 12:00
digitálne technológie, zručnosti Foto:
Ilustračné foto.
debata

Hoci veľká časť maturantov vie, na kej škole chce študovať, je dosť aj takých, ktorí uvažujú nad viacerými alternatívami. Nikde však nie je napísané, že po absolvovaní skúšky dospelosti musíte hneď ísť na vysokú školu. Niekto potrebuje na rozhodnutie viac času a radšej napríklad vycestuje pracovať do zahraničia a popritom si zlepší znalosť cudzieho jazyka, alebo si po maturite nájde prácu doma a na školu sa prihlási o rok neskôr.

Čo prinesú nové technológie

Podľa prieskumov až 65 % súčasných školákov nastúpi na pracovné pozície, ktoré dnes neexistujú. Nadviazanosť Slovenska na priemyselnú výrobu a z toho vyplývajúce budúce hrozby pre trh práce spojené s predpoveďou zániku niektorých pracovných pozícií predstavujú potenciálnu hrozbu. Nielen zamestnávatelia upozorňujú na to, že je nevyhnutné venovať pozornosť adaptácii vzdelávania a školského systému, aby bol schopný flexibilne reagovať na zmeny, ktoré nás zasiahnu v dôsledku zavádzania informatizácie a digitalizácie.

Touto prognózou sa zaoberá aj Republiková únia zamestnávateľov, podľa ktorej sa budeme musieť zamerať na celoživotné vzdelávanie, keďže si po roku 2025 bude až 92 % zamestnaní vyžadovať určitý stupeň digitálnej zručnosti. S prebiehajúcou štvrtou priemyselnou revolúciou má zaniknúť takmer polovica súčasných pracovných pozícií. Najviac ohrozené sú tie, pri ktorých je možná automatizácia. Doterajšie priemyselné revolúcie priniesli radikálne zmeny, pri ktorých veľká časť pracovných pozícií z určitého dôvodu zanikla, no ešte väčšia časť vznikla.

žena, mikroskop, výskum, vedkyňa Čítajte viac Až 65 % súčasných školákov čakajú v krátkej budúcnosti také pracovné miesta, ktoré dnes ešte neexistujú

Platí pritom, že z revolúcie dokázali profitovať tí prezieraví a pripravení. Slovensko sa na základe doterajších pozorovaní javí ako jeden z najohrozenejších štátov digitálnej revolúcie. Jej proces napreduje u nás pomalšie ako v ostatných častiach Európskej únie, v meraní digitálnej konkurencieschop­nosti sa dlhodobo držíme na posledných priečkach. Príčin je viac.

Slovensko má málo flexibilnú regulačnú a pracovnoprávnu legislatívu spojenú s nízkou štátnou podporou, problémom je aj neprispôsobenie vzdelávacieho systému. Dôležitejšie ako vzdelanie sa pre zamestnanca javí osobná adaptabilita, samostatnosť, prispôsobovanie sa používaniu nových technológií a samostatná iniciatíva prinášať inovácie. Podľa ekonomických prognóz budú pre ekonomiku do budúcnosti najdôležitejšie práve ľudské zdroje.

Aby talenty zostávali doma

Náš systém vzdelávania ešte stále vytvára absolventov bez schopnosti uplatnenia sa na trhu práce a oproti priemeru Európskej únie, ktorý je 12 %, zaostávame aj v celoživotnom vzdelávaní, zapája sa doň len 3,5 % dospelých. Podľa pozorovaní je dokonca možné, že bude potrebné skrátiť študijné programy na vysokých školách. Vzdelávací systém by mal prejsť výraznou reformou, aby žiakov lepšie pripravoval na budúce pracovné pozície. Republiková únia zamestnávateľov vypracovala spolu s tímom expertov Analytické a prognostické podklady k očakávanému vývoju zamestnanosti do roku 2030+. Okrem iného sa v nich uvádza, že na základe demografického vývoja bude v roku 2030 chýbať na trhu práce takmer 200-tisíc zamestnancov. Problémom je aj odlev mozgov do zahraničia, v snahe získať lepšie vzdelanie a následné nedostačujúce prilákanie talentovaných absolventov späť na Slovensko. Pritom práve oni sú dôležitý činiteľ pri vytváraní konkurencieschop­nosti krajiny.

Zdroj:vysokes­koly.sk

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #študenti #vysoké školy #digitálne zručnosti