Na známkach záleží, ale.. Toto nikdy nerobte, ak vaše dieťa donesie zlé vysvedčenie

Generácia Z, označovaná aj ako „zoomeri“ alebo „google“ generácia, teda mladí narodení od roku 1995 až do roku 2010, sú často z neustáleho tlaku na výkon v škole, v športe či v inej mimoškolskej činnosti unavení a vyčerpaní.

Vyplýva to z neustáleho tlaku na výkon nielen v škole, ale aj vo vzťahu k rodičom, kde sa od nich očakáva, že budú plniť ich očakávania. Boja sa zlyhať a urobiť akúkoľvek chybu. Zároveň sa svoje problémy snažia riešiť vyhľadávaním pomoci na internete a menej sa tak zamýšľajú nad problematikou, ktorú riešia. „Nemožno paušálne tvrdiť, že u tejto generácie nastáva nárast psychických problémov spojených so známkovaním. Niektoré deti môžu mať pomalšie tempo pri práci, ťažšie udržia pozornosť a potrebujú viac času na pochopenie učiva. Známkovanie pre nich môže predstavovať obavu, pochybnosti, či sú dosť dobré. Preto žiaci, respektíve študenti potrebujú rešpekt a zohľadnenie svojich potrieb tak, aby sa v učení a v škole cítili dobre,“ vysvetľuje psychologička Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie Mgr. Ľubica Kövérová.

Čítajte viac Žiadne písomky, domáce úlohy, vybrané slová. "Vysvedčenia polovica našich žiakov vôbec nerieši," hovorí riaditeľ školy

Tresty za známky situáciu zhoršujú

Vďaka osvete a do veľkej miery aj sociálnym sieťam, ktoré túto osvetu môžu jednoduchšie šíriť medzi veľkou populáciou, deti vedia, na koho sa v prípade problémov obrátiť. Duševné zdravie je pre ne dôležité už v mladom veku a samy cielene vyhľadávajú pomoc cez organizácie psychologickej pomoci pre deti. Tie už teraz zaznamenávajú zvýšený počet hovorov a správ. „Naše skúsenosti z liniek pomoci z krízových služieb IPčko poukazujú na fakt, že hlavne počas uplynulých náročných rokov, v ktorých sme čelili pandémii Covid-19, vojne na Ukrajine, environmentálnym a energetickým krízam, tragédiám, v ktorých prišli o život nevinní mladí ľudia a silnej polarizácii spoločnosti, sa výrazne zhoršil stav duševného zdravia, a to najmä u mladých ľudí, ktorí sú v citlivom a zraniteľnom veku.

Práve tieto náročné a tragické udalosti sú výsledkom eskalácie dlhodobo neriešených ťažkostí a problémov, ktoré sa počas uplynulých rokov nabaľovali a zintenzívnili. V roku 2023 psychológovia na linkách pomoci a v krízových službách v osobnom kontakte poskytli 184 041 pomáha­júcich a krízových komunikácií, pričom sedemdesiat percent z nich bolo s mladými ľuďmi do tridsať rokov,“ opisuje aktuálne problémy mladých, ktorí sa obrátili na internetovú poradňu IPčko, jej riaditeľ, PhDr. Marek Madro. Zároveň tvrdí, že najčastejšie témy, s ktorými sú mladí konfrontovaní, je pocit osamelosti a tlak na výkon a stres.

Tlak súvisí s výkonom, ktorý musia podľa Madra podávať všade, od domova, kde chcú byť stopercentní, aby nesklamali rodičov, nezlyhali a naplnili ich očakávania, rovnako v škole, kde musia podať akademický výkon, v partnerských vzťahoch, kde majú obavy byť sami sebou, a to zo strachu, že nebudú pre partnera dostatočne dobrí. Platí to aj v rovesníckych vzťahoch. Je to pre nich začarovaný kruh očakávaní, čo ich významne oberá o sily, vyčerpáva a spôsobuje duševné ťažkosti ako úzkosť, depresie, vyhorenie, ale aj sebapoškodzovanie, samovražedné myšlienky a niekedy aj pokusy o ukončenie života.

„Mladí ľudia sa z hľadiska vývinovej psychológie nachádzajú v náročnom životnom období, ktoré je sprevádzané mnohými zmenami, vývinovými úlohami a potrebami, ale nemajú ešte dostatok životných skúseností na zvládanie ťažkých situácií, preto sa u nich často objavuje tendencia k extrémnemu, radikálnemu až fatálnemu riešeniu. Práve duševné zdravie je pre adekvátny vývin v adolescencii dôležité, no väčšina mladých ľudí prípadnú potrebnú psychologickú podporu nedostáva,“ pripomína riaditeľ IPčka, PhDr. Marek Madro. Preto veľa detí citlivo vníma obdobie konca školského roka, najmä ak sa domnievajú, že ich rodičia nebudú spokojní s koncoročnými výsledkami v škole.

Generácia dnešných tridsiatnikov a štyridsiatnikov, takzvaných mileniálov, si bežne pamätá na prísnu výchovu, ktorá pri zlom vysvedčení bežne ústila nielen do formy zákazov, kriku, ale zažívali aj fyzické tresty. Psychológovia ale upozorňujú, že trestanie detí za zlé známky sa môže minúť účinkom a deti touto negatívnou skúsenosťou môžu zažiť pocit krivdy, zlyhania a demotivácie. „Dieťa by za zlé známky na vysvedčení nemal rodič trestať. Pre dieťa je často samotná zlá známka dostatočným trestom. Negatívny vplyv môže mať aj to, že vidí na rodičoch ich sklamanie. Fakt, že sklamalo svojich rodičov, dieťa vždy trápi. Malo by vedieť a cítiť, že rodičia ho majú stále radi a nehnevajú sa naň, aj keď prinesie domov vysvedčenie s horšími známkami ako jednotkami alebo dvojkami,“ vysvetľuje psychologička Mgr. Ľuba Kövérová.

Čítajte viac Dieťaťu v strese pomôže iba pokojný rodič

Známky nie sú všetko

Navyše v dnešnej digitálnej dobe sú rodičia omnoho viac informovaní o študijných výsledkoch svojich detí. Často sa cez aplikáciu Edupage dozvedia o známke ešte skôr, ako dieťa príde zo školy. Výhoda môže byť vnímaná aj ako nevýhoda, najmä vtedy, keď rodič svojho školáka doma konfrontuje útokom. „Hneď potom, ako sa známky zapíšu do Edupage a rodič je informovaný o vzdelávacích výsledkoch, prichádza nejaká okamžitá reakcia (rodič napíše správu), ktorá môže byť pozitívna, ale aj negatívna, alebo poobede príde dieťa domov a je hneď priamo konfrontované: Čo tá štvorka z matematiky? Akoby sa vytratil priestor na to spýtať sa dieťaťa, aký bol deň v škole, ako sa mu podarilo zvládnuť písomku, v čom sa mu darilo, ktoré úlohy mu išli super, s ktorými si lámalo hlavu a aký je výsledok. Dieťa nemá ani možnosť nám o tom svojom dni a známkach povedať, pretože to už vieme a dávame to vlastne najavo.

Ale máme aj opačnú skúsenosť, že napriek tomu, že rodičia tie informácie majú, zaujíma ich „príbeh dieťaťa,“ vysvetľuje psychologické pozitíva a negatíva aplikácie riaditeľ IPčka PhDr. Marek Madro. Hoci súčasní rodičia javia záujem o známky svojich detí, problémom môže byť to, ako s nimi o prospechu komunikujú. Na Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie sa preto obracajú rodičia, ktorí chcú so psychológmi riešiť známkovanie detí v škole a s ním spojenú mieru stresu a záťaže, ktorá nemusí byť rovnaká u všetkých detí. Existujú totiž aj deti, ktoré aj pri menšej záťaži môžu prežívať omnoho väčší stres ako iné deti, preto psychologička Ľubica Kövérová pripomína: „Myslím si, že rodičia v súčasnosti majú záujem o známky svojich detí a dokážu s nimi o nich komunikovať. Hlavne vo vývinovom období mladšieho a staršieho školského veku – I. a II. stupeň základnej školy.

Známky však nemusia vždy spravodlivo hodnotiť vedomosti dieťaťa a už vôbec nie jeho potenciál. Niektorí rodičia dávajú deťom najavo, že dobré známky sú pre nich prvoradé. Tlačia na deti, aby sa dobre učili. Často však vôbec nevedia, v čom je ich dieťa skutočne dobré a čo ho zaujíma. Takéto deti bývajú až prehnane ambiciózne. Ťažko nesú každý neúspech. Prehnane ambiciózni rodičia chcú, aby ich deti boli vo všetkom najlepšie. Ak dieťa donesie domov dvojku, reagujú slovami: „A nemohla byť jednotka?“ Takéto deti majú pocit neúspechu, stále sa im zdá, že sa učivo mohli naučiť lepšie. Môžu získať pocit, že sú pre rodičov sklamaním, nech sa snažia akokoľvek.“

Čítajte viac Kvíz: Zvládnete deviatacku záverečnú písomku z matematiky?

O známkach sa rozprávajme citlivo

Hovorí sa, že komunikácia je základ úspechu, a podľa psychológov to rovnako platí aj pri rozhovoroch rodičov s deťmi, pričom pri debate o študijných výsledkoch, obzvlášť keď nespĺňajú očakávania, by mali rodičia zvoliť citlivejší prístup a zvážiť slová, ktoré dieťaťu adresujú: „Skúste to tento rok inak, aby sa vaše dieťa nebálo ísť s vysvedčením domov. Vyzdvihnúť treba to, čo dieťa vie, zvláda, čo mu ide dobre, kde zažíva úspech a hrdosť.

Normalizovať to, že niektoré predmety, alebo učivo mu „nesedia“ a je to tak v poriadku, že ani my dospelí nevynikáme vo všetkom. Poukazovať na to, že hodnota dieťaťa je aj v niečom inom ako v známke. Povedať mu, že je to OK, ak aj vysvedčenie nevyšlo tak, ako chcelo, že do toho dalo maximum a maximum je u každého iné. Pripraviť podporné prostredie, dať mu najavo, že tam preň ste a ste hrdí. Nepredbiehajte svoje dieťa, nekonfrontujte, ale opýtajte sa a počúvajte, ako to celé vníma ono,“ hovorí Marek Madro.

„Neporovnávajte svoje dieťa s inými deťmi, pretože sa v ňom vytvára pocit, že je pre vás nedostatočné, neúspešné, znižuje sa mu sebahodnota, sebavedomie, motivácia a nadobúda pocit, že by ste chceli iné dieťa, ktoré naplní vaše očakávania a je úspešné. Aj keď sa mu nepodarilo opraviť si niektoré známky, vnímajte to ako príležitosť pre rodinu riešiť situáciu spoločne a hľadať možnosti do budúceho školského roka, ako mu v tom pomôcť.

Namiesto rozhovoru o známkach sa rozprávajte o tom, kam a v čom sa posunulo za ten rok, čo sa naučilo, čo bolo preň užitočné, zaujímavé… Oceniť aj iné dôležité hodnoty, napríklad to, aký má názor a postoj k spoločenským témam, slabším a zraniteľným, za to, že chcelo niekomu pomôcť, že sa podelilo o svoju hračku a venovalo ju charite, jednoducho za všetko, čo nesúvisí s výkonom. Ak vám záleží na tom, aby deti mali dobré vzdelávacie výsledky, povedzte im prečo, pomôžte im to pochopiť,“ dodáva na záver Marek Madro, riaditeľ internetovej poradne pre mladých IPčko.