Každý rodič chce dopriať dieťaťu to najlepšie, čo platí aj o vzdelaní. Mnohí mladí ľudia sa pri rozhodovaní o vysokoškolskom štúdiu obzerajú aj po vysokých školách v zahraničí. Motívy sú rôzne. Niekoho láka predstava kvalitnejšieho vzdelania, pretože zahraničné sa v očiach niektorých študentov automaticky rovná lepšie. Iného lákajú do zahraničia odbory, ktoré sa u nás študovať nedajú, prípadne budúce lepšie uplatnenie na trhu práce. A ďalší chcú ísť študovať za hranice skrátka len preto, aby zažili niečo nové, cestovali a spoznali inú kultúru. Podľa štatistík študuje mimo Slovenska každý piaty slovenský vysokoškolák, pričom od roku 2017 sa počet našich študentov v zahraničí stabilne pohybuje okolo 32-tisíc.
Vzdelanie je drahé aj doma
Náklady na vysokoškolské štúdium predstavujú značnú finančnú záťaž pre rodinný rozpočet bez ohľadu na to, či študent ostáva doma alebo študuje v zahraničí. Podľa prepočtov spoločnosti Partners náklady na študenta – ak mu rodičia hradia bývanie, cestovanie a ďalšie základné výdavky – môžu dosiahnuť vyše 22-tisíc eur počas piatich rokov štúdia na Slovensku. Ako je to pri štúdiu v zahraničí? Je lacnejšie alebo drahšie?
Niekde sa školné neplatí
Štúdium v zahraničí prináša výrazné finančné výdavky, z ktorých najväčšou položkou môže byť školné. V niektorých krajinách sa však školné neplatí a táto položka z nákladov odpadá. Napríklad v Nemecku, vo Fínsku či v najobľúbenejšom Česku, kde štátne univerzity ponúkajú vzdelanie bez poplatkov aj pre zahraničných študentov. Je však potrebné dávať pozor na externé študijné programy alebo programy pre študentov, ktorí prestupujú z iných škôl. V takých prípadoch sa už školnému nevyhnete.
Čítajte viac Príde Slovensko o vzdelaných mladých? Skoro polovica vysokoškolákov chce podľa prieskumu dokončiť štúdium v zahraničí
Výška školného môže byť rôzna
V niektorých krajinách sa síce školné platí, ale nie sú to nijaké horibilné sumy. Nemecké školy si podľa zákona môžu pýtať školné maximálne tisíc eur ročne, v Holandsku je výška ročného školného približne tisíc až dvetisíc eur.
Príprava na vysokoškolské štúdium by sa mala začať čo najskôr. Čím skôr začnete, tým menej vás to bude mesačne stáť a tým viac budete mať na konci k dispozícii.
Najdrahšie je štúdium v Spojených štátoch amerických, kde sa školné môže pohybovať v rozmedzí 150– až 250-tisíc eur na celý študijný program. Podobne vysoké náklady sú aj v Spojenom kráľovstve, kde sa ročné školné pohybuje okolo 10– až 20-tisíc eur za ročník. Konkrétne štúdium na Oxforde vyjde v prepočte na 35– až 60-tisíc eur ročne, podľa programu. Školné je pre domácich študentov výhodnejšie, zaplatia okolo 10-tisíc eur na rok.
A čo ďalšie životné náklady?
Okrem školného treba počítať aj s nákladmi na život, ktoré sú v rôznych krajinách odlišné. Pre našich študentov je napríklad Česko lacnou krajinou. Náklady na ubytovanie, dopravu a stravovanie sú tam v porovnaní so Slovenskom pomerne nízke. Priemerný mesačný rozpočet študenta v Česku sa pohybuje okolo 400 až 600 eur. Na druhej strane, v krajinách ako Spojené kráľovstvo alebo Holandsko môžu náklady na život dosahovať až tisíc eur mesačne, pričom veľkú časť tejto sumy tvoria výdavky na ubytovanie.
Náš praktický tip
Slovenskí študenti môžu využiť rozsiahle programy štipendií v rámci Európskej únie, ktoré pokryjú nielen náklady na školné, ale aj na ubytovanie a ďalšie výdavky. Na Slovensku si študenti môžu vziať študentskú pôžičku na štúdium v zahraničí z Fondu na podporu vzdelávania.
Kde budete bývať a za koľko
Školy často uprednostňujú študentov z cudziny pri prideľovaní internátnych izieb. To však neznamená, že to bude lacné ako na Slovensku. Napríklad v USA stojí internátna izba aj tisíc dolárov mesačne, no tento poplatok často zahŕňa aj stravu v miestnej jedálni. Ak študentovi bývanie nezabezpečí škola, je nútený hľadať si súkromné ubytovanie, čo predstavuje náklady v stovkách eur mesačne.
Ďalšou významnou položkou je cestovanie. Pochopiteľne, najlacnejšie do okolitých krajín, najmä Česka, a potom do Spojeného kráľovstva. Nízkonákladové aerolínie lietajú z Bratislavy aj Košíc a letenky sú často v cene vlaku z Bratislavy do Prahy.
Študentovi treba zabezpečiť aj stravu a myslieť na to, že bude mať výdavky na zábavu, oblečenie a ďalšie osobné veci. Tieto náklady môže pokryť študent sám, ak si ich zarobí na brigáde a odľahčí tak trochu finančnú záťaž rodičov.
Kde na to zobrať
Štúdium na vysokej škole nie je lacná záležitosť, ukrojí z rodinného rozpočtu tisíce eur. „Čím skôr rodičia začnú s prípravou, teda s odkladaním a zhodnocovaním úspor cez rozumné investičné programy, tým nižšiu sumu budú musieť mesačne dať bokom,“ hovorí Barbora Gajdoš Hazlingerová, odborníčka na osobné financie zo spoločnosti Partners.
Keď rodič plánuje budúcnosť svojho dieťaťa od narodenia, je rozumné rátať s tým, že kvalitné vzdelanie určite nebude zadarmo. Dobrou správou je, že keď začneme plánovať budúcnosť od útleho veku, bude nás to stáť najmenej. „Odkladanie menšej sumy mesačne od narodenia dieťaťa do jeho dospelosti zaťaží rodinný rozpočet podstatne menej ako príprava na poslednú chvíľu. Vtedy je potrebné odkladať mesačne oveľa vyššiu sumu,“ vysvetľuje Barbora Gajdoš Hazlingerová.
Čítajte viac Remeselné odbory sú nepopulárne, zaručujú ale vysoké mzdy
Investícia do vzdelania nie je stratená
Štúdium v zahraničí je pre slovenských študentov nielen príležitosťou získať kvalitné vzdelanie, ale aj zažiť nové kultúry a získať nezávislosť. Pred odchodom je však nevyhnutné dôkladne zvážiť finančné náklady spojené so štúdiom a životom v zahraničí a pripraviť sa na ne vopred. Výber správnej krajiny môže výrazne ovplyvniť celkový finančný rozpočet študenta. Príprava na vysokoškolské štúdium by sa mala začať čo najskôr. Dlhodobé plánovanie a pravidelné investovanie môžu výrazne uľahčiť finančnú záťaž spojenú so štúdiom. „Čím skôr začnete, tým menej vás to bude mesačne stáť a tým viac budete mať na konci k dispozícii,“ uzatvára Barbora Gajdoš Hazlingerová.
Príklad sporenia na štúdium v zahraničí
Predstavme si rodinu, ktorá od narodenia dieťaťa do jeho 18 rokov odkladá sumu 30 eur mesačne. Pri 18-ročnom horizonte vieme využiť dynamickejšie nastavenie investície a súčasne si zaistíme výnos tým, že dodržíme investičný horizont. V takom prípade by sme dosiahli sumu približne 11 500 eur. Ak by rodičia využili celý štátny prídavok na dieťa na investovanie, teda 60 eur mesačne, v rovnakom investičnom nástroji na 18 rokov im to prinesie viac ako 23-tisíc eur. Keby rodičia investovali sto eur mesačne, dostanú sa na sumu vyše 38-tisíc eur, kde sa už otvárajú možnosti aj na štúdium v zahraničí.
Nikdy nie je neskoro
Nie každý rodič je však natoľko prezieravý a disciplinovaný, aby myslel na vysokoškolské štúdium už od narodenia dieťaťa a cielene a dlhodobo mu budoval finančnú rezervu. Barbora Gajdoš Hazlingerová však pripomína, že nikdy nie je neskoro na rozumné investovanie do vzdelania: „Ani v prípade, že rodičia sa rozhodnú začať pripravovať na začiatku strednej školy, plán určite nie je stratený. Tu platia iné pravidlá investovania pri kratšom investičnom horizonte. Pozor na príliš lákavé ponuky s vysokým prezentovaným výnosom, nikto nemôže garantovať vysoký výnos bez rizika. Nevhodným produktom možno prísť nielen o časť, ale aj o celú investovanú sumu.“
Rozdeľte to na tretiny
„Odporúčam kombináciu produktov rozdeliť na tretiny. Tretinu do sporiaceho účtu, tretinu do vhodne zvolenej stratégie ETF fondov a tretinu do realitných podielových fondov s kvalitnými nehnuteľnosťami v portfóliu. Takto dosiahneme vyvážený pomer bezpečnosti a potenciálneho výnosu pri takomto krátkom horizonte. Ak by sme mali dlhší čas, pomery vkladov do produktov by sa menili a výnosnosť investícií by mohla stúpať,“ radí Barbora Gajdoš Hazlingerová.
Kam to ťahá slovenských študentov
Najpopulárnejšou destináciou je Česká republika, kde študuje približne 70 percent slovenských študentov v zahraničí. Je to pochopiteľné. Študent, ktorý chce zažiť niečo iné, je u našich západných susedov už za hranicami, no nemusí sa boriť s jazykovou bariérou, takže štúdium je o to komfortnejšie. V minulom roku študovalo na českých vysokých školách takmer 21-tisíc Slovákov. Medzi ďalšie obľúbené krajiny patria Nemecko, Rakúsko, Spojené kráľovstvo a Holandsko, ktoré lákajú študentov vysokou kvalitou vzdelania a medzinárodne uznávanými univerzitami.