Napríklad staré čínske tradície považujú podávanie rúk v podobe, ako ho poznáme my, za nevhodné, a to preto, že si spájaním dlaní môžu ľudia navzájom predať negatívnu energiu či chorobu. Prejavom úcty a pozdravom je v ich ponímaní gesto, keď si človek vloží ruku zovretú v päsť do druhej dlane, ruky mierne pokrčí pred hrudníkom a hlavou sa mierne ukloní.
Podanie ruky je nezvyčajné aj v Japonsku. Zaužívanou formou pozdravu je tam poklona, ktorou sa vyjadruje aj vďaka či ospravedlnenie. Uhol a trvanie úklonu vyjadrujú úroveň rešpektu k druhému. V Indii sa ruky podávajú predovšetkým pri obchodných rokovaniach, tradičným pozdravom je priloženie dlaní k sebe pred hruď a mierne poklonenie pri vyslovení „Namaste“, čo vyjadruje hlboký rešpekt.
Mierny úklon hlavy spojený so stlačením dlaní k sebe v geste pripomínajúcom modlitbu, je typický aj v Thajsku. Hĺbka úklonu a poloha rúk naznačujú mieru rešpektu.
Na Novom Zélande je zasa medzi Maormi pozdravom gesto s názvom Hongi, teda spojenie čela a nosa dvoch ľudí. Symbolizuje to zdieľanie dychu a jednotu oboch zdraviacich sa. Dotýkanie sa nosov je pozdravom aj v niektorých krajinách Perzského zálivu, gesto znamená rešpekt a priateľstvo. No a dotyk tvárí pri pozdravoch je zaužívaný aj v Grónsku. Tamojší tradičný pozdrav Kunik vyzerá tak, že ľudia prikladajú nos a hornú peru k lícu alebo čelu druhého a zhlboka sa nadýchnu.
Starým pozdravom v Tibete je vyplazenie jazyka. Symbolizovať mal, že daný človek prichádza v mieri a nemá zlé úmysly.
Niektoré africké národy, napríklad v Zimbabwe sa zdravia rytmickým tlieskaním. V Nigérii zasa ľudia zdvihnú päste k svojej hlave s pozdravom „Whooshay“.