Aké pracovné miesta mladých ľudí zaujmú? Ktoré pracovné prostredie je pre nich príťažlivé a zohľadňujú to aj pri výbere vysokej školy? Ak chce v súčasnosti firma získať čerstvé a svieže posily, mala by sa poponáhľať. Už teraz ich nie je dostatok a situácia sa ešte zhorší. Zmeny, ktoré zasahujú trh práce a budú pokračovať aj tento rok, sú dramatické. Pokiaľ chcú firmy prosperovať, budú sa na novú situáciu musieť adaptovať.
Slovensko starne rýchlo
Dôvodov, pre ktoré sa mapa uchádzačov radikálne mení, je niekoľko. Prvým faktorom je starnutie obyvateľstva. Podľa dát Inštitútu finančnej politiky vzrástol priemerný vek ľudí na slovenskom pracovnom trhu od roku 2020 o pol roka. Kým dnes je to 41,5 roka, o desať rokov to už bude viac ako 42 rokov. „Slovensko patrí medzi najrýchlejšie starnúce krajiny OECD. Podľa prognóz pomer počtu obyvateľov v poproduktívnom veku k produktívnemu obyvateľstvu narastie medzi rokmi 2020 a 2050 z 24 na 54 percent, “ hovorí generálna riaditeľka personálnej agentúry MAXIN'S Group Katarína Garajová. A pri číslach ešte ostaneme.
Čoraz menej vzdelaných mladých
Z údajov, ktoré zazneli na konferencii s názvom Trh práce, vyplýva, že v priebehu nasledujúcich desiatich rokov ubudne na strane záujemcov o zamestnanie celkovo až 7,5 percenta ekonomicky aktívnych ľudí. V skupine od 20 do 39 rokov, teda ľudí, ktorí už ukončili vzdelanie a majú aj dostatok praxe a môžu vymeniť ľudí odchádzajúcich do penzie, sa predpovedá pokles až na úrovni viac ako 20 percent. Tento efekt sa očakáva ako dôsledok prepadu po populačnej vlne takzvaných Husákových detí narodených od 70. rokov približne do roku 1980 v našich končinách, kam patria súčasní štyridsiatnici až päťdesiatnici.
o 25 %
vzrastie dopyt po technologických zručnostiach do roku 2030. Sľubným riešením, ako na pracovné pozície získať dostatok nových ľudí, je aj takzvaný japonský model – úspešná rekvalifikácia a integrácia starších pracovníkov na inovatívne pracovné miesta.
Zamestnávatelia v problémoch
Naopak, najviac bude rásť podiel 60– až 64-ročných, tí však pracovnému trhu nie sú dostatočne k dispozícii. Z toho vyplýva, že nielenže ubudne zástupcov generácie Y až Z (narodených v rokoch 1981–1996, resp. 1997–2012) a mladších, ktorí by nahradili starších, ale nebude ani dostatok ľudí vo vyššom veku, ktorí by portfóliom svojich pracovných zručností zastúpili pracovné pozície mladších. „Veľký odliv pracovnej sily do starobného alebo predčasného dôchodku a nízka miera nezamestnanosti vytvárajú tlak na zamestnávateľov hľadať alternatívne riešenia. Tie sa však zatiaľ nedarí nachádzať. Buď ich je poskromne, alebo sú málo efektívne,“ konštatuje Katarína Garajová.

Mladé mozgy nič nedrží na mieste
Ďalší dôvod nesúvisí s nízkou pôrodnosťou po baby boome z minulosti, ale aj s iným mentálnym nastavením mladých dospelých a dospievajúcich. Nesmieme zabúdať na problém odlivu mladých mozgov do zahraničia, kde mnohí mladí nachádzajú lepšie uplatnenie na pracovnom trhu. Niektorí zrejme odchádzajú aj za vidinou stabilnejšieho politického prostredia. Tento trend mobility mladých navyše posilňuje globalizácia a možnosť práce na diaľku, čo umožňuje talentovaným pracovníkom hľadať príležitosti mimo svojich domovských krajín.
Kľúčové sú nápady a inovácie
Z rovnakých dôvodov nie je zložité mladých pracovníkov iba získať, ale si ich aj udržať. Prečo práve táto kategória kolegov firmám tak veľmi chýba?
„Mladí sú často nositeľmi nových nápadov a inovácií, ktoré sú kľúčové pre adaptabilitu a konkurencieschopnosť firiem. Bez ich adekvátneho počtu môže dôjsť k stagnácii a zníženiu produktivity. Firmy, ktoré sú závislé od mladého, technologicky zdatného pracovného tímu, môžu zaznamenať spomalenie v inováciách a v schopnosti prispôsobiť sa meniacim sa trhovým podmienkam," vysvetľuje Katarína Garajová. Markantný úbytok mileniálov a postmileniálov z trhu práce ešte zhoršuje fakt, že ten sa tiež mení vplyvom technológií – firmám tak môžu chýbať práve tie zručnosti juniorov, ktoré pri digitálnej transformácii najviac potrebujú. Ako ďalej dodáva odborníčka, demografický posun potenciálne zvyšuje konkurenciu o talentovaných pracovníkov a spôsobuje tlak na mzdy, čo môže navyše ovplyvniť makroekonomické ukazovatele i celkovú hospodársku stabilitu.
Mladý talent pre seba získa skôr firma, ktorá mu ponúkne all inclusive miesto so širokými možnosťami využiť a rozšíriť zručnosti.
Mladí prídu za možnosťami
Od schopnosti nájsť kľúč, ako mladých nielen zamestnať, ale ich aj nenechať odísť, bude podľa odborníčky závisieť úspech mnohých prosperujúcich firiem. „Zamestnávatelia budú musieť investovať do tréningových programov a zefektívniť procesy na prilákanie a udržanie mladých talentov, ale aj vzdelávacích systémov, aby mladých na prácu pripravili," hovorí Katarína Garajová. Inak povedané, mladý talent pre seba získa skôr firma, ktorá ponúkne „all inclusive“ miesto so širokými možnosťami využiť jeho aktuálne zručnosti, ale ich aj rozšíriť.

Berú len atraktívne pracovné podmienky
Očakáva sa, že zamestnávateľ bude musieť prispôsobiť aj svoju firemnú kultúru a ponúkať atraktívne pracovné podmienky – ideálne flexibilný pracovný čas či možnosť práce z domu. Ako hovoria dáta, spoločnosti, ktoré umožňujú prácu z domu alebo prácu na diaľku, majú o 25 percent nižšiu fluktuáciu zamestnancov v porovnaní s firmami, kde je možné pracovať iba prezenčne.
Dôležité je zamerať sa aj na „employer branding", teda budovanie pozitívneho obrazu zamestnávateľa. V roku 2025 budú mať na pracovnom trhu výhodu tí, ktorí budú vytvárať zelené pracovné miesta, rovnako ako tí, ktorých firemná kultúra je postavená na zodpovednosti voči spoločnosti, rovnosti príležitostí a ohľaduplná k životnému prostrediu.
Uznanie, žiadny stres a naplnené potreby
„Mladí pracovníci dnes totiž hľadajú viac ako len štandardnú mzdu, chcú byť súčasťou organizácie, ktorá je inovátorská, udržateľná a poskytuje príležitosti na rast a osobnostný rozvoj,“ dodáva Katarína Garajová.
Generácia Y, o ktorej je reč, bude do roku 2030 tvoriť 75 percent a spoločnosti by už teraz mali vedieť, že oveľa viac ako pre ich predchodcov je a bude pre nich dôležité osobné uznanie, work-life balanse, saturovanie sociálnych potrieb a nebudú ochotní pracovať pod stresom.
Umelá inteligencia je výhoda
Hoci každý štvrtý zamestnaný Slovák sa obáva, že mu umelá inteligencia vezme prácu, podľa odborníčky práve technológie môžu nielen výrazne odbremeniť zamestnancov, ale byť aj ďalším pilierom pre zamestnávateľov, ako čiastočne riešiť problém s nedostatkom mladej pracovnej sily. „Umelá inteligencia dokáže pri správnom nastavení prácu uľahčiť a zjednodušiť, čím vznikne ľudskej pracovnej sile priestor na ďalší rozvoj, rast, kreativitu alebo oddych. Zároveň by zamestnávatelia nemali zabúdať, že je dôležité vytvárať na pracovisku príjemnú a ľudskú atmosféru, o to dôraznejšie, ak sa v pracovnom procese uplatňuje neosobná umelá inteligencia,“ pokračuje odborníčka.