Náklady na vysokoškolské štúdium predstavujú značnú finančnú záťaž pre rodinný rozpočet bez ohľadu na to, či študent ostáva doma, alebo študuje v zahraničí. Náklady na študenta – ak mu rodičia hradia bývanie, cestovanie a ďalšie základné výdavky – môžu dosiahnuť vyše 22-tisíc eur počas piatich rokov štúdia na Slovensku.
Pri určení povinnosti hradiť školné na verejných a štátnych vysokých školách sú dôležité tri faktory – forma štúdia, jazyk, v ktorom sa študijný program uskutočňuje, a celková doba (bezplatného) štúdia v Slovenskej republike na vysokej škole.
Závisí od formy, jazyka a doby štúdia
Z pohľadu formy štúdia zjednodušene platí, že v dennej forme štúdia sa školné platí len v určitých prípadoch.
Z pohľadu jazyka, v ktorom sa študijný program uskutočňuje, platí, že štúdium v cudzom jazyku je spoplatnené, štúdium v štátnom jazyku alebo v jazyku národnostných menšín je spoplatnené len v určitých prípadoch v závislosti od celkovej doby štúdia. V študijných programoch uskutočňovaných v cudzom jazyku je určenie výšky školného plne v kompetencii vysokej školy a jeho výška nie je regulovaná.
- V prípade študijného programu v jazyku národnostnej menšiny sa rozlišuje, či je poslaním vysokej školy alebo fakulty výchova odborníkov s vysokoškolským vzdelaním patriacich k príslušnej národnostnej menšine. To znamená, že študijný program uskutočňovaný v maďarskom jazyku alebo v nemeckom jazyku môže byť v niektorých prípadoch bezplatný, v iných spoplatnený v závislosti od poslania vysokej školy / fakulty.
- Vo výnimočnom prípade, ak by v danom študijnom odbore a stupni nebolo možné v Slovenskej republike s ohľadom na jazyk uskutočňovania študijného programu študovať bezplatne, bezplatne sa uskutočňuje aj študijný program v cudzom jazyku (to neplatí pre občanov z tretích štátov).
Z pohľadu celkovej doby štúdia študent v dennej forme štúdia neplatí školné, ak neprekročil štandardnú dĺžku študijného programu. Každý študijný program má samostatne určenú štandardnú dĺžku štúdia, takže sa nezohľadňuje, že bakalárske štúdium má štandardnú dĺžku štúdia tri alebo štyri akademické roky, ale to, či je štandardná dĺžka konkrétneho študijného programu tri akademické roky alebo štyri.
Čo je celková doba štúdia
V celkovej dobe štúdia sa zohľadňuje aj predchádzajúce štúdium na vysokej škole (napr. jeden rok štúdia iného študijného programu na inej vysokej škole v SR), ak toto nebolo spoplatnené (napr. štúdium na súkromnej vysokej škole alebo štúdium externou formou). Doba, počas ktorej bol študent zapísaný na štúdium študijného programu v príslušnom akademickom roku, sa na účely školného zaokrúhľuje na celý akademický rok.
- Celková doba štúdia sa osobitne zohľadňuje pre jednotlivé stupne štúdia. Takže po prijatí na magisterský alebo inžiniersky program druhého stupňa nie je rozhodujúci počet rokov štúdia bakalárskych študijných programov.
- Celková doba štúdia nie je rozhodujúca, ak študent študuje dennou formou na verejných vysokých školách viac programov dennou formou (súbežné štúdium). V takom prípade si študent musí vybrať, v ktorom študijnom programe chce študovať bezplatne (ak má na takéto štúdium ešte nárok) a toto oznámi danej vysokej škole na začiatku akademického roka. Toto platí len v prípade bezplatne uskutočňovaných študijných programov (teda nie napr. pre študijné programy uskutočňované v cudzom jazyku).
- V prípade, že sa študent rozhodne zanechať štúdium, je dôležité, aby tak spravil do konca akademického roka (31. 8.), inak bude považovaný za študenta aj v ďalšom akademickom roku, ktorý sa mu zohľadní v celkovej dobe štúdia.
Náš praktický tip
Slovenskí študenti môžu využiť rozsiahle programy štipendií v rámci Európskej únie, ktoré pokryjú nielen náklady na školné, ale aj na ubytovanie a ďalšie výdavky. Na Slovensku si študenti môžu vziať študentskú pôžičku na štúdium v zahraničí z Fondu na podporu vzdelávania.
Aké ja maximálne školné
Maximálne školné v dennej forme štúdia (okrem programov v cudzom jazyku) je ohraničené päťnásobkom základu na určenie školného a poplatkov spojených so štúdiom. Vo všeobecnosti samotné štátne občianstvo študenta nemá vplyv na určenie školného. V niektorých prípadoch môže mať prednosť pred zákonom zmluva medzi štátmi, ktorá upravuje konkrétne podmienky aj v oblasti školného a poplatkov spojených so štúdiom.
Koľko platia externisti a študenti súkromných škôl
V externej forme štúdia sa uhrádza školné. Jeho výška je vopred určená na štandardnú dĺžku štúdia. Výška školného je ohraničená opatrením ministerstva.
Súkromné vysoké školy sú oprávnené požadovať školné a poplatky spojené so štúdiom od svojich študentov. Výška školného a poplatkov spojených so štúdiom nie je zákonom obmedzená. Rovnako zákon neurčuje podmienky na úhradu školného. Jedinou povinnosťou súkromnej vysokej školy je zverejnenie školného a poplatkov spojených na štúdium na nasledujúci akademický rok najmenej dva mesiace pred termínom na podávanie prihlášok na štúdium.
.
Štúdium na zahraničnej vysokej škole
Štúdium študentov zahraničných vysokých škôl sa riadi ustanoveniami právnych predpisov podľa sídla zahraničnej vysokej školy. To znamená, že ak má zahraničná vysoká škola sídlo v Českej republike, povinnosť uhradiť školné alebo poplatky spojené so štúdiom na vysokej škole sa riadi podľa českého práva. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky tak nie je oprávnené kontrolovať dodržiavanie právnych predpisov v oblasti školného na týchto vysokých školách ani informovať študentov zahraničných vysokých škôl o ich právach a povinnostiach v otázke školného a iných úhrad spojených so štúdiom na zahraničnej vysokej škole. V prípade problému je potrebné kontaktovať orgán v štáte sídla zahraničnej vysokej školy.
Koľko stojí štúdium v zahraničí
Štúdium v zahraničí prináša výrazné finančné výdavky, z ktorých najväčšou položkou môže byť školné. V niektorých krajinách sa však školné neplatí. Napríklad v Nemecku, vo Fínsku či v najobľúbenejšom Česku, kde štátne univerzity ponúkajú vzdelanie bez poplatkov aj pre zahraničných študentov. Je však potrebné dávať pozor na externé študijné programy alebo programy pre študentov, ktorí prestupujú z iných škôl. V takých prípadoch sa už školnému nevyhnete.
- Nemecké školy si podľa zákona môžu pýtať školné maximálne tisíc eur ročne, v Holandsku je výška ročného školného približne tisíc až dvetisíc eur. – Najdrahšie je štúdium v Spojených štátoch amerických, kde sa školné môže pohybovať v rozmedzí 150– až 250-tisíc eur na celý študijný program. Podobne vysoké náklady sú aj v Spojenom kráľovstve, kde sa ročné školné pohybuje okolo 10– až 20-tisíc eur za ročník. Konkrétne štúdium na Oxforde vyjde v prepočte na 35– až 60-tisíc eur ročne, podľa programu.
- Okrem školného treba počítať aj s nákladmi na život, ktoré sú v rôznych krajinách odlišné. Priemerný mesačný rozpočet študenta v Česku sa pohybuje okolo 400 až 600 eur, v krajinách ako Spojené kráľovstvo alebo Holandsko môžu náklady na život dosahovať až tisíc eur mesačne.
(Zdroj: Pravda, www.minedu.sk)