Vedci teraz prišli so zaujímavým zistením. Zistili, že dĺžka života nie je daná len génmi. Nový výskum ukázal, že rodičia môžu svojim deťom odovzdať schopnosť žiť dlhšie aj bez akejkoľvek zmeny v DNA.
Tím odborníkov z Lekárskeho inštitútu Howarda Hughesa skúmal drobné hlísty. Štúdia zistila, že niektoré zmeny v bunkách môžu ovplyvniť to, ako dlho budú žiť ďalšie generácie. Kľúčovú rolu v tomto procese zohrávajú lyzozómy. Ide o malé „čistiace“ časti bunky, ktoré recyklujú odpad a udržiavajú poriadok. Ak lyzozómy fungujú správne, prospievajú zdraviu a predlžujú život, tieto výhody sa môžu preniesť následne aj na potomkov, informujú aj na portáli Science Dialy.
Dedenie dlhovekosti
Vedci však teraz objavili, že dlhovekosť sa nemusí dediť len cez gény. Nový výskum na drobných hlístach (škrkavkách C. elegans) ukazuje, že rodičia môžu odovzdať svojim potomkom výhody dlhšieho života aj cez špeciálne chemické signály vo vnútri buniek.
Zásadnú úlohu v tomto procese zohrávajú lyzozómy, ktoré boli dlho považované len za recyklačné centrá buniek. Ak tieto bunky zmenia svoju činnosť spôsobom, ktorý podporuje zdravie a dlhovekosť, tieto výhody sa môžu preniesť aj na mladších potomkov. Dochádza k tomu vďaka epigenetickým modifikáciám, ktoré ovplyvňujú správanie génov bez samotnej zmeny DNA.
Výskum ukázal, že keď sa v tele rodiča objavia zmeny, ktoré prospievajú zdraviu a dĺžke života, tieto výhody si telo akoby „zapamätá“ a môže ich odovzdať ďalej svojim deťom. Nestane sa to cez gény, ale cez jemné chemické signály medzi bunkami. Tento objav naznačuje, že dlhovekosť nemusí byť len o DNA.
Tím Meng Wang z inštitútu HHMI skúmal červy C. elegans a zistil, že keď sa v ich bunkách zmení činnosť lyzozómov, nielenže sami žili dlhšie, ale túto výhodu odovzdali aj svojim potomkom. Funguje to cez históny, proteíny, ktoré upravujú, ako sa gény správajú. Tento nečakaný objav môže otvoriť nové možnosti v chápaní starnutia aj dedičnosti..
Okrem dlhovekosti vedci prišli aj na to, že epigenetické zmeny môžu pomáhať telu prispôsobiť sa rôznym druhom stresu. Napríklad zmenám v strave, znečisteniu či psychickej záťaži, ktoré sa môžu preniesť na ďalšie generácie.
„Vždy si myslíte, že vaša dedičnosť je v jadre, v bunke, ale teraz ukazujeme, že histón sa môže prenášať z jedného miesta na druhé a ak tento histón nesie akúkoľvek modifikáciu, znamená to, že prenesiete epigenetickú informáciu z jednej bunky do druhej. To skutočne poskytuje mechanizmus na pochopenie transgeneračného efektu,“ “ hovorí doktorka Wang.
Odovzdávanie informacií
Vedci zistili, že ak sa v bunkách červa zmení fungovanie lyzozómov, ovplyvní to nielen jeho dĺžku života, ale aj život jeho potomkov. Tieto zmeny spustia v bunke reťazovú reakciu, ktorá aktivuje špeciálne bielkoviny zvané históny. Tie dokážu prenášať dôležité informácie z bežných buniek do pohlavných, a tak ich „poslať“ ďalej do ďalšej generácie.
Zaujímavé je, že k tomu často dochádza v čase hladovania. Telo tak reaguje na stres z okolia a tieto informácie sa potom uchovajú pre budúce generácie. Doteraz sa predpokladalo, že lyzozómy len čistia bunky, no teraz sa ukazuje, že majú aj dôležitú úlohu.
„Teraz ukazujeme, že soma a zárodočná línia môžu byť prepojené histónom a môžu niesť nezabudnuteľné genetické informácie po celé generácie,“ dodala nakoniec doktorka Wang.