Ultraspracované potraviny sú produkty, ktoré prešli viacerými priemyselnými úpravami a obsahujú zložky, ktoré sa v bežnej domácej kuchyni takmer nepoužívajú. Ich cieľom je predĺžiť trvanlivosť, zlepšiť chuť či vôňu a urobiť jedlo vizuálne atraktívnejším. Typickými príkladmi sú sladené nápoje, balené snacky, instantné polievky, hotové jedlá či mrazené polotovary.
Takéto potraviny často obsahujú umelé farbivá, pridané tuky, cukry, soli a konzervačné látky, ktoré môžu mať negatívny vplyv na organizmus. Odborníci upozorňujú, že menej ultraspracovaných potravín v jedálničku môže prospieť nielen srdcu a tráveniu, ale aj znížiť riziko vzniku rakoviny, informuje aj portál CNN.
Čítajte viac Obľúbený nápoj má nečakané zdravotné účinky. Zabraňuje poškodeniu mozgu a obličiek
Vyššie riziko rakoviny pľúc
Štúdia publikovaná v časopise Thorax ukázala, že ľudia, ktorí konzumujú najviac ultraspracovaných potravín, majú až o 41 % vyššie riziko rakoviny pľúc. Výsledok pretrvával, aj keď sa zohľadnili ďalšie rizikové faktory, ako napríklad fajčenie.
Vedci analyzovali údaje od viac ako 100 000 ľudí. Respondenti vyplnili dotazník o tom, čo a ako jedia. Následne tieto informácie porovnali so zdravotnými záznamami, aby zistili, či sa u nich časom objaví rakovina pľúc.
Výskumníci informovali, že účastníci štúdie skonzumovali v priemere takmer tri porcie ultraspracovaných potravín denne. Najčastejšie išlo o spracované mäsové výrobky, sladené alebo diétne nealkoholické nápoje a iné priemyselne upravené jedlá.
„Priemyselné spracovanie mení zloženie potravín, ovplyvňuje dostupnosť a vstrebávanie živín a zároveň vytvára škodlivé kontaminanty,“ informovali vedci.
Vedci upozornili aj na látku akroleín, ktorá sa môže uvoľňovať pri spaľovaní tabaku, dreva, plastov či benzínu, ale aj pri vyprážaní jedla na vysokých teplotách. Podľa odborníkov môže problém zhoršovať aj kontakt potravín s niektorými obalmi, do ktorých sa tieto pokrmy balia.
Výskumníci upozorňujú, že ide len o súvislosť
Zároveň výskumníci zdôraznili, že ide o pozorovaciu štúdiu. To znamená, že síce poukazuje na súvislosť medzi konzumáciou ultraspracovaných potravín a rakovinou, no nedokazuje, že tieto jedlá rakovinu priamo spôsobujú. Ako vysvetlil odborník na preventívnu medicínu doktor David Katz, výsledky sú presvedčivé, ale na potvrdenie príčinnej súvislosti bude potrebný ďalší výskum.
„Táto štúdia silne naznačuje, že (ultraspracované potraviny) môžu prispievať k riziku rakoviny pľúc,“ informoval doktor.
Rakovina pľúc je jednou z najčastejších foriem rakoviny. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie bolo v roku 2022 zaznamenaných približne 2,4 milióna nových prípadov na celom svete.
Hoci fajčenie zostáva hlavným rizikovým faktorom, odborníci upozorňujú, že choroba sa môže objaviť aj u nefajčiarov. Podľa doktora Davida Katza to naznačuje, že na jej vznik môžu vplývať aj iné faktory, napríklad životný štýl či strava.
Podľa profesorky Fang Fang Zhang z Tuftsovej univerzity vedci pri analýze zohľadnili viacero faktorov, ktoré môžu ovplyvniť riziko rakoviny pľúc. Medzi rizikami bolo napríklad aj fajčenie. Zdôraznila však, že ani po zohľadnení týchto faktorov sa výsledky nijako nezmenili. Jednoducho povedané, výsledky verne ukazujú, aký vplyv môžu mať ultraspracované potraviny na riziko rakoviny.
Čítajte viac Nespavosť sa podceňuje, nie je to len o únave. Nový výskum ukazuje, že skracuje život a zvyšuje riziko vážnych ochorení mozgu a problémy s tlakom
„Keďže fajčenie je veľmi významným rizikovým faktorom rakoviny pľúc, jeho len povrchné zohľadnenie môže ponechať veľký priestor pre skreslenie výsledkov. Je dôležité brať do úvahy aj intenzitu fajčenia (napr. počet cigariet denne), dĺžku trvania (napr. počet rokov fajčenia) alebo celkovú expozíciu fajčeniu (napr. počet balíčkov za rok). Napriek tomu autori zistili, že súvislosť medzi konzumáciou ultraspracovaných potravín a rizikom rakoviny pľúc bola silnejšia u ľudí, ktorí nikdy nefajčili,“ uviedla profesorka na záver.
