Tento vírus zostáva v tele celý život. Spôsobuje zápal, ktorý zasahuje kožu, kĺby, obličky, srdce či nervový systém. Bežné lieky nezaberajú

Autoimunitné ochorenia patria medzi diagnózy modernej medicíny. Často vznikajú nenápadne a ich príčiny sú dlhé roky nejasné, čo komplikuje prevenciu aj liečbu.

22.11.2025 06:00
debata (3)
Zvyšujú riziko rakoviny semenníkov tesné slipy či jazda na bicykli? O rakovine mladých mužov hovoríme s onkológom docentom Chovancom
Video
Zdroj: TV Pravda

Nové vedecké zistenia naznačujú, že bežný vírus, ktorý väčšina ľudí prekoná už v detstve, môže mať oveľa vážnejšie následky, než sa doteraz predpokladalo.

Výskumníci zo Stanfordskej univerzity objavili súvislosť medzi vírusom Epstein-Barrovej (EBV) a autoimunitným ochorením lupus, ktoré postihuje milióny ľudí po celom svete. Tento vírus, známy najmä ako pôvodca mononukleózy, pretrváva v tele celý život a môže ovplyvňovať imunitné bunky aj dlho po prekonaní infekcie, informuje aj portál Euronews.

fúzy, brada, holenie, Čítajte viac Známy výrobca ponúkal nebezpečnú elektroniku. Zle izolované káble môžu spôsobiť úraz elektrickým prúdom

Vírusy môžu spôsobovať vážnejšie problémy

Štúdia publikovaná v prestížnom vedeckom časopise Science Translational Medicine naznačuje, že vírus Epstein-Barrovej môže v tele spustiť proces, pri ktorom imunitný systém začne napádať vlastné bunky a tkanivá. Tento vírus spôsobuje infekčnú mononukleózu a po nakazení zostáva v tele natrvalo, hoci väčšina ľudí o tom ani nevie.

„Toto je najdôležitejší objav, aký vzišiel z môjho laboratória za celú moju kariéru,“ informoval doktor William Robinson, profesor imunológie a reumatológie na Stanfordskej univerzite a hlavný autor štúdie.

„Myslíme si, že sa to týka 100 percent prípadov lupusu,“ dodal.

Lupus je ochorenie, pri ktorom imunitný systém prestane rozlišovať medzi škodlivými a vlastnými bunkami a začne útočiť na zdravé časti tela. Tento proces vedie k zápalu, ktorý môže zasiahnuť kožu, kĺby, obličky, srdce či nervový systém. Ochorenie sa najčastejšie vyskytuje u žien, a to až približne v 90 % diagnostikovaných prípadov.

U niektorých ľudí sa dá lupus liečiť liekmi, ktoré tlmia zápal a bolesť, napríklad ibuprofénom. Malé percento pacientov však môže mať vážnejší priebeh, pri ktorom ochorenie zasiahne životne dôležité orgány. V takomto prípade môže byť nebezpečný.

V súčasnosti ešte neexistuje liek, ktorý by lupus úplne odstránil. Liečba funguje najmä tak, že zmierňuje príznaky a pomáha spomaliť priebeh ochorenia, aby človek mohol žiť čo najkvalitnejší život.

Vírus, ktorý v tele zostáva celý život

Vírus Epstein-Barrovej je známy najmä tým, že spôsobuje mononukleózu, prezývanú aj „choroba bozkávania“. Najčastejšie sa prenáša slinami, a to napríklad pri zdieľaní pohára, jedla alebo bozkávaním. Väčšina ľudí sa ním nakazí už v detstve alebo v období dospievania. Odborníci hovoria, že vyhnúť sa mu je takmer nemožné. Inými slovami, kto žije bežný život, dá sa povedať, že EBV už určite prekonal.

Keď sa vírus dostane do organizmu, zostáva v ňom už natrvalo. Skryje sa v imunitných bunkách, ktoré majú telo chrániť pred infekciami. U väčšiny ľudí tam zostáva v „nečinnom“ stave, no u niektorých začne ovplyvňovať ich správanie. V takom prípade môže vírus narušiť ich funkciu a imunitné bunky začnú omylom útočiť na zdravé časti tela, akoby išlo o škodlivého votrelca.

Už dlhší čas sa vedelo, že väčšina ľudí s lupusom má v tele vírus Epstein-Barrovej, no nebolo jasné, akú úlohu zohráva. Tím vedcov zo Stanfordskej univerzity využil moderné analytické postupy a zistil, že u pacientov s lupusom je vírus omnoho aktívnejší v imunitných bunkách. Podľa výsledkov môže byť aktivita vírusu až približne 25-krát vyššia.

deti v kolektive choroby, pr, nepouzivat Čítajte viac Obľúbený reťazec sťahuje z predaja nebezpečný produkt. Hrozí riziko udusenia

Podľa odborníkov by vírus Epstein-Barrovej mohol mať súvis aj s ďalšími autoimunitnými ochoreniami, nielen s lupusom. Podobný mechanizmus sa môže objaviť napríklad pri skleróze multiplex, reumatoidnej artritíde či Crohnovej chorobe. Výskum teda naznačuje, že vírus môže ovplyvňovať imunitný systém pri širšej skupine diagnóz.

Vedci na záver upozorňujú, že nie každý, kto má vírus v tele, aj ochorie. Svoju úlohu zohráva genetika, rozdiely medzi jednotlivými typmi vírusu, aj rôzne faktory prostredia, napríklad stres alebo infekcie. To všetko môže ovplyvniť , kto ako je k autoimunitným ochoreniam náchylnejší.

Facebook X.com 3 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #zdravie #lupus #výskum #autoimunitné ochorenie
Sledujte Pravdu na Google news po kliknutí zvoľte "Sledovať"