Neurovedec upozorňuje, že problémy so spánkom sú oveľa bežnejšie, než si mnohí myslia. Podľa dostupných údajov nimi trpí každý tretí človek. Ak sa pravidelne budíte o tretej ráno alebo krátko po zaspaní, často to má nejakú konkrétnu príčinu.
Odborník objasňuje najčastejšie dôvody nočného budenia a to, čo nám tým telo chce naznačiť. Zároveň ponúka praktické tipy, ako si spánok zlepšiť, píšu aj na zahraničnom portáli Mirror.
Odborníci vysvetľujú, prečo sa budíme o 3. ráno
Nočné budenie nie je len nepríjemné. V prípade, že sa to opakuje, môže to ovplyvniť náladu, energiu aj celkové zdravie. Neurovedec Andrew Huberman upozorňuje, že veľa ľudí sa opakovane prebúdza približne o 3:00 až 4:00 ráno a potom nedokáže zaspať. Podľa neho to často súvisí s tým, že v tomto čase začína prirodzene klesať hladina melatonínu, hormónu, ktorý pomáha telu zaspať a udržať spánok.
Ako vysvetlil, niektorí ľudia jednoducho chodia spať neskoro, a tým narúšajú svoj prirodzený cirkadiánny rytmus. Huberman tvrdí, že ak sa človek pravidelne budí v skorých ranných hodinách, môže to byť signál toho, že by mal ísť skôr spať. Podľa neho to síce nie je dokonalé riešenie, ale môže to výrazne zlepšiť kvalitu spánku a znížiť počet nočných prebudení.
Doktor Mark Hyman doplnil, že pokles melatonínu okolo tretej ráno je úplne prirodzený jav. Ak sa však telo v tomto čase opakovane prebúdza a nedokáže znova zaspať, môže to naznačovať, že denný režim nie je v rovnováhe s biologickými potrebami človeka.
Odborníci sa zhodujú, že pravidelný režim, ale aj skorší spánok výrazne prispieva k lepšiemu a neprerušovanému spánku.
Čo je melatonín?
Melatonín je hormón, ktorý pomáha riadiť náš spánok. Telo si ho vyrába samo, a to v malej časti mozgu nazývanej epifýza. Tento prirodzený melatonín signalizuje telu, že sa blíži čas oddychu. Preto sa večer začíname cítiť unavení a ráno, po dostatočnom spánku, zasa bdelí a oddýchnutí, poukazujú aj na portáli Cleveland Clinic.
Existuje aj syntetická forma melatonínu, ktorá sa vyrába v laboratóriu a predáva ako výživový doplnok. Táto forma sa niekedy používa pri problémoch so spánkom alebo pri narušení spánkového režimu, napríklad po dlhých letoch.
Tento hormón ovplyvňuje náš denný rytmus, teda to, kedy sme unavení a kedy bdelí. Keď je vonku tma, jeho množstvo v tele stúpa a telo sa prirodzene pripravuje na spánok. Naopak, svetlo hladinu melatonínu znižuje a pomáha nám prebudiť sa a zostať aktívni.
Preto je večer melatonínu viac a ľahšie sa nám zaspáva. V zimných mesiacoch bývajú dni kratšie a tmy je viac, takže telo môže vytvárať melatonín dlhšie. Aj z tohto dôvodu sa niektorí ľudia v zime cítia viac unavení alebo ospalí.
Okrem spánku však môže ovplyvňovať aj iné oblasti zdravia. Pomáha napríklad udržiavať pravidelný menštruačný cyklus. Niektoré výskumy dokonca naznačujú, že môže chrániť mozog pred degeneratívnymi ochoreniami, ako je Alzheimerova či Parkinsonova choroba.
Štúdie taktiež ukazujú, že melatonín môže mať určitý vplyv aj na proces starnutia. Dôvodom je to, že ľudia so zníženou funkciou epifýzy môžu starnúť rýchlejšie.