Krátke dni, nedostatok slnka, nesplnené novoročné predsavzatia a prázdne peňaženky po sviatkoch. To sú tradičné ingrediencie receptu na „Modrý pondelok“. Ak sa dnes cítite pod psa, nie ste v tom sami. Odborníci však upozorňujú, že redukovať psychické zdravie na jeden kritický deň v roku je nebezpečné zjednodušenie.
Päť rokov nepretržitého rastu
Štatistiky Union zdravotnej poisťovne (ZP) hovoria jasnou rečou – Slovensko čelí dlhodobému zhoršovaniu duševného stavu obyvateľstva. Za posledných päť rokov narástol počet poistencov s diagnostikovanou depresiou o takmer 20 %.
Kým v roku 2021 evidovala poisťovňa necelých 22-tisíc pacientov, v roku 2025 toto číslo prekročilo hranicu 26-tisíc. „Rastie aj počet ľudí, ktorí sa liečia antidepresívami – z 13 824 poistencov v roku 2021 na 17 398 v roku 2025,“ konkretizuje Beáta Dupaľová Ksenzsighová, hovorkyňa Union ZP.
Zaujímavosť z dát: Hoci sa o emóciách častejšie hovorí v ženskom kolektíve, štatistiky ukazujú, že psychické problémy v čoraz väčšej miere trápia práve mužov.
Regionálne rozdiely a „neviditeľné“ poradovníky
Najväčší nápor na psychiatrické a psychologické ambulancie pociťuje východné Slovensko – konkrétne Košický a Prešovský kraj. Paradoxom zostáva, že hoci systém pociťuje extrémny tlak, presné čakacie doby nikto nepozná. V odboroch psychiatrie a psychológie sa totiž oficiálne čakacie listiny nevedú. Realita v teréne však naznačuje, že dostať sa k odborníkovi včas je pre mnohých behom na dlhú trať.
Medzi najčastejšie diagnózy, s ktorými Slováci zápasia, patria:
- Zmiešaná úzkostná a depresívna porucha
- Epizóda stredne ťažkej depresie
- Adaptačné poruchy
- Recidivujúca depresívna porucha, terajšia stredne ťažká epizóda
- Porucha psychiky a správania zapríčinená užívaním alkoholu: syndróm závislosti
- Panická porucha [epizodická záchvatová úzkosť]
- Organická afektívna porucha
- Epizóda ťažkej depresie bez psychotických príznakov
- Recidivujúca depresívna porucha, terajšia ťažká epizóda bez psychotických príznakov
- Paranoidná schizofrénia
Ako zvládnuť paniku?
Dlhodobá psychická záťaž často vyústi do stavu, ktorý človeka ochromí fyzicky – do panického záchvatu. Patrik Brna, vedúci Tréningového centra záchrannej zdravotnej služby ZaMED, vysvetľuje, že ide o intenzívny stav strachu, ktorý prichádza bez varovania.
„Prejavom môže byť búšenie srdca, tras, potenie, ale aj tlak na hrudi či tŕpnutie končatín. Mnohí si ho preto pletú s infarktom,“ hovorí záchranár. Hoci panický záchvat nie je život ohrozujúci, pre pacienta je mimoriadne traumatizujúci.
Čo robiť, ak vás prepadne úzkosť?
Štvorcové dýchanie: Nádych (4 s), zadržanie dychu (4 s), výdych (4 s), zadržanie dychu (4 s). Opakujte do upokojenia.
Tepelný šok: Priložte si na tvár alebo krk ľad či studený uterák. Pomôže to „reštartovať“ nervový systém.
Zostaňte na mieste: Nesnažte sa nikam utekať, nájdite si bezpečný bod a sústreďte sa na prítomný moment.
Prevencia nie je slabosť
Odborníci sa zhodujú v jednom. Psychická hygiena by mala byť rovnako prirodzená ako návšteva zubára alebo ortopéda. Dostatok pohybu a zdravá strava sú základ, no kľúčová je otvorenosť.
„O problémoch, ktoré vás trápia, sa porozprávajte so svojimi blízkymi alebo vyhľadajte pomoc odborníkov,“ radí Patrik Brna. Vyhľadať psychológa dnes už nie je znakom zlyhania, ale prejavom zodpovednosti voči sebe samému. Blue Monday tak možno vnímať ako užitočný budíček – pripomienku, že o dušu sa treba starať počas všetkých 365 dní v roku.
