Netýka sa to však zamestnancov, za ktorých odvádza poistné zamestnávateľ. V zozname sú preto najviac zastúpení živnostníci, umelci či iní samoplatcovia, ktorí platia preddavky sami. Poisťovni by ich mali zložiť vždy k ôsmemu dňu v mesiaci. Za neplatenie preddavkov ich čaká trest v podobe plateného vyšetrenia z vlastného vrecka. Podľa zákona majú totiž nárok len na akútnu zdravotnú starostlivosť.
Plánované ošetrenie, operácie či kúpele si musia hradiť sami, zároveň s tým aj predpísané lieky.
To, či je pacient neplatič, zisťuje lekár z internetovej stránky poisťovne. Prezident Asociácie súkromných lekárov Ladislav Pásztor hovorí, že v ambulanciách tento systém ešte nefunguje.
„Nie sú vytvorené technické ani iné podmienky a preto nie je jasné, kto zodpovedá za prípadnú nesprávnu informáciu na internetovej stránke zdravotnej poisťovne,“ vysvetľuje Pásztor. Zdravotné poisťovne však tvrdia, že v zozname chyby nemajú. Podľa Petry Balážovej, hovorkyne Všeobecnej zdravotnej poisťovne, portál, kde poisťovňa sumarizuje dlžníkov, aktualizujú denne, čím sa poisťovňa vyvaruje možných nepresných údajov.
Užitočné rady nájdete aj v článku Čo všetko by mali neplatiči zdravotného poistenia vedieť
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Zoznamy by mali obsahovať dátumy narodenia a trvalé bydliská pacientov, čo lekárom uľahčí identifikáciu pacienta. No šéf asociácie upozorňuje aj na druhý problém, a to v presnej definícii, čo je to odkladná starostlivosť. Jej definícia je podľa neho nedostatočná.
„Väčšina ambulantných výkonov je neodkladnou zdravotnou starostlivosťou,“ dodal. Hovorkyňa zdravotnej poisťovne Union Judita Smatanová hovorí, že ak dlžníkovi poskytli odkladnú starostlivosť, napríklad za lieky či ošetrenie nezaplatil plnú sumu, hoci mal, úhradu poisťovňa žiada od neho.
Zdravotné poisťovne majú viacero nástrojov na to, ako vymáhať dlhy na poistnom. Prvou voľbou sú upomienky. Zdravotná poisťovňa Dôvera podľa jej hovorkyne Moniky Lacikovej ich mesačne zasiela asi 25–tisíc dlžníkom, ktorí dlhujú približne 2 až 3 milióny eur na poistnom. Zákon neurčuje, kedy má poisťovňa takéto výzvy na zaplatenie posielať. Každá poisťovňa si ich manažuje ináč.
Ďalším krokom býva výkaz nedoplatkov, ktorý je priamo exekučným titulom. Novela zákona zmenila od januára prijímanie takýchto zásielok od zdravotných poisťovní. Aby sa dlžníci nemohli vyhnúť ich prijatiu, považujú sa za doručené, aj keď zásielku adresát neprevezme. Vo výkaze nedoplatkov si už poisťovňa môže uplatniť úrok z omeškania, okrem toho vystavenie výkazu môže spoplatniť do výšky 10 eur.
Zdravotná poisťovňa sa môže obrátiť na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý môže vydať platobný výmer. Poslednou možnosťou sú exekúcie. Všeobecná zdravotná poisťovňa počas 2. štvrťroka podala 27 336 nových návrhov na exekúcie.
Pokiaľ dlžník reaguje na výzvy poisťovne, má šancu dohodnúť si s ňou splátkový kalendár. Ten môže trvať najviac deväť mesiacov. Pri dohode o kalendári je podmienkou, aby preukázal, že je schopný dlhy po častiach splácať. Okrem týchto splátok musí odvádzať aj preddavky. Počas splátkového kalendára však stále zostáva v zozname neplatičov a poisťovňa mu uhrádza len akútnu starostlivosť.
Dlh môže vzniknúť aj nesprávnym vypočítaním preddavkov alebo keď si poistenec nesplní oznamovaciu povinnosť. Stáva sa to pri zmene zdravotnej poisťovne alebo pri zmene platiteľa. Napríklad ak sa samoplatiteľ stane poistencom štátu a neoznámi to zdravotnej poisťovni, tá sa to nemá ako dozvedieť. Nezaplatené preddavky bude preto evidovať ako dlh a poistenca zaradí do zoznamu neplatičov. Problémy môžu tiež nastať, ak poistenec pri posielaní peňazí nesprávne vyplní číslo účtu či variabilný symbol.