Viceprezident RÚZ Luboš Sirota ho považuje za administratívny nezmysel desaťročia. „Je to len posledná kvapka na zhoršujúcom sa administratívnom zaťažovaní slovenských podnikateľských subjektov,“ informoval vo štvrtok Sirota. Zákon je podľa zamestnávateľov svojimi nevykonateľnými a absurdnými ustanoveniami ťažko aplikovateľný v praxi a predstavuje iba zbytočnú finančnú záťaž. Reálne posilnenie ochrany osobných údajov je však otázne. Zamestnávatelia preto žiadajú zásadné prehodnotenie problematických ustanovení zákona a vyzývajú Úrad na ochranu osobných údajov SR, aby neprekračoval požiadavky EÚ.
Pokiaľ by sa podľa Sirotu administratívna záťaž v EÚ znížila o štvrtinu, zvýšil by sa hrubý domáci produkt krajín o jedno celé percento. „Na Slovensku začína byť prax, kde sa premieta transpozícia európskych smerníc do našej legislatívy tvrdšie, ako požaduje samotná Európska komisia,“ podotkol viceprezident RÚZ. Sú to podľa neho regulácie, ktoré sa aplikujú bez pozitívneho vplyvu na konsolidáciu verejných financií a bez akýchkoľvek priorít vlády. Ako ďalej uviedol Sirota, zákon o ochrane osobných údajov je len jeden zo série takýchto zákonov. Rovnako zle bola podľa neho transponovaná aj smernica o efektívnom využívaní energie. Začína tak vznikať trh pre určité firmy, ktoré majú následne zákazky priamo zo zákona. „Spojili sme sily, či už to bola RÚZ, AZZZ SR, SOPK alebo Klub 500 a napísali sme apel smerom k premiérovi, aby sa touto problematikou zaoberal. Dostali sme prísľub, že sa tak bude diať. Čas plynie, niektoré prechodné ustanovenia vstupujú do platnosti, pričom v tejto oblasti vládne veľký zmätok,“ doplnil Sirota.
Otázku zákona o ochrane osobných údajov otvorili zamestnávatelia podľa prezidenta AZZZ SR Rastislava Machunku na ostatnom rokovaní Rady solidarity. Predseda vlády dal následne podľa Machunku pokyn predsedníčke Úradu na ochranu osobných údajov SR, aby pripravila otvorené stretnutie. „Tomuto stretnutiu malo predchádzať zaslanie pripomienok, ktoré sme spravili veľmi rýchlo. V tejto chvíli sa však nič nedeje, čiže asi dva týždne je ticho,“ uviedol Machunka. „V tejto chvíli čakáme na krok úradu. V utorok na najbližšej Rade solidarity, aj keď pri inej téme, chceme požiadať predsedu vlády, aby v tejto veci konal,“ dodal Rastislav Machunka.
Zamestnávatelia zákonu vytýkajú napríklad širokú definíciu pojmu informačný systém. Tá spôsobuje rozsiahlu registračnú povinnosť, a tým aj enormnú administratívnu a finančnú záťaž. Pokiaľ by tak mal podnikateľ 20 informačných systémov, musí vykonať 20 registrácii. S tou sa následne spája povinnosť uhradiť poplatok, uskutočniť zmeny pôvodných registrácií, či vypracovať bezpečnostný projekt. V mnohých krajinách ako Nemecko, Rumunsko či Česká republika registračná povinnosť ani s tým súvisiace poplatky neexistujú.
Ako problém vnímajú zamestnávatelia aj povinnosť registrovať a uhrádzať poplatky za obyčajné kamerové snímky, ktoré sú považované za citlivé údaje. Ďalšou absurdnosťou v ustanovení sú likvidačné pokuty. V prípade i menej závažného porušenia zákone je úrad povinný uložiť pokutu, pričom tá je pre mnohé firmy likvidačná. Maximálna sadzba predstavuje sumu 300 tis. eur. Pre porovnanie, v Českej republike je uloženie pokuty fakultatívne. Medzi ďalšie zaťaženia patria podľa zamestnávateľov písomné poučenia oprávnených osôb, ktoré narábajú s citlivými údajmi, či povinnosť vypracovať bezpečnostný projekt a bezpečnostnú smernicu. Táto povinnosť pritom vytvorila trh pre poradenské služby. Rovnako problematická je aj pozícia zodpovednej osoby, ktorá podlieha povinnosti vykonať skúšku na úrade, pričom podľa zákona nesie neustále riziko uloženia pokuty do výšky tri tisíc eur.