Ak podnikateľ investuje napríklad do nového laboratória 100-tisíc eur a odpisuje ho päť rokov, ročne odpíše 20-tisíc eur. Najnovšie však dostane k dobru ešte 25-percentnú úľavu, čiže ročný odpis bude 25-tisíc eur. Slovensko opatrením, ktoré má zlepšiť situáciu vedy a výskumu na Slovensku, podľa ekonóma SAV Vladimíra Baláža začalo dobiehať západnú Európu, ale aj susedné štáty.
„To, čo sme založili na Slovensku, je niečo štandardné, čo vo vyspelých krajinách dávno existuje. Nielen vo vyspelých krajinách, ale napríklad možnosť odpočítať si daňový základ či výdavky na výskum a vývoj už dávno existuje v Česku, Maďarsku aj Poľsku,“ konštatuje ekonóm Baláž.
Z prieskumu spoločnosti Deloitte vyplýva, že v Maďarsku a v Českej republike je dodatočne možné odpočítať výdavky na výskum a vývoj v celej výške 100 %. Celkový odpočet sa preto v uvádza vo výške 200 %.
Minister financií, naopak, spomína krajinu, v ktorej podľa neho museli daňové úľavy zrušiť. "Fínsko patrí k prvej päťke krajín z hľadiska inovácií. Vďaka obrovským štrukturálnym problémom, do ktorých sa táto krajina dostala, stratila 100-tisíc pracovných miest, Fínsko má podobný počet obyvateľov ako Slovensko, významná zmena. Rastie im verejný dlh, zvýšil sa im deficit, museli mnoho zrušiť. Nemali na to, aby to mohli financovať. To, že môžeme si dovoliť de facto daňové príjmy cez superodpočty na vedu a výskum, znamená, že sme v kondícii a môžeme investovať, " skonštatoval Peter Kažimír.
„My si uvedomujeme, že Slovensko nemôže dlhodobo byť krajina, ktorá bude odkázaná iba na montovanie alebo na lacnejšiu pracovnú silu ako v iných štátoch, ale že musíme prinášať podstatne viac nápadov, nových myšlienok. Chceme motivovať podnikateľské subjekty, ktoré majú svoju výskumnú a vedeckú základňu, aby pokračovali intenzívnejšie,“ tvrdí premiér Robert Fico.
Zamestnávatelia však žiadali ešte väčšiu daňovú úľavu. „Chceli sme, aby bola aspoň na úrovni 50 percent, aby bola najmenej na úrovni okolitých krajín,“ hovorí tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták.
Rezort financií mal pritom niekoľko mesiacov výhrady už aj k samotnému zavedeniu úľavy. Pripomienky mal hlavne k možnému zneužitiu systému. „Každý, kto bude chcieť takúto úľavu, bude musieť zverejniť, či je tá úľava uplatniteľná,“ hovorí Peter Kažimír. Rezort má rok na zhodnotenie tohto nástroja. Nevylučuje, že po roku úľavu zvýši.
Od januára je možné takisto zaviesť ďalší 25-percentný superodpočet na platy výskumníkov do 26 rokov. „Tu som trošku skeptický, lebo človek keď si napríklad skončí PhD., tak už má tých 26 rokov, takže sa to bude týkať len obmedzeného počtu pracovníkov,“ dodáva Vladimír Baláž.
Časť ekonómov, naopak, považuje zníženie daňového zaťaženia pre firmy za selektívne, podporujúce len jeden segment hospodárstva. „Výskum a vývoj je len podmnožinou väčšej kategórie s názvom inovácie,“ hovorí riaditeľ Inštitútu ekonomických a spoločenských štúdií Richard Ďurana. Podľa neho napríklad najväčšia svetová korporácia s obratom pol bilióna dolárov ročne, americký Walmart, má za celú svoju existenciu len okolo 60 patentov. Microsoft, ktorý dosahuje len asi pätinu príjmov Walmartu, má ročne 3¤000 patentov. „Walmart pritom, samozrejme, tiež inovuje, napriek tomu, že nejde o „sexi“ technologické inovácie. Inovácie ako napríklad zmena systému kódovania produktov či logistiky tovaru môžu mať napríklad v maloobchode ekonomicky porovnateľný efekt ako výsledky aplikovaného výskumu,“ dodáva.
"Obávam sa, že pokusom o zadefinovanie inovácie (de facto podmienka uplatnenia superodpočtu) pridusíme podnikateľskú kreativitu v iných oblastiach. Preto by bolo lepšie znížiť dane všetkým podnikateľom tak, aby mohli lacnejšie realizovať aj inovácie, ktoré sa nedostanú na titulku novín, ale majú pozitívny dosah na spotrebiteľa i hospodárstvo krajiny,“ tvrdí Ďurana.