Ako môžu živnostníci ušetriť na daniach

, 12.10.2019 12:00
zamestnanci, zamestnanec, živnostník
Ilustračné foto. Autor:

Väčšina živnostníkov sa snaží, aby zaplatili čo najmenej na daniach a odvodoch. Hľadajú preto, čo všetko si môžu zahrnúť do výdavkov, aby dosiahli čo najnižší daňový základ.

Mnohí podnikatelia sa však spamätajú až tesne pred podávaním daňového priznania. Vtedy však už je neskoro na to, aby dokázali reálne znížiť výšku svojej dane. Živnostníci by preto mali myslieť počas celého roka na to, aby si k svojmu príjmu dokázali zabezpečiť aj zodpovedajúce výdavky.

„Vo všeobecnosti daňovým výdavkom je výdavok, ktorý slúži na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, ktorý je preukázateľne vynaložený daňovníkom a zaúčtovaný v účtovníctve alebo zaevidovaný v evidencii. Pri posudzovaní opodstatnenosti konkrétneho výdavku je potrebné prihliadať na charakter podnikania konkrétneho živnostníka,“ vraví hovorkyňa Finančnej správy Ivana Skokanová. Pre podnikateľa je tak dôležité, aby vedel preukázať vzťah medzi výdavkami a príjmami.

Hoci väčšinu výdavkov zákon nijako nelimituje, pre iné platia presné pravidlá. Napríklad benzín či naftu si možno dať do nákladov len podľa údajov o spotrebe v technickom preukaze. Rovnako existuje limit na stravné pri služobných cestách či na reklamné predmety.

Kým niektoré výdavky sú len ťažko spochybniteľné, podnikatelia si musia dávať predovšetkým na také, ktoré môžu mať aj charakter osobnej spotreby. Ak si niekto dá do nákladov napríklad televízor či kosačku, mal by vedieť dokázať, že ich používa len na podnikanie. Ďalšou možnosťou je, že si dá do daňových výdavkov len časť ich ceny, a to takú, v akom pomere ju využíva na podnikanie. Zákon o dani z príjmov umožňuje dať do nákladov aj paušálne 80 percent z ceny takejto veci. V takom prípade nemusí živnostník dokazovať, v akom pomere využíva konkrétnu vec na podnikanie a v akom na súkromné účely.

Štát ponúka živnostníkom možnosť výrazne si zjednodušiť preukazovanie výdavkov. Namiesto skutočných výdavkov môžu totiž využiť paušálne vo výške 60 percent z príjmov. Takýmto spôsobom si môžu odpočítať najviac 20-tisíc eur za rok. Paušálne výdavky sa oplatia nielen tým živnostníkom, ktorí majú nízke výdavky, ale aj tým, ktorých výdavky sú aj o niečo vyššie ako 60 percent z príjmov. Keďže ide o administratívne jednoduché riešenie, podnikateľ ušetrí čas či náklady na účtovníka, ktoré by musel vynaložiť v prípade, ak by si z príjmu chcel odpočítať skutočné výdavky.

Ak sa niekto rozhodne pre paušálne výdavky, nemôže si zo svojho príjmu odpočítať žiadne ďalšie výdavky, ktoré súviseli s podnikaním. Jedinou výnimkou sú zaplatené odvody na zdravotné a sociálne poistenie. Všetci živnostníci, bez ohľadu na to, či využívajú skutočné, alebo paušálne výdavky, si môžu odpočítať aj nezdaniteľné časti základu dane a z výslednej dane si zase môžu odrátať daňový bonus na deti.

Čo všetko si možno dať do nákladov

Podľa zákona o dani z príjmov si možno znížiť daňový základ o výdavky, ktoré slúžia na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Všetky tieto výdavky musia byť zároveň uvedené v účtovníctve alebo v daňovej evidencii. Dôležité je najmä to, aby podnikateľ prípadnej kontrole vedel odôvodniť, akým spôsobom dané výdavky slúžia na dosiahnutie, zabezpečenie alebo udržanie príjmov. Ak to nebude vedieť preukázať, daňová kontrola mu môže prikázať vyškrtnúť dané výdavky.

Najčastejšie príklady nákladov, o ktoré si živnostníci znižujú základ dane

  • – hrubé mzdy zamestnancov a poistné na zdravotné a sociálne poistenie, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnancov,
  • povinné poistné na zdravotné a sociálne poistenie platené za živnostníka,
  • výdavky týkajúce sa výkonu činnosti v inom mieste, ako je miesto pravidelného vykonávania činnosti, a to najviac vo výške podľa zákona o cestovných náhradách; ide o výdavky na stravovanie, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami, nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste a v prípade použitia vlastného osobného motorového vozidla nezahrnutého do obchodného majetku aj výdavky do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu a základná sadzba náhrady,
  • výdavky na stravovanie za každý odpracovaný deň, ak vykonáva činnosť vo svojom obvyklom mieste, napr. vo svojej dielni, kancelárii a pod.,
  • odpisy hmotného alebo nehmotného majetku,
  • nájomné a provízie za sprostredkovanie,
  • miestne dane (napr. daň z nehnuteľností, daň z motorových vozidiel) a miestne poplatky,
  • výdavky na reklamu,
  • výdavky, ktoré je daňovník povinný uhradiť podľa osobitného predpisu – ide napr. o náhradu príjmu vyplácanú zamestnávateľom zamestnancovi počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ďalej koncesionárske poplatky a pod.

Zdroj: Finančná správa SR

#živnostník #výdavky #odvody #daňový základ #dane
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku