Práca na živnosť bude ešte výhodnejšia

, 25.11.2019 07:00
pohovor, hnev, chyba
Mnohí ľudia nahrádzajú prácu na zmluvu živnosťou napriek tomu, že Zákonník práce takéto niečo neumožňuje. Autor:

Pracovať na živnosť bude od januára znovu výhodnejšie, ako byť zamestnaný. Živnostníkom sa totiž od budúceho roku zníži daň z príjmu na 15 percent. Zamestnanci budú aj naďalej platiť 19 percent.

Prácu na živnosť využívajú desaťtisíce ľudí. Chodia každý deň do práce ako ostatní zamestnanci, ale namiesto toho, aby mali s firmou uzatvorenú zamestnaneckú zmluvu, pracujú na základe zmluvy o spolupráci ako živnostníci. Vďaka tomu, že ako samostatne zárobkovo činné osoby zaplatia menej na daniach a odvodoch, dostanú v čistom o stovky až tisíce eur viac ako klasickí zamestnanci.

Zníženie dane z príjmu z 19 na 15 percent tento rozdiel ešte viac prehĺbi. Pokles dane však pomôže predovšetkým lepšie zarábajúcim živnostníkom. Napríklad v tomto roku živnostník, ktorý má hrubý ročný príjem do 16 590 eur, neplatí vďaka paušálnym výdavkom žiadnu daň. Je mu teda jedno, aká je sadzba dane. Živnostník tak môže mesačne fakturovať 1 382,50 eura a zo svojho príjmu nemusí zaplatiť žiadnu daň.

Vďaka nárastu nezdaniteľného minima budú môcť v budúcom roku zarobiť bez daní živnostníci ešte viac. Kto využije paušálne výdavky, bude môcť v roku 2020 zarobiť maximálne 18 199,50 eura a zo svojho zárobku nezaplatí žiadne dane. Priemerne tak mesačne bude môcť zarobiť 1 516 eur.

Pre všetkých, ktorí zarobia viac, bude nižšia daň predstavovať mierne zvýšenie ich čistého zárobku. Ak niekto napríklad zarába mesačne 2 000 eur, zostane mu v budúcom roku po zaplatení daní a odvodov v čistom 1 719 eur. V tomto roku to je 1 705 eur. Vďaka vyššej nezdaniteľnej časti základu dane a nižšej daňovej sadzbe si tak polepší o 14 eur. Platí pritom, že čím viac niekto zarobí, tým väčší bude rozdiel medzi jeho čistým príjmom v tomto a budúcom roku.

Naproti tomu zamestnanec, ktorého celková cena práca dosahuje 2 000 eur, to znamená, že má hrubý príjem 1 479 eur, dostane v tomto roku v čistom 1 100 eur. V budúcom roku to bude o sedem eur viac. Tento zamestnanec pritom stojí firmu, pre ktorú pracuje, rovnako ako živnostník, ktorý si fakturuje 2 000 eur mesačne.

Mnohí ľudia nahrádzajú prácu na zmluvu živnosťou napriek tomu, že Zákonník práce takéto niečo neumožňuje. Navyše nižšie zaplatené odvody na sociálne poistenie sa im v budúcnosti vrátia v podobe nízkych dávok či dôchodku. Každý živnostník, či už naozaj podniká, alebo len živnosťou zastiera závislú prácu, by mal preto myslieť na to, že dávky, ako aj dôchodok sa mu budú počítať z rovnakého vymeriavacieho základu, z akého si platí odvody, a včas sa začať pripravovať na to, že po odchode do dôchodku môže výrazne klesnúť jeho čistý príjem.

Aké výhody majú zamestnanci na zmluvu na rozdiel od živnostníkov?

Dovolenka: Ľudia zamestnaní na pracovnú zmluvu majú nárok minimálne na štyri týždne platenej dovolenky za rok a po dosiahnutí 33 rokov na päť týždňov.

Obedy: Riadnym zamestnancom musí zamestnávateľ zabezpečiť po odpracovaní viac ako štyroch hodín jedlo alebo im poskytnúť stravný lístok. Minimálna suma stravného lístka je v súčasnosti 3,83 eura, z čoho musí zamestnávateľ uhradiť 55 percent.

Odstupné pri výpovedi: Zamestnanci pracujúci na zmluvu majú nárok na odstupné, ak pre zamestnávateľa odpracovali aspoň jeden rok.

Odchodné pri odchode do dôchodku: Zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po získaní nároku na dôchodok odchodné vo výške minimálne jednej mzdy.

Výpovedná lehota: Zamestnanec pracujúci na zmluvu, ktorý dostane výpoveď, má nárok na výpovednú lehotu jeden až tri mesiace v závislosti od toho, ako dlho pre firmu pracuje.

Bonusy za prácu cez sviatok, cez víkend a v noci: Za prácu nadčas, nočnú prácu, prácu cez sviatky a víkendy majú zamestnanci nárok na mzdové zvýhodnenie, respektíve náhradu mzdy za sviatok. Za prácu v sobotu musí zamestnanec dostať príplatok vo výške 50 percent minimálnej mzdy, za nedeľu 100 percent minimálnej mzdy a za prácu v noci 40 percent minimálnej mzdy za hodinu. Kto pracuje cez sviatok, má nárok na príplatok vo výške 100 percent svojho priemerného zárobku.

Zamestnanec skrytý za živnosťou? Nemá nárok na úrazové dávky

Povinne poistená samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) nie je platením povinných odvodov poistená pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Zákon o sociálnom poistení jej totiž neumožňuje uzatvoriť úrazové poistenie.

Ak živnostník utrpí úraz, hoci aj pri priamom výkone svojej činnosti, nárok na úrazové dávky zo Sociálnej poisťovne mu nikdy vzniknúť nemôže. Úrazovo môže byť SZČO poistená len v komerčnej poisťovni a akékoľvek nároky si môže uplatňovať len z tohto poistenia.

Ak SZČO vznikne povinnosť platiť príspevky na sociálne poistenie, platí poistné na nemocenské a dôchodkové poistenie. Po splnení všetkých zákonom stanovených podmienok má takáto SZČO nárok na nemocenské dávky (nemocenské, materské a ošetrovné) a dôchodkové dávky (starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný a vdovský/vdovecký dôchodok).

Zdroj: Sociálna poisťovňa

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#SZČO #práca na živnosť #daň z príjmu
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku