Pracujú ako zamestnanci, ale sú podnikatelia. Zarábajú viac ako ľudia v pracovnom pomere, cenou je aj smutný dôchodok

Pracovný pomer je závislá činnosť

Ak pracuje osoba v pozícii zamestnanca, má nadriadeného zamestnávateľa a prácu vykonáva podľa jeho pokynov, v jeho mene a v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, ide o závislú prácu. Podľa našej platnej legislatívy môže byť takýto pracovný vzťah definovaný iba ako pracovný pomer. Veľa firiem zo širokej palety pracovných oblastí začalo šetriť náklady na zamestnancov, a to práve tak, že pracovné pozície najmä pre nových uchádzačov podmieňuje založením si živnosti.

Šetria mesačne stovky eur

Za takýchto "zamestnancov” nemusí zamestnávateľ platiť odvody, dane, platiť im dovolenku, prispievať na stravné alebo mať za nich zodpovednosť. Licitovať to možno na jednoduchom príklade. Zamestnávateľ na faktúru vyplatí živnostníkovi mzdu 1 200 eur. Aby riadnemu zamestnancovi prišlo na účet rovnako 1200 eur, muselo by ísť o príjem v čistom. Hrubá mzda by musela byť okolo 1 700 eur, pričom superhrubá mzda sa šplhá až na 2 300 eur. Zamestnávateľ by zamestnancovi zaplatil v hrubom o 500 eur viac ako pri živnosti a zároveň by za zamestnanca odviedol odvody do Sociálnej poisťovne vo výške viac ako 600 eur. V prípade zamestnávania na živnosť tak ušetrí viac ako 1 100 eur. V praxi sú aj prípady, keď takýto zmluvný vzťah vyhovuje obom stranám, najmä ak živnostník vykonáva prácu pre viacerých zamestnávateľov alebo klientov, potrebuje pracovať z domu a mať rýchlejšiu a jednoduchšiu možnosť skončenia spolupráce. Je to zriedkavejšia situácia a naše pracovné právo je pomerne striktné a v otázkach živností ako druhu pracovného pomeru jasne vyhranené.

Národný inšpektorát práce sa problematikou náhrady pracovného pomeru za živnosti zaoberá už niekoľko rokov: „Vykonávanie závislej práce na živnosť, teda v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu, napríklad na základe zmluvy o dielo, je nepravou (falošnou) živnosťou. Ak zamestnávateľ núti fyzickú osobu založiť si na výkon závislej práce živnosť, hovoríme o nútenej živnosti," vysvetľuje hovorca Národného inšpektorátu práce Ladislav Kerekeš. Závislá práca u nás nemôže byť vykonávaná v rámci zmluvného občianskoprávneho alebo obchodnoprávneho vzťahu. Nedá sa tomu vyhnúť ani v prípade dohody, kde by slobodne prejavili súhlas zamestnávateľ, aj zamestnanec. Podľa Inšpekcie práce to automaticky neznamená, že živnostník môže vykonávať na kontrolovanom pracovisku akúkoľvek činnosť. Inšpektori pri kontrolách získavajú a vyhodnocujú informácie o pracovnoprávnych vzťahoch u konkrétneho zamestnávateľa v určenom období objektívne: „Úlohou je preto preukázať, či spôsob vykonávania činnosti, resp. podmienky, za ktorých osoba danú činnosť vykonáva, napĺňajú znaky živnosti alebo znaky závislej práce,” dodáva Ladislav Kerekeš.

Na "čiernej listine”

Konkrétny termín nútená živnosť naša legislatíva nepozná. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš na jar tohto roku avizoval právnu úpravu: „Pripravujeme legislatívu, v rámci ktorej chceme posilniť kompetencie inšpektorátov práce, aby jasne kontrolovali to, či na danom pracovnom mieste je živnostník alebo človek, ktorý má mať riadny zamestnanecký pomer. Chceme v Zákonníku práce jasne vyšpecifikovať hranice, kedy môžeme pracovné miesto považovať za miesto určené pre živnostníka a kedy pre zamestnanca v riadnom pracovnom pomere.”

Navrhované zmeny sú zatiaľ stále v legislatívnom procese. „V súčasnosti je v medzirezortnom pripomienkovom konaní novela zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, v ktorej sa precizujú podmienky na vymenovanie do funkcie riaditeľa/ria­diteľky inšpektorátu práce. Dôraz sa kladie práve na atribút odbornosti, a to predchádzajúcu päťročnú prax na pozícii inšpektora/in­špektorky práce, keďže inšpektorát práce riadi a za jeho činnosť zodpovedá riaditeľ/riaditeľka inšpektorátu práce,” informoval o aktuálnom stave legislatívy tlačový odbor rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Inšpektoráty práce aj napriek tomu majú zákonné možnosti, ako prípady nútených živností posudzovať a postupovať v prípade sankcionovania. Kľúčové sú rozlišovacie znaky závislej práce a živnostenského podnikania, aby mohli posúdiť, či v konkrétnom prípade dochádza k porušeniu zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. „Ak zamestnávateľ (právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom) totiž využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu, ide o nelegálne zamestnávanie. Na druhej strane, ak fyzická osoba vykonáva pre zamestnávateľa (právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom) závislú prácu a nemá s ním založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu, ide o nelegálnu prácu,” upozorňuje hovorca Národného inšpektorátu práce Ladislav Kerekeš.

Foto: SHUTTERSTOCK

peniaze, živnostník, žena, počítač, radosť Ilustračné foto.

Za nelegálne zamestnávanie hrozí zamestnávateľom pomerne vysoká sankcia. Inšpektorát práce môže uložiť pokutu vo výške od dvetisíc do dvestotisíc eur, pričom ak zistí nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, pokuta je najmenej päťtisíc eur. Národný inšpektorát práce zároveň zapíše zamestnávateľa, ktorému bola v predchádzajúcich piatich rokoch uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, do centrálneho verejne prístupného zoznamu. Ocitnúť sa na tejto „čiernej listine" môže zamestnávateľovi významne skomplikovať podnikanie, pretože sa nebude môcť uchádzať o verejnú zákazku, o príspevok zo štátnych fondov, z fondov Európskej únie a iných podporných programov. „Zamestnancovi” živnostníkovi hrozí ako fyzickej osobe za vykonávanie nelegálnej práce sankcia do 331 eur.

Kontroly sú, ale…

Inšpekcia práce sa intenzívnejšie zameriava na fiktívne, respektíve nútené živnosti od roku 2021, pričom akcie zamerané na zmapovanie porušovania právnych predpisov preukázali ich opodstatnenosť. Podľa výročnej správy o nelegálnom zamestnávaní prebehla koncom minulého roka „mimoriadna akcia zameraná osobitne na kontrolu tohto problému, ktorá sa uskutočnila v súčinnosti s Finančnou správou SR. V rámci tejto akcie sa preverovali podozrenia u vybraných subjektov v Banskobystrickom, Trenčianskom a Žilinskom kraji, na ktorých pracoviskách bolo skontrolovaných niekoľko desiatok živnostníkov”.

„Z hľadiska štatistík, ktorú vedie Národný inšpektorát práce, nie je možné vyselektovať počet kontrol dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania, ktoré by sa venovali výlučne tomu, či na konkrétnom mieste má pracovať živnostník, alebo zamestnanec. V tejto súvislosti máme informáciu len o celkovom počte kontrol dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania (všetkých jeho foriem), ktorých bolo roku 2023 celkovo 18 485,” uviedol Ladislav Kerekeš, hovorca Národného inšpektorátu práce. Inšpektorom kontroly preukázali, že výkon práce živnostníkov sa zásadne nelíšil od činnosti zamestnancov, no často zo získaných informácií a predložených dokladov z právneho hľadiska nebolo možné jednoznačne konštatovať, že boli naplnené všetky znaky závislej práce.

Okrem toho to inšpekcii práce počas kontrol neuľahčujú ani samotní zamestnávatelia a kontrolované osoby a snažia sa zmariť výkon kontrol. Inšpektori sa stretávajú s tým, že kontrolované subjekty nereagujú na elektronicky zaslanú žiadosť o predloženie dokladov alebo sa kontrolované osoby na

Zamestnanec má oproti živnostníkovi navrch

Pracovná legislatíva poskytuje fyzickej osobe v pracovnom pomere vysokú úroveň ochrany jej práv vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu. Naproti tomu živnostníkovi žiadna z uvedených garancií neprináleží.

Uzavretím pracovnej zmluvy má zamestnanec garantované napríklad:

• mzdu a príslušné mzdové zvýhodnenia v zákonom garantovanej výške,
• platenú dovolenku minimálne v rozsahu 4 týždňov v kalendárnom roku,
• platené prekážky v práci pri návšteve lekára a pri sprevádzaní rodinného príslušníka na ošetrenie v zdravotníckom zariadení v rozsahu 7 + 7 dní v kalendárnom roku,
• zabezpečenie stravovania s príspevkom zamestnávateľa na stravu v minimálnej výške 55 % a s príspevkom na stravovanie z povinne tvoreného sociálneho fondu,
• cestovné náhrady v prípade vyslania na pracovnú cestu,
• náhradu príjmu a nemocenské pri dočasnej pracovnej neschopnosti,
• maximálnu dĺžku pracovného času a minimálnu dĺžku denného a týždenného odpočinku,
• zákonnú ochranu pred svojvoľným prepustením zo zamestnania či iným svojvoľným konaním zamestnávateľa,
• zaistenie podmienok bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
• odškodnenie v prípade vzniku pracovného úrazu,
• zdravotné poistenie,
• dávky dôchodkového zabezpečenia po dosiahnutí dôchodkového veku, ktorých výška závisí od dĺžky doby prispievania do Sociálnej poisťovne a od výšky platených príspevkov sociálneho poistenia.