Balíček prináša dve zásadné a jednu menšiu zmenu. Tou menšou je zvýšenie zdravotných odvodov o jeden percentuálny bod. Podľa odborníkov z INESS ide pre priemerného živnostníka o dodatočných 7 eur mesačne.
Zásadnou zmenou je posunutie minimálneho vymeriavacieho základu sociálnych odvodov. Doteraz sa platili odvody z 50 % priemernej mzdy spred dvoch rokov, odteraz to bude z 60 %. Dnes približne 78 % živnostníkov platí odvody z minimálneho základu, no podľa INESS sa toto opatrenie dotkne aj ďalších 9 % SZČO, ktoré boli doteraz v pásme 51–59 %.
Minimálny vymeriavací základ sa okrem toho každý rok posúva automaticky kvôli rastu priemernej mzdy, takže živnostníkov čaká dvojzložkové zvýšenie odvodov v roku 2026.
Dopady na mikroživnostníkov
Odborníci z INESS upozorňujú, že opatrenie najviac zasiahne živnostníkov s tržbami blízko doterajšieho hraničného pásma povinného platenia odvodov (9144 eur ročne v roku 2025).
Napríklad živnostník s ročnými tržbami 12 000 eur, ktorý využíva paušálne výdavky, si podľa INESS priplatí 606,2 eur len z dôvodu zvýšenia minimálneho vymeriavacieho základu a ďalších 91,44 eur kvôli zvýšeniu sadzby zdravotných odvodov. Po započítaní automatického rastu minimálneho základu sa zvýšenie odvodového zaťaženia vyšplhá na približne 8 % tržieb.
To znamená, že z ročného príjmu 12 000 eur zaplatí živnostník 5100 eur len na odvodoch. „Nejde o daň z príjmu, ale o čistú matematiku odvodového zaťaženia,“ upozorňujú odborníci z INESS.
V prepočte na mesačnú mzdu: zo 1000 eur pôjde 425 eur len na odvody, teda 42,5 % príjmov. Pre porovnanie, zamestnanec s hrubou mzdou 1000 eur zaplatí celkovo 39,64 %. Drobný živnostník tak zaplatí viac ako porovnateľný zamestnanec, ale bez nároku na dovolenku, návštevu lekára či istotu práce.
Argumenty ministerstva a kritika
Ministerstvo práce uvádza ako argument nízke budúce starobné dôchodky živnostníkov. Podľa odborníkov z INESS je však rozhodnutie stať sa živnostníkom zároveň rozhodnutím prevziať väčšiu zodpovednosť za seba. Spoliehať sa na štátny pilier o 20–30 rokov je dnes podľa nich špekulatívne.
„Nesystémový populistický nástroj minimálnych dôchodkov nemôže slúžiť ako argument na zvýšenie odvodov. Živnostníci za minimálny dôchodok nelobovali,“ uvádzajú odborníci z INESS.
Druhý plesk: „rušenie prázdnin“
Druhé opatrenie je podľa INESS KO úderom pre mikroživnostníkov. Názov „rušenie prázdnin“ je zavádzajúci – živnostník nikdy platené prázdniny nemal. Opatrenie zavádza druhú úroveň minimálneho vymeriavacieho základu sociálnych odvodov vo výške 26 % priemernej mzdy a povinnosť platiť už šesť mesiacov po začatí podnikania.
Týmto sa ruší doterajšia hranica (ne)platenia sociálnych odvodov, ktorá mala výšku 9144 eur ročne. Podľa výpočtov INESS to znamená, že aj živnostníci s príjmami pod 9144 eur budú mesačne platiť minimálny sociálny odvod 131,34 eur.
Napríklad dôchodca s mesačným príjmom 250 eur zaplatí na zdravotnom a sociálnom poistení 142 eur, teda viac než polovicu svojich príjmov. Polopate napísané, každý živnostník s tržbami do 1705 eur bude platiť viac, než zarobí.
Mikroživnostníci nemajú jednoduchú alternatívu
Niektorí uvažujú o prechode na s.r.o., aby sa vyhli odvodom. Podľa INESS však aj prevádzka spoločnosti so sebou nesie vysoké náklady: účtovníctvo, daň z dividend, povinné zdravotné odvody, administratívnu záťaž a obmedzené možnosti disponovania firemnými peniazmi.
Pre mikroživnostníkov s nízkym obratom nie je prechod na s.r.o. praktický ani ekonomicky výhodný.
Existuje systémové riešenie
Podľa odborníkov z INESS by férové riešenie spočívalo v ročnom zúčtovaní sociálnych odvodov, zavedení nezodvodniteľného minima a znížení stropu na úroveň Česka (4-násobok priemernej mzdy). Takýto krok by chránil začínajúcich podnikateľov a mikroživnostníkov, zároveň zabezpečil spravodlivé platenie odvodov.
Živnostnícka skúsenosť pritom slúži ako „základná škola podnikania“ – učí samostatnosti, zodpovednosti a finančnej disciplíne. Podľa INESS sú mikroživnostníci kanárikmi v bani regulácií: ukazujú, kam vedú náročné a nákladné štátne pravidlá.
Matematika nepustí
Odborníci z INESS upozorňujú, že nejde o politické argumenty, ale o matematiku. Pre mnohých živnostníkov bude tretí balíček znamenať, že na odvodoch zaplatia viac, než zarobia, bez kompenzácií či štátnych benefitov, ktoré majú zamestnanci.
„Dopad je likvidačný nielen pre mikroživnostníkov, ale aj pre začínajúcich podnikateľov, ktorí predstavujú budúcnosť ekonomiky,“ uzatvárajú odborníci z INESS.
