Hlavným dôvodom, prečo vôbec vzniká otázka práce na živnosť, je vysoké daňovo-odvodové zaťaženie klasického zamestnania. Ako upozorňuje Tatra banka, pri hrubej mzde tisíc eur zaplatí zamestnávateľ na odvodoch ďalších 362 eur. Celková cena práce je teda 1 362 eur, pričom zamestnancovi v čistom ostane necelých 800 eur. Náklady pre firmu a odmena pre zamestnanca sa tak od seba výrazne odlišujú. Ak podnikateľ ponúkne spoluprácu formou živnosti, môže tieto náklady šetriť, a zároveň dať „zamestnancovi“ vyššiu fakturovanú sumu. Pre mnohých ľudí je to silný argument.
Nie vždy je to však legálne. Ak niekto pracuje podľa pokynov nadriadeného, používa firemné prostriedky a vykonáva činnosť v určenom pracovnom čase, ide o závislú prácu. V takom prípade musí byť uzatvorená pracovná zmluva alebo dohoda podľa Zákonníka práce. Ak sa takáto činnosť zastiera živnosťou, hovoríme o nelegálnom „švarc systéme“. Tento pojem vznikol v Česku začiatkom deväťdesiatych rokov, no platí aj u nás. „Štát prichádza o značnú časť príjmov z odvodov, preto sa tento model nahrádzania pracovného pomeru živnosťou považuje za nelegálny,“ vysvetľuje Tatra banka.
Ak však práca nemá znaky závislej činnosti, spolupráca na živnosť je úplne v poriadku. Typicky ide o profesie ako grafici, programátori, konzultanti či pracovníci v stavebníctve, ktorí vystupujú ako samostatní dodávatelia a často majú viac klientov. Vtedy môže byť živnosť výhodná pre obe strany. Z pohľadu firmy je hlavným benefitom úspora. Nemusí platiť odvody za zamestnanca, ani povinné benefity, ako sú stravné lístky, príspevky na rekreáciu či športovú činnosť dieťaťa. Odpadajú jej aj komplikované povinnosti spojené s vedením mzdovej agendy. Stačí, že raz mesačne príde faktúra. „Úspora je natoľko významná, že firmy sú ochotné ponúknuť živnostníkovi vyššiu odmenu, než by dali zamestnancovi na trvalý pracovný pomer,“ uvádza Tatra banka.
Na svoje si môže prísť aj samotný živnostník. V porovnaní so zamestnancom mu z vyššej fakturovanej sumy ostane viac. Využiť môže paušálne výdavky vo výške 60 percent príjmov a daň z príjmu platí zo zníženého základu. Navyše, ak ročný príjem zo živnosti nepresiahne hranicu 100-tisíc eur, uplatní sa znížená 15-percentná sadzba dane. V prvých mesiacoch podnikania neplatí odvody do Sociálnej poisťovne, čo zvyšuje jeho čistý zisk. Ako príklad uvádza Tatra banka situáciu, keď firma ponúkne zamestnancovi tisíc eur v hrubom. Čistá mzda vychádza na približne 793 eur. Ak by tú istú prácu vykonával na živnosť a fakturoval 1 362 eur, v období neplatenia sociálnych odvodov by mu po odrátaní zdravotného poistenia ostalo vyše 1 250 eur. Rozdiel oproti zamestnaniu je dramatický.
Nevýhody sa však ukážu pri bližšom pohľade. Živnostník si musí všetko vybavovať sám – od založenia živnosti až po podávanie daňového priznania. Musí platiť odvody do zdravotnej aj sociálnej poisťovne a ak ich neplatí, nemá nárok na dávky ako nemocenské či materské. Absencia odvodov sa naplno prejaví pri budúcom dôchodku. Živnostník prichádza aj o benefity, na ktoré sú zamestnanci zvyknutí – platená dovolenka, stravné, rekreačné poukazy či náhrada mzdy pri PN. Ak sa mu práca nedarí, zodpovednosť nesie výhradne on.
Pri porovnaní preto treba zvážiť nielen čísla, ale aj istoty a stabilitu. „Zamestnanci majú väčšiu ochranu zo zákona, ich práva a povinnosti sú presne definované v Zákonníku práce. V prípade živnostníkov je všetko vecou dohody medzi dodávateľom a odberateľom,“ zdôrazňuje Tatra banka. To prináša flexibilitu, no aj neistotu. Napríklad výpovedná lehota v pracovnom pomere je presne stanovená, kým pri živnosti závisí od toho, čo si dohodnú strany v zmluve.
Kľúčovým dokumentom pri spolupráci na živnosť je práve zmluva podľa Obchodného zákonníka. Hoci zákon nevyžaduje písomnú formu, odborníci upozorňujú, že je vždy bezpečnejšie mať dohodnuté podmienky „na papieri“. Len tak je jasné, že nejde o zastieraný pracovný pomer, a zároveň sa dajú predísť sporom, napríklad pri omeškaní alebo nepredvdaných okolnostiach.
Práca na živnosť tak môže byť atraktívnou cestou, ako si zvýšiť príjem a získať viac slobody. Zároveň však vyžaduje väčšiu zodpovednosť, disciplínu a ochotu niesť riziká, ktoré inak kryje zamestnávateľ. Platí preto jednoduché pravidlo: ak ide o samostatnú odbornú činnosť, ktorú viete vykonávať nezávisle a pre viacerých klientov, živnosť sa môže oplatiť. Ak však firma požaduje výkon práce s presne určeným časom, miestom a pokynmi, malo by ísť o zamestnanie. Inak sa obidve strany vystavujú riziku, že sa ocitnú v šedej zóne švarc systému – a to môže vyjsť drahšie.
Živnostníci sú ukrátení o dôchodok
Jednou z oblastí, kde sa rozdiel medzi zamestnancom a živnostníkom prejaví najvýraznejšie, je dôchodok. Pri výpočte starobnej penzie sa berie do úvahy takzvaný vymeriavací základ. V prípade zamestnanca je ním hrubá mzda, z ktorej odvádza poistné. U živnostníkov je to však inak – odvody platia len z polovice priemernej mzdy. A práve tento rozdiel má zásadný vplyv na to, aký vysoký dôchodok človek raz dostane.
Vzorec na výpočet penzie je síce pomerne technický, no jeho logika je jasná. Výsledná suma sa počíta podľa schémy: dôchodok = POMB × ODP × ADH. Skratky znamenajú: osobný mzdový bod (POMB), obdobie dôchodkového poistenia (ODP, teda počet odpracovaných rokov) a aktuálna dôchodková hodnota (ADH), ktorú každoročne určuje štát. Napríklad v roku 2025 je ADH vo výške 18,7434 eura.
Kľúčom je osobný mzdový bod – inými slovami, aký bol váš vymeriavací základ v porovnaní s priemernou mzdou. Ak mal niekto v roku 2025 zamestnanecký príjem okolo 1 000 eur, jeho mzdový bod sa pohyboval tesne pod hodnotou 1. U živnostníka, ktorý odvádzal z polovice priemernej mzdy, sa tento bod pohybuje len okolo 0,5. Z dôvodu solidarity v systéme sa mu ešte navyšuje o 20 percent, čiže reálne je 0,6. Rozdiel je však aj tak markantný. Ak by človek odpracoval 40 rokov ako zamestnanec, jeho dôchodok by sa približne počítal ako 1 × 40 × 18,7434 = 750 eur. U živnostníka s bodom 0,6 by vyšla suma len okolo 450 eur. Prakticky to znamená, že bez minimálneho dôchodku by väčšina živnostníkov na starobu dostávala veľmi nízke penzie.
Je teda zrejmé, že aj keď živnosť ponúka viac voľnosti a okamžité vyššie príjmy, z pohľadu budúcnosti má svoje tienisté stránky. Kto sa rozhodne ísť cestou podnikania, mal by myslieť aj na doplnkové formy sporenia – či už ide o druhý, alebo tretí pilier, alebo vlastné investície. Lebo inak sa môže stať, že sloboda, ktorú mal v aktívnom veku, sa v dôchodku zmení na nepríjemné finančné obmedzenia.
