Koľko máme na Slovensku živnostníkov a aký je ich podiel na ekonomike štátu?
Živnosť je podnikanie. Je to sústavná činnosť, ktorá má priniesť zisk. Živnostník je podnikateľ, fyzická osoba, ktorá ručí celým svojím majetkom za podnikanie. Zvyčajne sa podniká v malom, napríklad pri remeselníkoch alebo aj finančných sprostredkovateľoch. Na Slovensku bolo v minulom roku viac ako 377 000 aktívnych živností a tento rok pribudlo ďalších 65 000, čiže záujem rastie. Živnostníci dnes tvoria nadpolovičnú väčšinu všetkých podnikateľských subjektov, ale údaje o ich podiele na ekonomike alebo HDP nemáme dostupné.
Konsolidačný balíček prináša zvýšenie zdravotných odvodov aj zmenu minimálneho vymeriavacieho základu. Čo presne sa zvyšuje?
Zvyšujú sa predovšetkým zdravotné odvody o jeden percentuálny bod. Toto je najväčšie opatrenie konsolidácie, čo sa týka ľudí a firiem. Štát pomocou tohto zvýšenia vyberie viac peňazí, ktoré potom bude chcieť použiť aj na to, aby znížil svoj deficit. Teda, zvyšujú sa zdravotné odvody a zvyšujú sa aj minimálne vymeriavacie základy pre sociálne odvody. Na zdravotných odvodoch by mal štát vybrať o 350 miliónov viac.
Zdravotné odvody by mali ísť do zdravotných poisťovní. Ako potom štát ušetrí?
To je dobrá otázka. Otázkou je, či štát na tomto chce šetriť, alebo iba vybrať viac peňazí, pretože nemôžeme úplne očakávať nejakú lepšiu starostlivosť v zdravotníckych zariadeniach. To by bol kľúčový a správny dôvod na zvýšenie zdravotných odvodov, ale mám obavu, že si takto len štát lieči svoj deficit a nijako to výrazne nezlepší zdravotnú starostlivosť. Tým najväčším problémom nie je nedostatok peňazí, ale neefektivita systému. Čiže nestačí vyberať viac peňazí, ak ich lejeme do čiernych dier. Možno pôjdeme do špekulatívneho pásma, ale ak štát vyberie na zdravotných odvodoch o 350 miliónov viac, môže znížiť podiel za poistencov štátu, čo sú napríklad deti a dôchodcovia. V tom prípade takto ušetrí. No on už dnes platí veľmi málo za týchto poistencov, takže by mal dokonca navýšiť tieto platby, ale myslím, že tam sa neplánujú žiadne zmeny, takže z tohto hľadiska štát v podstate iba berie tam, kde môže, a to zamestnancom a živnostníkom.
Čo spôsobí zmena vymeriavacieho základu a prečo sa hovorí o tom, že väčšina živnostníkov platí len minimálne odvody?
Mnoho ľudí si dnes privyrába živnosťou popri hlavnom zamestnaní, takže dosahujú relatívne nízke príjmy a ešte si ich vedia znižovať buď paušálnymi výdavkami, alebo rôznymi inými daňovými úľavami. Takže sa väčšina živnostníkov dostane na minimálne čísla, zmestí sa do minima, a preto potom platí najnižšiu možnú sumu sociálnych odvodov – minimálne sociálne odvody. Od 1. júla budúceho roka sa minimálny vymeriavací základ pre minimálne odvody zvýši z 50 % na 60 % priemernej mzdy. Čiže minimum bude o niečo vyššie, až o 30 % oproti aktuálnemu stavu – z 237 na 303 eur mesačne. Takže ak budem ako živnostník podnikať s malými príjmami alebo s veľmi daňovo optimalizovaným účtovníctvom, aj tak budem platiť mesačne minimálne 303 eur do Sociálnej poisťovne.
Živnostník s ročnými tržbami 12 000 eur by mal po novom zaplatiť viac ako 5 100 eur len na odvodoch. Vieme si povedať, koľko to bude aj v iných príjmových pásmach?
Rozdiel je taký, že v tomto roku by pri príjme 15 000 eur zaplatil namiesto necelých 5 000 eur o necelých 200 eur viac za rok. Ak si však zoberieme príjmovú skupinu s ročnými tržbami 30 000 eur, tam sa sociálne a zdravotné odvody zmenia z necelých 10 000 ročne na 10 400 eur, čiže zaplatia ďalšie stovky eur navyše. Musíme rátať s tým, že všetci, ktorí takouto formou podnikajú, zaplatia viac.
Existujú takzvaní mikroživnostníci a tých by sa mali opatrenia dotknúť údajne najviac, pretože aj niekto s príjmom 200 či 300 eur mesačne, kto si len privyrába mikroživnosťou, bude musieť zaplatiť minimálne odvody?
Je pravda, že zmeny postihnú najviac ľudí, ktorí mali tieto živnosti ako vedľajší zdroj príjmu, a preto zarábali málo. Títo mikroživnostníci budú postihnutí dvakrát. Po prvé, skracuje sa im doba, počas ktorej nemuseli platiť žiadne odvody, takzvané odvodové prázdniny. Tie boli v dĺžke jedného roka, a to sa skráti na pol roka. Čiže začnú podnikať a po polroku už budú musieť začať platiť odvody, a to konkrétne 131 eur mesačne. Takže ľudia, ktorí dlhodobo niekoľko rokov podnikajú a zarobia si 300 či 400 eur mesačne, zrazu budú musieť začať platiť 131 eur mesačne, a pre mnohých z nich to bude likvidačné. Jednoducho si povedia, že sa im za takúto sumu neoplatí podnikať a zrejme s podnikaním skončia.
Vláda vlastne argumentuje, že živnostníkom zvyšuje odvody aj preto, aby mali v budúcnosti vyššie dôchodky. Je táto argumentácia reálna?
Je do určitej miery zavádzajúca, hlavne ak poznáme celkový kontext. Vidíme, že súčasný a môžeme ho nazvať štedrý dôchodkový systém je dlhodobo neudržateľný. Deficit Sociálnej poisťovne v tomto roku bude približne tri miliardy eur, ktoré sa musia dotovať do systému, ktorý je každý rok v mínuse. Takže predpokladáme, aj na základe demografie, že v budúcnosti sa budú musieť nové dôchodky redukovať a nebudú môcť byť také štedré, ako sú dnes. Čiže aj keď si budeme dnes platiť viac na odvodoch do Sociálnej poisťovne, rozhodne nemôžeme očakávať, že z toho budeme mať štedrejšie dôchodky, ako sú dnes v pomere k platom.
Vyššie odvody sú jedna vec, ale ak chcú mať živnostníci vyššie dôchodky, mali by si odkladať peniaze aj sami a investovať. Mal by teda štát namiesto zvyšovania odvodov radšej nejako zvýhodniť dlhodobé investovanie? A ak áno, tak ako?
Určite. Už dlho vidíme, že predovšetkým živnostníci s minimálnymi odvodmi zažijú na dôchodku veľký pokles životnej úrovne. Živnostníci majú zvyčajne výhodu, že pri rovnakých príjmoch im zostane viac v čistom ako zamestnancom. V praxi však vidíme, že väčšina z nich to nevyužíva na to, aby si tieto väčšie príjmy sporili a odkladali na dôchodok, ktorý zase bude výrazne chudobnejší ako u zamestnancov. Keď pôjdu silné ročníky do dôchodku, štát môže mať veľký sociálny problém, pretože mnohí z dôchodcov budú mať len minimálne dôchodky. Preto by mal štát podporovať v omnoho väčšej miere tvorbu vlastného majetku na dôchodok. Dnes je podpora úplne žalostná. Jediná podpora je v treťom pilieri vo výške 180 eur ročne, čo si vieme odpočítať z daní. Keď si spomenieme na to, že v minulosti sme si mohli odpočítať 12 000 korún, čo bolo necelých 400 eur, už to bolo násobne viac ako dnes. Prepočítané na infláciu, malo by to byť až 750 eur ročne.
Spomínali ste, že začínajúci živnostníci mali odvodové prázdniny, zrejme kvôli lepšiemu štartu do podnikania. Je to naozaj veľké k. o. pre živnostníkov, že sa skráti na šesť mesiacov? Môže to byť demotivujúce zakladať si živnosť?
Môže. Často to počúvame v praxi. Ľudia, ktorí si chcú zvýšiť príjmy, zvažujú, že začnú podnikať, ale mnohokrát naozaj nemajú peniaze navyše na to, aby pri nízkych príjmoch, ktoré ich zvyčajne čakajú na začiatku, hneď po pár mesiacoch začali platiť odvody. Spoliehajú sa na to, že ten rok môžu byť úspešní, neúspešní, zarábať s kolísaním a nebudú musieť platiť štátu. Skrátením sa tá hrozba, že už o šesť mesiacov budú musieť začať platiť, stáva silno demotivujúcou. Je to škoda. Podnikateľské myslenie je veľmi užitočné aj pre štát. Zvyšuje to flexibilitu pracovného trhu, keď je viac živnostníkov, ale štát vlastne ide proti tomu a skôr ich odrádza od podnikania, akoby ich doň lákal.
Od momentu, keď minister financií ohlásil nové opatrenia v konsolidácii, tak sa hovorí o tom, že pre živnostníkov sú značne nevýhodné. Mnohí by mohli prejsť na s. r. o. Kde je hranica, pri ktorej by už živnostník naozaj mohol rozmýšľať o tom, že je s. r. o. výhodnejšia?
Je ťažké povedať nejaké exaktné číslo, ale hovorí sa o hranici 50 000 eur ročne. Toto je suma, pri ktorej môže dávať zmysel prejsť zo živnosti na s. r. o. S. r. o. má svoje výhody, napríklad do 100 000 eur ročných tržieb je tam zdanenie len 10 %, čo je výhodnejšie. Takisto pri určitej konštrukcii je možné platiť nižšie alebo aj žiadne sociálne odvody. Závisí to však od toho, aké sú reálne náklady s podnikaním a aká vyjde daň z príjmu. Treba rátať s vyššími nákladmi na účtovníctvo, ktoré je spojené so s. r. o. Ideálne je poradiť sa s účtovníkom, aby urobil kalkuláciu pre konkrétny prípad podnikania a odporučil, či sa na tom dá ušetriť a vyhnúť sa trochu konsolidačným opatreniam, alebo nie.
O ročnom zúčtovaní odvodov do Sociálnej poisťovne sa stále len hovorí. Malo by to teraz väčší zmysel?
Malo by to zmysel aj v minulosti a dnes ešte viac. Rozhodne by to prinieslo spravodlivejšie nastavenie odvodov. Dnes sa sociálne odvody živnostníkov určujú raz ročne na základe daňového priznania a potom živnostník môže platiť buď príliš málo, alebo príliš zbytočne veľa v porovnaní s jeho aktuálnym príjmom. Ročné zúčtovanie by tento nesúlad vyrovnalo. Mohlo by to byť motivačné pre živnostníkov, aby sa nesnažili počas roka brzdiť príjem, ak by vedeli, že zakaždým im ročné zúčtovanie spravodlivo určí, koľko majú platiť. Ročné zúčtovanie sociálnych odvodov malo byť už dávno.
Slovensko má dlhodobo jedno z najvyšších daňovo-odvodových zaťažení. Teraz to živnostníkov postihne ešte viac. Ako na tom budú v porovnaní s okolitými krajinami a do akej miery má zmysel pre živnostníka prejsť s podnikaním za hranice?
Keď sa pozrieme na porovnanie s Českom alebo Poľskom, v Česku je ten základ približne 35 % zo základu, a to je menej ako 38 % na Slovensku, ktoré bude platiť od nového roka. Čiže Česko je lacnejšie. Čo sa týka Poľska, tam je efektívna záťaž príjmu odvodmi približne 27 % a minimálny vymeriavací základ je zásadne nižší ako u nás. Takže rozdiel v prospech poľského živnostníka sa začína už pri nízkych príjmoch. Zdalo by sa, že sa oplatí prejsť so živnosťou do Česka alebo Poľska, ale zmena sa oplatí až vzhľadom na náklady, rečovú bariéru a tak ďalej, povedzme okolo hranice 2– až 2,5-násobku minimálneho vymeriavacieho základu, čiže okolo úrovne 1 800 eur mesačného príjmu.
