Cieľom zákona je upraviť okruh subjektov, na ktoré sa transakčná daň vzťahuje. Podľa dôvodovej správy ide o krok smerom k spravodlivejšiemu, hospodárnejšiemu a administratívne únosnejšiemu uplatňovaniu tejto dane.
Podľa súčasnej právnej úpravy sa transakčná daň vzťahuje aj na najmenších podnikateľov, často fyzické osoby – podnikateľov, ktorí sú zároveň jedinými zamestnancami a správcami vlastnej agendy. Zavedenie dane pre túto skupinu znamená nielen dodatočné finančné náklady, ale aj výraznú administratívnu záťaž – vedenie transakčných účtov, odvod dane či dokumentačné povinnosti. Podľa predkladateľov tieto povinnosti môžu malým subjektom ohroziť ekonomickú stabilitu a v niektorých prípadoch viesť až k ukončeniu podnikania.
Novela zavádza výnimku aj pre malé právnické osoby a organizačné zložky zahraničných osôb s nízkou výkonnosťou hospodárskej činnosti. Konkrétne sa stanovuje hranica zdaniteľných príjmov vo výške 100-tisíc eur – firmy, ktoré túto hranicu neprekročia, by nemali mať povinnosť platiť transakčnú daň. Ide spravidla o malé firmy s minimálnym počtom zamestnancov, ktoré poskytujú služby a vykazujú nízku hospodársku aktivitu.
Z dôvodovej správy vyplýva, že návrh reaguje na praktické skúsenosti s aplikáciou zákona a na opakované pripomienky podnikateľskej verejnosti. „Zavedenie výnimiek umožní zachovať výber dane vo vzťahu k hospodársky aktívnejším subjektom, zatiaľ čo malé firmy budú odbremenené od náročných administratívnych a finančných povinností,“ uvádza sa v materiáli.
Návrh zároveň upravuje mechanizmus preverovania splnenia kritéria výšky príjmov – daňové subjekty budú povinné predložiť doklady, vrátane kópie daňového priznania k dani z príjmov. V prípade nepodania dokladov bude subjekt automaticky zaradený do postavenia daňovníka a bude musieť daň uhradiť. Podobne sa rieši situácia, ak daňové priznanie podá firma po zákonnej lehote, ale v rámci odkladnej lehoty – rozhodujúca je výška príjmov za zdaňovacie obdobie, nie dátum podania priznania.
Podľa predkladateľov bude návrh zákona mať negatívny dopad na príjmy štátneho rozpočtu, ale pozitívny efekt na podnikateľské prostredie. Neovplyvní pritom zamestnanosť, sociálne vzťahy ani životné prostredie. Návrh je v súlade s Ústavou SR, medzinárodnými zmluvami a právom Európskej únie.
Medzi poslancami sa objavujú aj odlišné návrhy – poslanec Marián Viskupič chce transakčnú daň zrušiť úplne, nielen zaviesť výnimky pre malé firmy, čo by podľa jeho slov prinieslo úplné odbremenenie podnikateľov od tejto povinnosti.
Podnikateľské organizácie už avizujú, že novelu pozorne sledujú. Pre malé firmy a živnostníkov by schválenie znamenalo výraznú úľavu od administratívnej a finančnej záťaže spojené s transakčnou daňou, ktorá bola často kritizovaná ako neúmerná ich ekonomickej sile.
Lučanský upravuje pravidlá transakčnej dane
Poslanec Národnej rady SR Adam Lučanský predložil pozmeňujúci a doplňujúci návrh k zákonu o dani z finančných transakcií. Jeho cieľom je odstrániť nejasnosti a presnejšie definovať, kto a kedy je povinný daň platiť. Zmeny sa týkajú predovšetkým firiem, ktoré pôsobia na Slovensku, vrátane zahraničných spoločností a ich organizačných zložiek.
Podľa návrhu sa rozlišuje medzi daňovníkmi s neobmedzenou a obmedzenou daňovou povinnosťou. Neobmedzenými daňovníkmi sú právnické osoby so sídlom v SR, obmedzenými sú tie, ktoré sídlo nemajú, ale vykonávajú činnosť v Slovenskej republike alebo používajú tuzemské platobné služby.
Lučanský zároveň spresňuje, ktoré subjekty daň platiť nemusia. Medzi nimi sú napríklad Sociálna poisťovňa, Matica slovenská, Slovenská akadémia vied a jej verejné výskumné inštitúcie, Úrad pamäti národa, rôzne rozpočtové a príspevkové organizácie, obce, neziskovky či školy a školské zariadenia.
Ďalšou zmenou je tiež podľa pozmeňováku zavedenie jasných pravidiel pre stálu prevádzkareň. Ide o miesto, kde zahraničný daňovník vykonáva činnosť v SR. Môže ísť o kanceláriu, pobočku, dielňu, predajňu, online obchod s .sk doménou alebo stavenisko. Podmienkou je, že činnosť sa tu vykonáva minimálne 16 dní v mesiaci, či už súvisle alebo prerušovane. Tento limit určuje, kedy sa zahraničný subjekt stáva daňovníkom transakčnej dane.
Pozmeňujúci návrh tiež zavádza pojem predčtovaný náklad, teda transakciu vykonanú za daňovníka treťou osobou. Ak ide o daňovníka s obmedzenou povinnosťou, táto transakcia musí súvisieť s jeho činnosťou v SR.
Lučanský spresňuje aj povinnosti platiteľov dane. Ak platiteľovi nie je pridelený osobný účet na zaplatenie dane, musí ju uhradiť správcovi dane do ôsmich dní od oznámenia. Zároveň návrh zavádza sankcie: ak daňovník vykoná transakciu podliehajúcu dani na účte určenom pre transakcie oslobodené od dane, hrozí mu pokuta podľa Daňového poriadku.
Príklad z praxe:
E-shop so sídlom v Nemecku predáva slovenským zákazníkom tovar cez webovú stránku s doménou .sk. Ak tento e-shop vykonáva predaj minimálne 16 dní v mesiaci, stáva sa podľa nových pravidiel daňovníkom transakčnej dane. To znamená, že musí za každú finančnú transakciu spojenú s predajom zaplatiť daň, aj keď sídli v zahraničí. Naopak, ak činnosť vykoná menej ako 16 dní, daň platiť nemusí.
Zmeny majú nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2026 a vzťahujú sa na zdaňovacie obdobia začínajúce po 31. decembri 2025. Pre predchádzajúce mesiace, napríklad december 2025, sa daň bude odvádzať podľa starých pravidiel.
Celkovo Lučanského návrh prináša jasnejšie pravidlá pre všetky firmy, ktoré vykonávajú finančné transakcie na Slovensku, a to tak pre domácich, ako aj zahraničných daňovníkov. Cieľom je znížiť právnu neistotu a zabrániť nejasnostiam pri platení transakčnej dane.
Hlasovanie o návrhu má vyť v utorok 30. septembra 2025.
Vyšší výpadok pre štátny rozpočet
Hlavným cieľom návrhu je presnejšie určiť, ktoré subjekty sa daňou z finančných transakcií zaťažujú, a zaviesť hranicu zdaniteľných príjmov 100 000 eur. Podľa tejto hranice by právnické osoby, ktoré ju nepresiahnu, daň platiť nemuseli.
Sekcia rozpočtovej politiky Ministerstva financií SR však upozorňuje, že návrh zákona by mohol mať negatívny dopad na štátny rozpočet. Predkladatelia v dôvodovej správe odhadujú, že výpadok by sa pohyboval medzi 35 a 50 miliónmi eur ročne. Ministerstvo financií však upozorňuje, že tento odhad zohľadňuje len určitú skupinu živnostníkov, ktorí uplatňujú paušálne výdavky, a nezahŕňa ostatné subjekty, ktoré vedú účtovníctvo a uplatňujú skutočné náklady. Podľa ministerstva by preto skutočný výpadok mohol byť oveľa vyšší, odhadovaný v rozpätí 122 až 175 miliónov eur ročne.
Stanovisko zároveň poukazuje na to, že v návrhu chýba akýkoľvek plán, ako úbytok príjmov kryť. Ide pritom o diskrečné opatrenie, ktoré ovplyvňuje celkový limit verejných výdavkov. Slovenský parlament už v decembri 2024 schválil záväzné limity výdavkov na roky 2025 až 2027, takže každé zníženie príjmov musí byť kompenzované, aby sa neporušili rozpočtové pravidlá.
Sekcia rozpočtovej politiky sa vo svojom stanovisku nevyjadruje k legislatívnej ani obsahovej stránke návrhu, sústreďuje sa len na jeho dopad na financie štátu.
Celkovo teda návrh sľubuje uľahčenie daňovej povinnosti pre menšie firmy a živnostníkov, zároveň však môže znamenať, že štát príde o desiatky miliónov eur ročne, čo vyvoláva otázku, ako sa tento výpadok plánuje kompenzovať.
