Nové pravidlá rozširujú okruh ľudí, ktorí budú musieť platiť odvody. To môže ovplyvniť tisíce SZČO. Rezort zároveň priznáva, že niektoré skupiny môžu byť novými pravidlami zasiahnuté viac, ako sa pôvodne predpokladalo.
Rezort zvažuje úpravu nového systému odvodov pre živnostníkov. Vyplýva to z predbežnej informácie k pripravovanej novele zákona o sociálnom poistení, ktorá je zverejnená na portáli Slov-lex.
Minimálne odvody porastú
Ako sme informovali aj v našom staršom článku, vláda pripravila ďalšiu sériu konsolidačných opatrení, ktoré by mali zlepšiť verejné financie. Nový konsolidačný balík by mal ovplyvniť veľké množstvo živnostníkov. Súčasťou zmien je skrátenie takzvaných odvodových prázdnin.
Od januára 2026 sa menia pravidlá platenia sociálnych odvodov pre živnostníkov. Noví podnikatelia už nebudú mať rok bez odvodov, ale len šesť mesiacov. Po pol roku podnikania sa im automaticky spustí povinnosť platiť odvody.
Cieľom tejto zmeny je zabrániť tomu, aby sa odvodové prázdniny zneužívali na vyhnutie sa plateniu odvodov či umelé znižovanie príjmov. Doteraz sa obdobie bez odvodov nezapočítavalo do dôchodku, takže mnohí živnostníci si tým v skutočnosti škodili.
Minimálny mesačný odvod po novom bude 131,34 eura, čo predstavuje 26 % z priemernej mzdy. Ministerstvo práce odhaduje, že vďaka tejto zmene získa systém sociálneho poistenia približne 119 miliónov eur ročne.
Nové pravidlá od roku 2026
Ministerstvo priznáva, že po zavedení konsolidačných opatrení, ktoré majú platiť od januára 2026, sa objavili otázky, či je nový model férový pre všetky skupiny SZČO, informuje na to aj Tlačová agentúra Slovenskej republiky.
Od budúceho roka sa mení spôsob, akým živnostníkom vzniká povinné nemocenské a dôchodkové poistenie. Po novom sa poistenie aktivuje automaticky, a to od prvého dňa 6. mesiaca po tom, ako si človek založí živnosť alebo začne podnikať. Výnimka platí vtedy, ak si niekto obnoví živnosť do 60 mesiacov od jej ukončenia. Vtedy sa pravidlá na vznik poistenia uplatňujú iným spôsobom.
Povinné poistenie bude SZČO trvať, pokiaľ jej nezanikne oprávnenie na podnikanie či inú samostatnú zárobkovú činnosť. Počas povinného poistenia budú tieto osoby platiť poistné na nemocenské a dôchodkové poistenie či do rezervného fondu solidarity z určeného vymeriavacieho základu. Od budúceho roka sa budú rozlišovať dva spôsoby určenia vymeriavacieho základu povinne poistenej SZČO, píše ďalej TASR.
„Pre povinne poistenú SZČO, ktorá dosiahla príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako šesťnásobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR spred dvoch rokov, sa ponechal doterajší spôsob výpočtu vymeriavacieho základu obmedzený sumami maximálneho a minimálneho mesačného vymeriavacieho základu (ako v súčasnosti). Na účely určenia vymeriavacieho základu uvedenej SZČO od 1. júla/1. októbra 2026 suma príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorú SZČO dosiahla za rok 2025, musí byť vyššia ako 9144 eur,“ vysvetlilo MPSVR.
V prípade povinne poistenej SZČO, ktorá nedosiahla príjem z podnikania či inej zárobkovej činnosti, sa zavádza od budúceho roka vymeriavací základ, ktorý tvorí 26 % z priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR spred dvoch rokov. To znamená, že za obdobie od 1. januára do 31. decembra 2026 bude vymeriavací základ vo výške 396,24 eura a poistné v sume 131,34 eura. Týmto opatrením sa podľa rezortu práce platenie poistného na sociálne poistenie rozširuje aj na skupinu subjektov, ktoré doteraz nepodliehali odvodovej povinnosti.
„Ide o skupinu platiteľov s rozdielnou intenzitou a charakterom ekonomickej aktivity, pričom vznik povinného poistenia je determinovaný predovšetkým existenciou oprávnenia na výkon činnosti, nie dosiahnutím určitej úrovne skutočného príjmu,“ dodal rezort.