Cudzí jazyk sa môže naučiť každý. Ovládať aspoň jeden je dnes samozrejmosťou

Po prvej hodine angličtiny si myslela, že plynule konverzovať bude najneskôr o tri mesiace. Keď jej učiteľka povedala, že ju čaká štúdium na celý život, odchádzala mierne sklamaná. Dnes vie, že mala veľkú pravdu.

Najprv sa Denisa Baranovičová plánovala venovať chémii. "Maturovala som na strednej priemyselnej škole chemickej, je to doteraz môj koníček, ale životné cesty ma priviedli do Austrálie. Študovala som tam na Business College a po návrate som zamierila na Univerzitu Mateja Bela v Banskej Bystrici.“

K štúdiu u protinožcov potrebovala, pravdaže, angličtinu. "Rada spomínam na svoju pani učiteľku, zhodou okolností bola našou susedou. Mala asi sedemdesiat rokov a ovládala osem jazykov. Utkvelo mi v pamäti, ako sedela vo veľkom ušiaku, za sebou mala obrovskú knižnicu a fajčila tak päťdesiat, šesťdesiat cigariet denne. Na prvej hodine anglického jazyka ma povzbudzovala a ja som bola na seba hrdá. Tak som sa jej opýtala, kedy budem vedieť po anglicky. Odvetila: Ja hovorím ôsmimi jazykmi a stále sa mám čo učiť v každom z nich, je to štúdium na celý život.

Odchádzala som sklamaná, myslela som si, že tak o tri mesiace sa naučím komunikovať, veď English is easy (angličtina je ľahká). No a teraz, po dvadsiatich šiestich rokoch v jazykovej škole Berlitz, zisťujem, že je to naozaj na celý život a je to veľmi príjemná cesta. Stále sa máte čo učiť a je úplne jedno, či je to cudzí, alebo váš materinský jazyk. Akékoľvek vzdelávanie ma vždy veľmi bavilo. Tam, kde sú vzdelaní ľudia, je aj svet lepší. A keď je národ vzdelaný, môže vo svete veľa znamenať, hoci je krajina malá, napríklad Holandsko,“ dodáva.

Tak to cítim

Po štúdiách pracovala najskôr v IT firme. "Neuspokojovalo ma to, hľadala som niečo iné a keď mi kolegyňa ukázala inzerát na miesto oblastnej riaditeľky v bratislavskej pobočke jazykovej školy Berlitz, išla som na pohovor do Viedne. Vtedy bolo zvykom pýtať sa uchádzačov – prečo si myslíte, že ste vhodný kandidát na túto pozíciu? Veľmi úprimne som odpovedala, že to jednoducho tak cítim a myslím si, že práve tu je moje miesto. Ešte v ten večer mi volali, že výberové konanie ukončili a prijímajú ma. Na pohovore som bola u rodenej Viedenčanky, dnes vyše osemdesiatročnej dámy, ktorá používa WhatsApp a je ako moja druhá matka. Stále sme v kontakte, sadli sme si aj pracovne, aj osobnostne,“ usmieva sa D. Baranovičová.

Včera, dnes a zajtra

Na otázku, čo je dôležité pri učení cudzích jazykov, vraví, je základ je vedieť komunikovať v minulom, prítomnom a budúcom čase. "Čiže vedieť povedať, čo ste robili včera, dnes a zajtra. Na základe toho zistím, ako vám to ide. Veľa Slovákov napríklad v nemčine prehĺta koncovky, lebo nevedia správne skloňovať a myslia si, že keď to povedia rýchlo, je to dobré. Napriek tomu, že nie som nemčinárka, počujem to, mám triky, ako otestovať jazykové znalosti,“ hovorí skúsená učiteľka. Rýchlo ich zistí aj u študentov, ktorí majú dar "zhora“, hudobný sluch.

"Ľudia s hudobným sluchom vedia jazyk výborne napodobniť, aj keď ho neovládajú. Pamätám si, že v jednej speváckej súťaži bolo mladé rómske dievča, ktoré veľmi pekne spievalo, aj po anglicky, hoci jazyk neovládalo. Jazyk je vlastne zvuk, dá sa napodobniť. Aj preto môžu napríklad operní speváci hosťovať v krajinách po celom svete a spievať v rôznych jazykoch. Inak, najhoršie sa im spieva v češtine, pre spoluhlásku ř. Ak máte hudobný sluch, cudzí jazyk sa naučíte rýchlejšie, ľahšie ho dostanete do ucha. No máme aj také skúsenosti, že talentovaní ľudia bývajú potom trochu lenivejší a nerozvíjajú gramatiku. V istom okamihu štúdia si však musíte sadnúť aj k nej, bez toho to nejde, je to predsa len cudzí jazyk, nie váš materinský, a ani nikdy nebude,“ ozrejmuje D. Baranovičová.

Francúzština je oriešok

Výhovorky, že niekto je na cudzie jazyky "ľavý“ a nevie ich napriek rokom štúdia dostať do hlavy, podľa D. Baranovičovej neobstoja. "Váš materinský jazyk bol tiež cudzí, ako ste sa ho naučili? Mamička, otec či babička vám predsa nehovorili, že dnes preberáte prítomný alebo minulý čas, učili ste sa prirodzene. Každý má schopnosť naučiť sa akýkoľvek cudzí jazyk. Samozrejme, ak nemáte hudobný sluch, bude vám robiť problém napríklad francúzsky jazyk, pretože v ňom inak píšete, inak čítate a inak vyslovujete. Všetky tieto tri schopnosti sa musíte učiť naraz, je to náročné. Napríklad aj pre ľudí, ktorí výborne hovoria po anglicky alebo po nemecky. Veľakrát začnú najprv študovať taliančinu, cez ktorú sa ľahšie dostanú k francúzštine. Mala som výbornú študentku, ktorá študovala anglický jazyk a literatúru, francúzštinu si dala ako druhý jazyk a trápila sa s ňou. Spýtala som sa jej, prečo si ju vybrala, keď nemá hudobný sluch. Ostala prekvapená: Ako to viete? Chodím na doučovanie výslovnosti. Škoda, nemal jej kto poradiť, aby si vybrala radšej iný cudzí jazyk.“

Čítajte aj 7 tipov, ako získať jazykové sebavedomie

Výhoda zmiešaných rodín

S cudzím jazykom je to, ako hovorí D. Baranovičová, podobné ako s matematikou. "Niekto sa s talentom na ňu narodí. Ale aj keď ho nemáte, naučíte sa rátať, riešiť rovnice, poznáte Pytagorovu vetu. Nie každý môže matematiku potom, samozrejme, učiť či pracovať v NASA, to sú už iné rovnice. Alebo spomínané spevácke súťaže. Nemôže byť každý spevákom, ale spievať môže každý, môžete sa napríklad aj naučiť hrať na nejakom hudobnom nástroji, mať to ako koníček, no nebudete sa tým živiť.“

Spolu s kolegyňami sa v jazykovej škole Berlitz venujú aj deťom s poruchami učenia a pozornosti, napríklad s dyslexiou či dysgrafiou. "Vo väčšine prípadov ich ignorujú už na základnej škole, hoci majú tieto poruchy diagnostikované. Najprv sa porozprávame s rodičmi, celý náš tím sa stretne, preberieme, ktorý lektor bude pre dieťa najlepší, a nastavíme konkrétny metodický plán. Tieto deti potrebujú viac času, veľa trpezlivosti, ale aj opakovania,“ vysvetľuje odborníčka.

Za prínos pokladá, že je u nás veľa bilingválnych, zmiešaných rodín. "Najviac slovensko-maďarských, ale i iných, deti odmalička komunikujú v oboch jazykoch. Máme lektora nemčiny, ktorý hovorí aj po slovensky, aj po maďarsky, rovnako ako jeho syn, a učia ho aj po nemecky. Veková hranica, kedy začať učiť dieťa cudzí jazyk, neexistuje, akurát pri troj-, štvorročných môže občas nastať menší problém, že sa začnú zajakávať alebo komoliť rozprávanie tak, že používajú oba jazyky v jednej vete. Vetu začnú po slovensky a skončia po maďarsky. Stáva sa to, ak sú rodičia veľmi motivovaní a na deti príliš tlačia, alebo, a to mnohí nevedia, je problém v slovoslede. Ak sa dieťa učí jeden jazyk s pevným a druhý s nepevným slovosledom, môže začať vety komoliť. Dá sa to však bez problémov zvládnuť, treba na to len trpezlivosť a spoluprácu s odborníkom,“ hovorí D. Baranovičová.

Lekcie s rodenými hovorcami

Jazyková škola Berlitz má dnes na celom svete 500 pobočiek a patrí k priekopníkom výučby cudzích jazykov. Meno nesie po svojom zakladateľovi. Maximilián de Berlitz pochádzal z rodiny učiteľov a matematikov, vyrastal v Nemecku. V roku 1870 emigroval do USA, kde učil gréčtinu, latinčinu a ďalších šesť európskych jazykov tradičnou metódou zameranou na gramatiku a preklad. Neskôr pôsobil ako profesor francúzštiny a nemčiny na Warnerovej technickej univerzite.

„Stalo sa, že musel ísť na operáciu slepého čreva a študentom zohnal na zastupovanie na prednáškach mladého Francúza. Ten však hovoril iba po francúzsky, po anglicky nevedel vôbec. A hoci sa profesor Berlitz po operácii s obavami vracal k svojim študentom, ostal príjemne zaskočený. Zistil, že hovoria výborne po francúzsky. Mladý učiteľ si poradil, využil vizuálne a iné prostriedky, keďže učivo nevedel preložiť do angličtiny, a poslucháči museli hovoriť iba po francúzsky. Tak vznikli základy priamej metódy výučby cudzích jazykov. Neskôr za ňu dostal Maximilián de Berlitz dve ocenenia na svetových výstavách (dnešné EXPO). V súčasnosti Direct method – priamu metódu, používajú takmer všetky jazykové školy. Pôvodne bola postavená na rodených hovorcoch, ale dnes to výborne zvládajú aj profesionálni jazykoví lektori iných národností,“ vysvetľuje D. Baranovičová.

Povedané inak, rýchlejšie sa cudzí jazyk naučíte s lektorom, pre ktorého je to jazyk materinský. "Ešte stále sa používa aj výučba klasickým spôsobom, čiže najprv sa učí gramatika, potom nasledujú preklady textov. Je na nej postavená aj štátna jazyková škola, čo je fajn, keď sa pripravujú deti na povolanie prekladateľa alebo tlmočníka, no nie všetci nimi aj budú. Mali by sme ich pripravovať na to, aby vedeli zdvihnúť telefón a povedať základné frázy, vedieť odpovedať v písomnej či e-mailovej komunikácii, čiže klásť dôraz na komunikáciu,“ prízvukuje D. Baranovičová. "Nie je katastrofa, ak niečo poviete zle, nemusíte byť dokonalí, napokon, chyby robíte aj v rodnom jazyku.“

Foto: Archív D. B.

uzitocna, denisa baranovicova, jazyky, Denisa Baranovičová s kolegyňami (v strede) – Katarínou Boskovičovou (vpravo) a Johanou Hermanovou.

Angličtina boduje najviac

Možno aj prísne zotrvávanie na ovládaní gramatických pravidiel, poučiek a úmorných prekladov textov je jednou z príčin, prečo si mnohí zo strednej a staršej generácie nenašli vzťah k cudzím jazykom a robia im ťažkosti. "Pri výučbe sa zrejme urobili viaceré chyby, nielen pri cudzích jazykoch. Mňa napríklad mrzí, že sa akosi vytratila aj snaha o peknú výslovnosť slovenského jazyka a aj to, že nepatrí k obľúbeným predmetom. Mnohé deti by na otázku, ktorý predmet nemajú rady, povedali, že práve rodný slovenský jazyk. Aj preto chystáme v tomto roku projekt s názvom Mám rád svoj materinský jazyk, v rámci ktorého by sme chceli zbúrať predsudky, negatívne zmýšľanie o ňom, ale aj vysvetľovať, že nie je dôležitá poučka, ale ústny a písomný prejav. Dôležité bude, ako sa k tomu postavia učitelia.“

Niektorí možno ešte majú v pamäti esperanto, ktoré tak trochu koketovalo s ambíciou stať sa celosvetovým jazykom. Jeho autor, lekár L. L. Zamenhof, chcel vytvoriť jazyk, ktorý nebude ťažký, bude neutrálny a vhodný v medzinárodnej komunikácii. A hoci možno nebol veľkým fenoménom, možno preto, že bol vytvorený umelo, upriamil pozornosť na otázku, či je vôbec možné, aby niektorý jazyk výrazne dominoval a ovládala ho značná časť populácie.

"Je ťažké na to odpovedať, no najmä v mladej generácii vidno, že preferuje angličtinu, a je to tak prirodzene na všetkých kontinentoch. Komunikuje ňou prakticky celý svet, má jednoduché časovanie i skloňovanie, a navyše s dnešnými technológiami nie je problém učiť sa a komunikovať on-line. Pred dvadsiatimi rokmi sa začali objavovať predpovede, že väčšina jazykových škôl bude fungovať on-line. Dnes je to realita, aj keď to má i negatívnu stránku, ľuďom chýba vzájomný kontakt a stretávanie. Do toho zapadol nanešťastie covid a chtiac-nechtiac sa musíme prispôsobiť. Z našich skúseností vieme, že on-line výučba je napríklad pre deti menej stresujúca, je to pre ne prirodzená súčasť života,“ hovorí D. Baranovičová.

Zapojiť všetky zmysly

V jazykovej škole Berlitz si dávajú záležať aj na výbere lektorov. "Nepreferujeme žiadnu krajinu, máme lektorov aj z Austrálie, trošku komplikovaný je napríklad pri angličtine írsky akcent. Učíme aj rodených hovorcov rozprávať pomalšie, musia dobre vyslovovať, neprehĺtať koncovky a mať, samozrejme, aj trochu talent. Rodený hovorca odovzdáva svojim žiakom aj zvyky a kultúru krajiny, z ktorej pochádza. Hoci chuť jazyka nemôžete takpovediac vnímať, pri učení môžete zapojiť všetky zmysly, vstrebávať kultúru národa. Veľa ľudí vám povie, že sa chce naučiť taliansky, lebo majú radi ich jedlá, mentalitu, páči sa im ich kultúra,“ prízvukuje riaditeľka. Vraví, že slovenčina býva pre zahraničných lektorov pomerne tvrdý oriešok. "Naučiť sa v nej správne komunikovať trvá minimálne tri roky, slovenčinu prirovnávajú náročnosťou k japončine.“ A opäť pripomína celoživotné učenie. "Máme rôznych klientov a musím Slovákov pochváliť, úplných začiatočníkov je stále menej a menej. Bežne začíname s výučbou na stredne pokročilej úrovni, máme veľa firemných klientov už na vyšších úrovniach. Často sa stáva, že zmenia pracovné zameranie či odbor a potrebujú si vybrúsiť odbornú terminológiu, čiže je to naozaj štúdium na celý život, stále sa môžete a máte čo učiť.“

Čo zvládnete za týždeň

Napriek zložitým časom sa D. Baranovičová do budúcnosti pozerá optimisticky. "Budujeme novú pobočku zameranú najmä na deti, pokúsime sa stať on-line školou, ktorá sa sústredí na prípravu športovcov alebo nadaných detí v inom odbore, veľkou prioritou budú pre nás deti s poruchami učenia a pozornosti. Rovnako plánujeme naďalej ponúkať i intenzívne vzdelávanie pre dospelých, k najpopulárnejším patrí kurz Úplné ponorenie, v ktorom počas šesťdesiatich hodín za týždeň zvládnete jednu jazykovú úroveň. Našou najvyššou métou bolo, je a bude, aby všetci naši študenti mali okrem ovládania cudzieho jazyka na vysokej úrovni aj správne jazykové sebavedomie. Je rovnako dôležité,“ uzatvára D. Baranovičová.