Dávka v nezamestnanosti: Kto má nárok a aká je jej suma?

Dorota Hudecová, Pravda | 11.04.2022 11:00

výpoveď, strata práce, nezamestnanosť, smútok

Foto: SHUTTERSTOCK

Kto má nárok na dávku v nezamestnanosti, aké sú podmienky a výška dávky? Prinášame odpovede na základné otázky aj príklady výpočtu.

Nárok na dávku v nezamestnanosti má uchádzač o zamestnanie (registrovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce sociálnych vecí a rodiny), ktorým je povinne poistená osoba v nezamestnanosti, teda zamestnanec alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, ktorá splnila všetky zákonné podmienky.

Povinné poistenie v nezamestnanosti vzniká aj na základe dohôd o vykonaní práce a dohôd o pracovnej činnosti s pravidelným mesačným príjmom.

Povinne poistená osoba v nezamestnanosti – zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený je fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, okrem: osoby pracujúcej na základe dohody o brigádnickej práci študentov, osoby pracujúcej na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorá má priznaný starobný, predčasný, invalidný, výsluhový dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek, invalidný výsluhový dôchodok, žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe.

Dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti:

je osoba, ktorá je súčasne dobrovoľne nemocensky poistená a dobrovoľne dôchodkovo poistená,
je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá má na Slovensku trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt a je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená alebo má prerušené povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby

od 11. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti a
v období, v ktorom má nárok na rodičovský príspevok podľa zákona o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov, ak podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby.

Od 1. 4. 2021 navyše platí:

od 15. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti,
od 91. dňa osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby do skončenia tohto ošetrovania a
v období, v ktorom má nárok na rodičovský príspevok podľa zákona o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov, ak podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby.

Ako začať s vybavovaním dávky:

v pobočke Sociálnej poisťovne na tlačive Žiadosť o dávku v nezamestnanosti alebo na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako súčasť žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny poistenca nezaradí do evidencie uchádzačov o zamestnanie, na žiadosť o dávku v nezamestnanosti sa neprihliada.

Žiadosť o dávku v nezamestnanosti netreba v Sociálnej poisťovni podávať, ak si poistenec nárok na dávku v nezamestnanosti uplatnil ako súčasť žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie na príslušnom úrade práce, ak sa nárok na dávku v nezamestnanosti uplatní v pobočke Sociálnej poisťovne na tlačive Žiadosť o dávku v nezamestnanosti, je nevyhnutné uviesť dátum zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Ak si poistenec uplatní nárok na dávku v nezamestnanosti súčasne v pobočke Sociálnej poisťovne a na úrade práce, Sociálna poisťovňa začne konanie o nároku na dávku v nezamestnanosti na základe žiadosti, ktorá jej bude doručená skôr.

Podmienky nároku

Základnou podmienkou nároku je, aby poistenec v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, teda 730 dní. Predpoklad nároku na dávku je podmienený obdobím účasti na poistení v nezamestnanosti.

Spôsob skončenia pracovnoprávneho vzťahu nemá vplyv na nárok na dávku v nezamestnanosti, jej výšku ani na obdobie jej poskytovania. Takisto ani dohodnutý pracovný pomer na neurčitý čas alebo určitý čas.

Príklad:

Osoba bola zamestnaná od 1. marca 2017 do 30. júna 2021 (počas zamestnania nemala žiadne obdobie prerušenia poistenia v nezamestnanosti). Od 1. júla 2021 do 30. novembra 2021 bola dočasne práceneschopná. Do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola zaradená od 1. decembra 2021. Nárok na dávku v nezamestnanosti si uplatnila ako súčasť žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Posudzované obdobie štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie je obdobie od 1. decembra 2017 do 30. novembra 2021.

Ako obdobie poistenia v nezamestnanosti sa zohľadní obdobie od 1. decembra 2017 do 30. júna 2021, teda 1 308 dní. Podmienka nároku na dávku v nezamestnanosti je splnená.

Obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti po skončení zamestnania nie je obdobím, ktoré by sa považovalo za obdobie poistenia v nezamestnanosti, a to bez ohľadu na prípadné poberanie nemocenského, preto sa na toto obdobie v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti neprihliada.

Čo sa považuje za obdobie poistenia v nezamestnanosti

od vzniku po zánik povinného poistenia v nezamestnanosti,
poistenia, resp. zamestnania alebo obdobie samostatnej zárobkovej činnosti nadobudnuté v členských štátoch Európskej únie, Európskeho hospodárskeho priestoru alebo Švajčiarskej konfederácie,
od vzniku po zánik dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti. Dobrovoľné poistenie zaniká aj odo dňa, v ktorom nie sú splnené podmienky dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti,
prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa osobitného predpisu.

Poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na zamestnanca podľa osobitného predpisu (sudcovia, prokurátori), na obvineného vo väzbe a na odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % a fyzickú osobu, ktorá má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek.

Obdobie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti sa započítava na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti len vtedy, ak za toto obdobie poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na poistenie v nezamestnanosti. Podmienka zaplatenia poistného na poistenie v nezamestnanosti sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na poistenie v nezamestnanosti je v úhrne nižšia ako päť eur.

Poistné na poistenie v nezamestnanosti je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné.

Do obdobia poistenia v nezamestnanosti na nárok na dávku v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie poistenia v nezamestnanosti, ktoré bolo získané ku dňu vzniku predchádzajúceho nároku na dávku v nezamestnanosti.

Výška dávky

Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni a jej výška je 50 % denného vymeriavacieho základu.

DVZ x 50 % x počet dní v mesiaci

Denný vymeriavací základ (DVZ) na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie je obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti. Ak v rozhodujúcom období nie sú dva roky, za ktoré možno zistiť denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti, denný vymeriavací základ sa zistí z tohto kratšieho obdobia.

DVZ = vymeriavacích základov/počet dní rozhodujúceho obdobia

Denný vymeriavací základ na určenie výšky dávky v nezamestnanosti je najviac vo výške určenej ako podiel dvojnásobku všeobecného vymeriavacieho základu a čísla 365. Denný vymeriavací základ podľa prvej vety sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Všeobecný vymeriavací základ podľa predchádzajúceho odseku je v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku dva roky predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti, od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti.

Výpočet maximálneho denného vymeriavacieho základu:

DVZmax = 2 x VVZ/365

DVZmax = 2 × 13 569/365

DVZmax = 74,4987 eura

Denný vymeriavací základ v prvom polroku 2022 je najviac vo výške 74,4987 eura. Maximálna suma dávky v mesiaci, ktorý má 31 dní, je teda 1 154,80 eura a v mesiaci, ktorý má 30 dní, je 1 117,50 eura.

Od 1. januára 2022 do 31. decembra 2022 suma denného vymeriavacieho základu určeného z minimálneho vymeriavacieho základu v mesiaci, ktorý má 31 dní, je 18,2742 eura, a v mesiaci, ktorý má 30 dní, je 18,8834 eura.

Príklad 1:

Osoba bola zamestnaná od 1. januára 2014 do 30. novembra 2021 (pred nástupom na rodičovskú dovolenku mala vymeriavací základ 800 eur). Od 1. augusta 2019 do 30. novembra 2021 čerpala materskú dovolenku. Do evidencie nezamestnaných bola zaradená od 1. decembra 2021. Nárok na dávku v nezamestnanosti si uplatnila ako súčasť žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Rozhodujúce obdobie pre určenie výšky dávky v nezamestnanosti je od 1. decembra 2019 do 30. novembra 2021. Keďže v rozhodujúcom období je len obdobie poistenia v nezamestnanosti získané prerušením povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, výška dávky v nezamestnanosti sa určí ako podiel súčtu vymeriavacích základov dosiahnutých v posledných dvoch rokoch pred obdobím čerpania rodičovskej dovolenky, teda v období od 1. augusta 2017 do 31. júla 2019 a počtu dní tohto obdobia (800 × 24/730 = 26,3014). Denný vymeriavací základ na určenie výšky dávky v nezamestnanosti je 50 % zo sumy 26,3014.

Výška dávky v nezamestnanosti v mesiaci, ktorý má 30 dní je 394,60 eura a v mesiaci, ktorý má 31 dní je 407,70 eura.

Príklad 2:

Osoba bola zamestnaná od 1. januára 2014 do 30. novembra 2021 (pred nástupom na rodičovskú dovolenku mala vymeriavací základ 800 eur). Od 1. septembra 2019 do 31. októbra 2021 čerpala rodičovskú dovolenku, od 1. januára 2019 do 30. novembra 2021 pracovala na dohodu za 50 eur mesačne. Prvého novembra 2021 do 30. novembra 2021 nástup do zamestnania po rodičovskej dovolenke (vymeriavací základ za jeden mesiac 800 eur). Do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola zaradená od 1. decembra 2021. Nárok na dávku v nezamestnanosti si uplatnila ako súčasť žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Rozhodujúce obdobie pre určenie výšky dávky v nezamestnanosti je od 1. decembra 2019 do 30. novembra 2021. Keďže v rozhodujúcom období nie je len obdobie poistenia v nezamestnanosti získané prerušením povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, ale aj obdobie dohody o vykonaní práce od 1. decembra 2019 do 30. novembra 2021 a obdobie zamestnania od 1. novembra 2021 do 30. novembra 2021, výška dávky v nezamestnanosti sa určí ako podiel súčtu vymeriavacích základov dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní tohto obdobia, t. j. (800 + (50 × 24)/731 = 2,7360). Denný vymeriavací základ na určenie výšky dávky v nezamestnanosti je 50 % zo sumy 2,7360.

Výška dávky v nezamestnanosti v mesiaci, ktorý má 30 dní je 41,10 eura a v mesiaci, ktorý má 31 dní je 42,50 eura.

Zdroj: Sociálna poisťovňa

Štatistika nezamestnanosti – február 2022:

Miera evidovanej nezamestnanosti: 6,86 % (6,96 % v januári 2022, 7,90 % vo februári 2021)
Počet disponibilných uchádzačov o zamestnanie: 185 383 (187 951 osôb v januári 2022, 216 495 osôb vo februári 2021)
Miera nezamestnanosti vypočítaná z celkového počtu uchádzačov: 7,48 % (7,58 % v januári 2022, 8,55 % vo februári 2021)
Celkový počet evidovaných uchádzačov: 202 049 (204 825 v januári 2022, 234 288 vo februári 2021)
Počet evidovaných dlhodobo nezamestnaných ľudí: 91 595 (najnižší stav za posledných 11 mesiacov)
Počet evidovaných nezamestnaných do 25 rokov: 24 203 (najnižší stav od marca 2020)
Počet evidovaných nezamestnaných do 29 rokov: 44 928
Na trhu práce sa v januári uplatnilo 12 433 uchádzačov o zamestnanie (12 672 v januári 2022).
Celkovo bolo z evidencie vyradených 15 730 uchádzačov o zamestnanie. Pre nespoluprácu to bolo 349 osôb, z iných dôvodov bolo vyradených 2 948 osôb (starostlivosť o dieťa do 10 rokov, starostlivosť o blízku osobu, odchod do členského štátu EÚ a cudziny na dlhšie ako 15 dní a pod.).
Počet voľných pracovných miest: 79 018 (75 798 v januári 2022). Najviac ich bolo v Bratislavskom kraji – 23 181 miest (podiel 29,34 %), najmenej miest bolo v Košickom kraji – 3 678 (podiel 4,65 %).
Počet voľných pracovných miest vhodných pre absolventov: 37 817

Zdroj: upsvr.gov.sk