Človek, ktorý má priznanú invaliditu, dostáva penziu. Pravidelne

Kto má nárok?

Poistenec, ktorý súčasne splní tieto podmienky:

• je invalidný (na základe správ z odborných vyšetrení; o invalidite a o percentuálnej miere poklesu schopnosti pracovať rozhoduje posudkový lekár),
• získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia (v závislosti od jeho veku),
• ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Za určitých podmienok môže vzniknúť nárok na tzv. invalidný dôchodok z mladosti aj osobe, ktorá sa stala invalidnou v období, v ktorom bola nezaopatreným dieťaťom. Nárok na tento dôchodok vznikne najskôr odo dňa dovŕšenia veku 18 rokov.

Čítajte viac Invalidita: Aké problémy do nej ženú ľudí? Úrazy to nie sú

K žiadosti treba predložiť viaceré doklady

• K žiadosti je potrebné doložiť tlačivo Prehliadka Zisťovacia – Kontrolná (poskytne ho pobočka Sociálnej poisťovne), vyplnené a potvrdené ošetrujúcim lekárom. Vhodné je doložiť aj aktuálne odborné lekárske nálezy, ktoré dokumentujú dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Žiadateľ pri spisovaní žiadosti preukazuje svoju totožnosť platným preukazom totožnosti.
• Na spísanie žiadosti sú potrebné: doklad o ukončenom vzdelaní alebo potvrdenie školy o tom, odkedy – dokedy trvalo štúdium, vojenskú knižku alebo doklad od príslušnej vojenskej správy o konaní základnej vojenskej služby a vojenského cvičenia, ak ide o muža, rodné listy detí (u žien), v prípade úmrtia detí aj úmrtné listy, u rozvedených žien rozhodnutie súdu o rozvode, ak bolo dieťa umiestnené do ústavu alebo domova, doklad odkedy – dokedy, potvrdenie o všetkých obdobiach v evidencii nezamestnaných občanov do 31. decembra 2000, potvrdenie o všetkých obdobiach poberania podpory v nezamestnanosti od 1. januára 2001 do 31. decembra 2003, potvrdenie (hodnoverný doklad) o období zamestnania (poistenia), ktoré doteraz nebolo preukázané, potvrdenie zamestnávateľa o období zamestnania pred 1. aprílom 1990 v štátoch, s ktorými SR nemá uzatvorenú medzištátnu zmluvu o sociálnom zabezpečení, vyplnené a bankou overené tlačivo Žiadosť o poukazovanie dôchodkových dávok na účet dôchodcu v banke, ak poistenec žiada poukazovať dôchodok týmto spôsobom. Pri prvých troch dokladoch stačí, ak ich pri spisovaní žiadosti žiadateľ predloží na nahliadnutie.

Čítajte viac Invalidný dôchodok nedostanete automaticky. Koľko peňazí vám dajú a kedy vám žiadosť zamietnu?

Ako sa určí percentuálna miera poklesu schopnosti pracovať?

Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav trvajúci aspoň jeden rok má v porovnaní so zdravou osobou pokles schopnosti pracovať o viac ako 40 %. Posudkový lekár posudzuje zdravotný stav žiadateľa o invalidný dôchodok na základe lekárskych správ a nálezov špecialistov. Hodnotí vždy najzávažnejšie zdravotné postihnutie, tzv. rozhodujúce zdravotné postihnutie, ktorému určí príslušnú percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Každé ďalšie ochorenie môže zvýšiť percento invalidity spolu najviac o 10 %.

Kedy vám ho priznajú a kedy zamietnu?

Ak je miera poklesu schopnosti pracovať do 40 %, poistencovi invalidný dôchodok nepatrí (zamietne sa). Ak je nad 40 %, invalidný dôchodok poistencovi patrí, ak súčasne spĺňa aj podmienku potrebného obdobia dôchodkového poistenia.

Koľko rokov dôchodkového poistenia musíte mať odpracovaných, aby ste dostali invalidný dôchodok

Počet rokov dôchodkového poistenia závisí od veku, v ktorom poistenec bol uznaný za invalidného. Čím je starší, tým viac rokov musí mať odpracovaných. Zákon to stanovuje takto:

• ak má vek do 20 rokov, na priznanie invalidného dôchodku môže mať odpracovaný menej ako jeden rok,
• nad 20 rokov do 24 rokov – najmenej jeden rok,
• nad 24 rokov do 28 rokov – najmenej dva roky,
• nad 28 rokov do 34 rokov – najmenej päť rokov,
• nad 34 rokov do 40 rokov – najmenej osem rokov,
• nad 40 rokov do 45 rokov – najmenej desať rokov,
• nad 45 rokov – najmenej 15 rokov.

Potrebný počet rokov dôchodkového poistenia sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity bez ohľadu na to, aký vek poistenec ku dňu vzniku invalidity dosiahol. Môže invalidný dôchodca pracovať? Áno, môže pracovať a zároveň poberať invalidný dôchodok. Zákon o sociálnom poistení ani iný právny predpis nezakazuje súčasné poberanie invalidného dôchodku a výkon zárobkovej činnosti.

Nesúhlasíte s rozhodnutím o invalidnom dôchodku? Čo môžete urobiť

• Sociálna poisťovňa je povinná o žiadosti o invalidný dôchodok rozhodnúť najneskôr do 60 dní od začatia konania. V mimoriadne zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť najviac o 60 dní, čo treba žiadateľovi o dôchodok písomne oznámiť. Ak je miera poklesu schopnosti pracovať menej ako 41 %, ústredie Sociálnej poisťovne žiadosť o invalidný dôchodok zamietne, o čom vydá písomné rozhodnutie.
• Žiadateľ má možnosť v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia podať odvolanie ústrediu alebo pobočke Sociálnej poisťovne.

Aká je výška invalidného dôchodku?

Sociálna poisťovňa najskôr vypočíta výšku invalidného dôchodku poistenca. Ak má mieru poklesu schopnosti pracovať nad 40 % (čiže najmenej 41 %) a zároveň do 70 %, bude poistenec dostávať toto určené percento z jeho vypočítaného invalidného dôchodku. Ak má poistenec priznanú invaliditu nad 70 %, potom mu patrí celý vypočítaný invalidný dôchodok bez ohľadu na to, o koľko percent prevyšuje jeho invalidita hranicu 70 %.

Posudzovanie invalidity u poistencov s poruchami autistického spektra je iné

Posudzovanie zdravotného stavu autistov, ktoré je jednou z podmienok nároku na invalidný dôchodok je už niekoľko mesiacov jednoduchšie vďaka zmene zákona o sociálnom poistení, ktorá poruchy autistického spektra zakomponovala priamo do prílohy č. 4 tohto zákona. Práve na základe diagnóz v prílohe č. 4 určujú posudkoví lekári Sociálnej poisťovne po preskúmaní lekárskych správ percentuálnu mieru schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (invaliditu) žiadateľov o invalidný dôchodok.

Doplnením prílohy č. 4 o skupinu ochorení porúch autistického spektra sa odbúrala nutnosť porovnania týchto ochorení s inou chorobou, ktorá je svojím funkčným dopadom najviac porovnateľná. Kým do konca októbra posudkoví lekári Sociálnej poisťovne posudzovali dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav osôb s poruchami autistického spektra podľa prevažujúcich klinických príznakov, čo znamená, že ich zdravotný stav bol porovnávaný s inými ochoreniami. Podľa prevažujúcich klinických príznakov boli zaraďované buď do položky ochorení Mentálna retardácia alebo položky Poruchy osobnosti a poruchy správania, resp. položky Schizofrénia, poruchy schizotypové a poruchy s bludmi a iných. Od novembra posudkoví lekári môžu uznať príslušné percento invalidity priamo na základe odborným lekárom stanovenej diagnózy poruchy autistického spektra.

Novela zároveň určila Sociálnej poisťovni povinnosť prehodnotiť trvanie invalidity podľa novej právnej úpravy pri najbližšej kontrolnej prehliadke poistenca. Zmena posudzovania invalidity sa týka aj nových žiadateľov v rámci zisťovacej lekárskej prehliadky u posudkového lekára pri podaní žiadosti o invalidný dôchodok. Títo poistenci budú posudzovaní podľa nových kritérií. Výsledkom bude objektívnejšie a presnejšie určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v tejto skupine chorôb. Sociálna poisťovňa odhaduje, že v tomto roku jej posudkoví lekári vykonajú približne 100 prípadov zisťovacích lekárskych prehliadok a ďalších 70 až 100 kontrolných prehliadok.

Pri poruchách autistického spektra ide o ochorenia, ktorých výskyt v detskej populácii narastá a príznaky týchto vrodených porúch sú natoľko odlišné od iných psychických porúch, že ich prirovnanie k inej psychickej poruche bolo problematické a nikdy nevystihlo celé spektrum príznakov. V dospelosti je u väčšiny takto postihnutých, napriek tomu, že môžu mať vyšší stupeň vedomostí v istej oblasti, tak silne narušená sociálna interakcia, že nie sú schopní sa zaradiť do žiadneho pracovného procesu, fungovať v prirodzenom prostredí alebo sa dokážu zaradiť len v minimálnej miere.