V súvislosti s uplatňovaním nových európskych nariadení sa začal vyskytovať problém slovenských opatrovateliek pracujúcich na živnosť v Rakúsku, ktoré sú rozvedené a majú dieťa, resp. deti rozsudkom súdu zverené do starostlivosti, keď tieto deti žijú v SR. Problém rieši ústredie v spolupráci s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny a Solvit centrom, zo sekcie vládnej legislatívy pri Úrade vlády SR.
Ústredie ako styčný orgán pre rodinné dávky v rámci koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia v rámci Európskej únie listom zo dňa 9. 12. 2010 požiadal partnerský rakúsky styčný orgán o stanovisko v predmetnej veci a inicioval pracovné stretnutie, aby doriešil vzniknutú situáciu. Doteraz však rakúska inštitúcia na náš list nereagovala.
Na základe podaní občanov bolo do záležitosti zainteresované aj Solvit centrum, ktoré požiadalo o neformálne stanovisko Európsku komisiu a listom zo dňa 9. 3. 2011 požiadalo o stanovisko ministerstvo práce.
V oblasti rodinných dávok stanovujú všetky tieto nariadenia základné pravidlá, podľa ktorých je primárny nárok na rodinné dávky v členských štátoch a vo Švajčiarsku, v ktorom je rodič dieťaťa/detí zamestnaný alebo pracuje ako živnostník, a v členskom štáte, kde je nárok na rodinné dávky len na základe bydliska, je výplata týchto dávok zastavená do sumy, na akú je nárok v členskom štáte na základe výkonu práce. V prípade, že pracujú obaja rodičia v rôznych krajinách, primárne kompetentný pre výplatu je ten, v ktorom súčasne žijú aj deti, pričom krajina, kde pracuje druhý rodič, dopláca rozdiel do výšky svojich dávok, ak sú tieto vyššie ako v prvom štáte. Hovorí sa tu o primárnej a sekundárnej kompetentnosti pre výplatu dávok. Po ich stanovení už uplatňuje každý štát svoju národnú legislatívu, čo sa týka výšky dávok, podmienok nároku a administratívnych postupov.
Situácia sa komplikuje v prípade neúplných rodín, keďže prístupy národných legislatív k postaveniu rodičov a detí po rozvode manželstva sú rôzne.
Slovenská legislatíva určuje práva a povinnosti rodičov voči deťom aj na základe zverenia detí do starostlivosti rodičov rozsudkom súdu, od čoho sa napr. odvíja aj výplata rodinných dávok. Obdobná situácia môže nastať aj v prípade slobodných rodičov, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti. V takomto prípade je z hľadiska nároku na dávky posudzovaný len jeden rodič, čo bolo doteraz akceptované aj rakúskymi inštitúciami. Určovanie kompetentnosti členského štátu na základe pracovnej činnosti rodiča, ktorý nemá deti v starostlivosti, sa javí komplikované aj z toho dôvodu, že úrad a často ani rodič starajúci sa o deti o ňom nemá informácie, ani o mieste jeho pobytu a práce a spolupráca tohto rodiča s úradmi vo veci rodinných dávok sa javí veľmi problematická.
Koordinačné nariadenia vo vzťahu k rodinným dávkam, žiaľ, vôbec neriešia situáciu rodiny po rozvode a ich uplatňovanie v praxi preto prináša rôzne problémy. Z uvedených dôvodov zastavili rakúske inštitúcie výplatu rodinných dávok rozvedeným matkám zamestnaným v Rakúsku, ktorých deti žijú v SR, vychádzajúc z predpokladu, že tu žije a pracuje aj ich otec, teda, že SR je primárne kompetentná pre výplatu rodinných dávok a Rakúsko len na základe sekundárnej kompetencie bude vyplácať doplatok do výšky rakúskych dávok. Táto vyrovnávacia dávka je vyplácaná raz ročne za predchádzajúci kalendárny rok.
Tu je rozpor v prístupe rakúskych a slovenských inštitúcií, v dôsledku čoho nevypláca rodinné dávky vo výške slovenských dávok ani jeden zo zainteresovaných štátov, keďže neuznáva svoju primárnu kompetentnosť. Podľa našich informácií majú obdobný problém aj ďalšie krajiny, o ktorom je informovaná aj Európska komisia.
Odpovedala Jarmila Feketová, riaditeľka odboru štátnych sociálnych dávok ÚPSVAR.