Súdny komisár po pridelení dedičskej veci z úmrtného listu zistí, kto sa postaral o pohreb, a túto osobu pozve do sídla notárskeho úradu za účelom spísania takzvanej zápisnice o predbežnom vyšetrení. Účelom tohto stretnutia je, aby osoba, ktorá sa postarala o pohreb, poskytla súdnemu komisárovi informácie jednak o okruhu osôb, ktoré pripadajú do úvahy ako dedičia, a jednak o poručiteľovom majetku. „Po predbežnom vyšetrení notár vie, s kým má ďalej konať. Pozná dedičov, ktorí prichádzajú do úvahy, a vie, aký majetok by poručiteľ mal zanechať," hovorí notár Peter Šulai. Notár môže podľa neho vyhodnotiť len tie informácie, ktoré mu poskytla osoba, s ktorou sa spisovala zápisnica o predbežnom vyšetrení, a preto je dôležité, aby osoba, ktorá sa predbežného vyšetrenia zúčastňuje, poskytla súdnemu komisárovi všetky informácie, ktoré má k dispozícii. „Samozrejme, notár pracuje aj s katastrálnym portálom, so stránkou orsr.sk (obchodný register) a zrsr.sk (živnostenský register), kde zisťuje, či poručiteľ nezanechal nehnuteľnosti, o ktorých prípadne dedičia nevedeli, podiel v obchodnej spoločnosti alebo živnosť," vysvetľuje notár.
Notár si od príslušných inštitúcií (banky, kataster, daňový úrad, bytové družstvo) vyžiada podklady – stav účtov, listy vlastníctva, prípadne pozemkovoknižné vložky, potvrdenia a pod., a keď má všetky podklady k dispozícii, môže vytýčiť pojednávanie, na ktoré predvolá všetkých dedičov. Predvolať dedičov môže súdny komisár telefonicky aj písomne. Väčšinou spolu s predvolaním na dedičské konanie aj zašle súpis aktív a pasív tak, ako ich zhromaždil a vyhodnotil. Zároveň dedičom zasiela aj splnomocnenie, ktoré dedič môže vyplniť v prípade, ak sa pojednávania nemôže zúčastniť. Snahou notára je, aby sa dedičia ohľadom nadobudnutia dedičstva dohodli už na prvom pojednávaní, kde sa snaží doviesť dedičov k predmetnej dohode tak, aby každý z nich bol spokojný. Súdny komisár pred začatím pojednávania dedičov poučí o možnosti dedičstvo odmietnuť, zistí, či niekto nežiada započítanie na dedičský podiel spoludediča.
„Je neodškriepiteľným benefitom a výraznou pomocou nielen pre notára, ale aj pre samotných účastníkov konania, ak sú dedičia aktívni, ak komunikujú s notárom a navzájom medzi sebou. Ak im nejaký majetok poručiteľa v súpise chýba, je vhodné o tom informovať notára dopredu, aby prípadne mohol pojednávanie odročiť a ostatní dedičia nemuseli cestovať možno niekoľko sto kilometrov len kvôli tomu, že niekto z nich nie je ohľaduplný a nemyslí aj na druhých. Je vhodné, ak notára nevnímajú ako nejakú protistranu, niekoho, kto im ide niečo nariaďovať a rozkazovať," hovorí Peter Šulai. Notár sa im snaží pomôcť, aby sa dostali k tomu majetku a tým právam, ktoré im v zmysle zákona patria. „Odporúčam dedičom, aby po prevzatí predvolania na dedičské konanie skontrolovali súpis aktív a pasív, ktorý dostali spolu s predvolaním, pričom v prípade, ak zistia nejaké nejasnosti alebo majú akékoľvek otázky ohľadne dedičského konania, nech neváhajú a navštívia príslušný notársky úrad alebo nech, možno aj telefonicky, kontaktujú súdneho komisára," dodáva notár.
Ideálne je, ak sa dedičia pred samotným dedičským konaním stretnú v súkromí, kde by si mohli v kruhu rodiny vydiskutovať prípadné rozdelenie dedičstva, keď si na rovinu vedia povedať, kto z nich si nárokuje ktorú časť dedičstva. „Takýmto postupom sa vyhnú prekvapeniam zo strany ostatných dedičov na samotnom dedičskom konaní a v neposlednom rade prispejú k bezproblémovému priebehu pojednávania. V prípade, že potrebujú poradiť ohľadom dedičskej dohody, každý notár im ochotne pomôže a poradí," podotýka Peter Šulai.