1. Kto musí podať daňové priznanie?
Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2019 je povinný podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2019 presiahli sumu 1 968,68 eura. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahŕňa akýkoľvek dosiahnutý príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane z príjmov oslobodený. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahŕňa aj príjem dosiahnutý zo zdrojov v zahraničí, ak ide o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (ide o daňovníka, ktorý má na území SR trvalý pobyt, alebo ktorý sa na území SR zdržuje viac ako 183 dní v kalendárnom roku).
2. Kto nemusí podať daňové priznanie?
Výnimku pri podávaní daňového priznania predstavujú ľudia, ktorí za celý rok mali príjem len zo zamestnania. Ročné zúčtovanie daní môže za nich urobiť ich posledný zamestnávateľ, ak ho o to najneskôr do 15. februára požiadajú. Ak teda daňovník dosiahol v roku 2019 iba príjmy zo závislej činnosti na území SR a požiadal svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, nie je povinný podať daňové priznanie.
3. Dokedy je potrebné podať daňové priznanie?
Daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia – kalendárneho roka. Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2019 je do 31. marca 2020.
4. Môže si daňovník posunúť termín daňového priznania?
Zákon o dani z príjmov umožňuje odložiť podanie daňového priznania najneskôr do konca júna. Ak má niekto príjmy zo zahraničia, môže si termín splnenia daňových povinností posunúť až na koniec septembra. O odloženie termínu na podanie priznania netreba žiadať, treba to ale oznámiť daňovému úradu. V oznámení daňovník uvedie, dokedy si termín posúva. Do rovnakého dátumu musí zároveň aj zaplatiť daň. Oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania možno podať iba na predpísanom tlačive, ktoré je k dispozícii aj na internetovej stránke finančnej správy.
5. Kto a dokedy musí podať daňové priznanie, ak daňovník zomrie?
Ak daňovník zomrie, daňové priznanie za príslušnú časť roka je povinný podať dedič do troch mesiacov po smrti daňovníka, pričom daňový úrad môže túto lehotu na žiadosť dediča predĺžiť, ak žiadosť dedič podá najneskôr 15 dní pre uplynutím lehoty na podanie daňového priznania.
6. Kde sa podáva daňové priznanie?
Daňové priznanie sa podáva na daňovom úrade. Daňové priznanie možno podať aj na pobočke daňového úradu alebo na kontaktnom mieste daňového úradu. Čo sa týka dodržania termínu, dôležitá je pečiatka pošty s dátumom podania. Daňovníci, ktorí komunikujú s daňovými úradmi elektronicky, podajú daňové priznanie cez internet. Všetci živnostníci už musia podať daňové priznanie elektronicky.
7. Aký typ daňového podania si mám vybrať?
Daňové priznanie typu A podáva daňovník, ak za príslušné zdaňovacie obdobie dosiahol iba príjmy zo závislej činnosti, teda zo zamestnania na základe pracovnej zmluvy alebo dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Daňové priznanie typu B podáva daňovník, ak za príslušné zdaňovacie obdobie dosiahol aj príjem z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti, príjem z prenájmu nehnuteľností, príjem z kapitálového majetku alebo ostatný príjem, ako napr. príjem z nepeňažnej výhry, z predaja nehnuteľnosti, príjem z vyplatenia podielového listu a podobne.
8. Kto má nárok na daňové zvýhodnenie a aké typy zvýhodnení si možno uplatniť?
Zákon o dani z príjmov umožňuje daňovníkovi uplatniť nezdaniteľné časti základu dane na daňovníka a na jeho manželku alebo manžela, uplatnenie daňového bonusu na vyživované dieťa, uplatnenie zamestnaneckej prémie pri splnení zákonom vymedzených podmienok, zníženie základu dane o príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ako aj o zaplatené úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou.
9. Aká je nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka?
Ak je základ dane daňovníka v roku 2019 rovný alebo je nižší ako 20 507 eur, nezdaniteľná časť je 3 937,35 eura. Ak je základ dane daňovníka vyšší ako 20 507 eur, nezdaniteľná časť je rozdiel medzi sumou 9 064,094 a jednej štvrtiny základu dane daňovníka; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka sa rovná nule. Daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti a z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu, teda takzvané aktívne vykonávanej práce, a to v závislosti od vykázaného základu dane. Čiastkový základ dane vyčíslený z takzvaných pasívnych príjmov (napr. príjem z prenájmu nehnuteľností, príjem z nepeňažnej výhry, príjem z predaja nehnuteľnosti, príjem z vyplatenia podielového listu) nie je možné znížiť o nezdaniteľnú časť základu dane. Ak je základ dane daňovníka v roku 2019 rovný alebo je nižší ako 20 507 eur, nezdaniteľná časť je 3 937,35 eura.
10. Kto nemá nárok na nezdaniteľnú časť základu dane?
Na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka nemá nárok daňovník, ktorý je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom: starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku, predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodkového sporenia, výsluhového dôchodku, alebo ak bol poberateľom dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, výsluhového dôchodku zo zahraničia alebo obdobného výsluhového dôchodku zo zahraničia. Na nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka nemá nárok ani daňovník, ktorému bol dôchodok priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ak suma tohto dôchodku je v úhrne vyššia ako suma nezdaniteľnej časti základu dane stanovená pre zdaňovacie obdobie.