„V prípade smrti niektorého z rodičov sa deti, aj maloleté, stávajú zákonnými dedičmi v prvej dedičskej skupine a majú postavenie takzvaných neopomenuteľných dedičov,“ hovorí notárka Miriam Imrich Breznoščáková. „Na rozdiel od dedičov v ďalších troch dedičských skupinách, nemôžu byť závetom z dedenia úplne vylúčené. Vrátane tých detí, ktoré si zosnulá osoba osvojila, alebo ktoré má z rozvedených manželstiev.“
Napriek tomu je možné aj malé dieťa vydediť. Stáva sa to zvyčajne, ak starý rodič nedostáva od svojich detí žiadnu pomoc. V takom prípade môže vydediť nielen ich, ale aj ich deti a dokonca aj pravnukov. Poručiteľ však musí v listine o vydedení výslovne určiť, že dôvody sa vzťahujú aj na potomkov vydedených osôb. Inak, ak by to neurobil, na ich miesto by ako dedičia nastúpili vnuci alebo pravnuci.
Užitočné informácie nájdete aj v článku Aké sú právne dôvody vydedenia.
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Po smrti poručiteľa notár zisťuje, či nezanechal závet alebo listinu o vydedení a či sú uložené v notárskom centrálnom registri. Potom, počas predbežného šetrenia, zisťuje okruh osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako dedičia. Dbá pritom o to, aby neboli vynechaní najmä maloletí potomkovia zosnulého, ktorí majú nárok na celý zákonný dedičský podiel. Neplnoleté deti na dedičskom konaní zastupujú obyčajne ich rodičia ako zákonní zástupcovia.
„Ak rodičia dedia s maloletými deťmi, súd deťom ustanoví kolízneho opatrovníka, ktorými môžu byť napríklad aj ich starí rodičia alebo iní blízki príbuzní, ale aj iné osoby,“ vraví Karol Kovács, prezident Notárskej komory. Nie je tiež vylúčené, aby ich záujmy obhajoval advokát. „Zákon to pripúšťa, nebýva to však zvykom.“
Vylúčiť z dedenia deti by rodičia mali len po zvážení všetkých za a proti. Ide totiž o krajné riešenie a v podstate sa na ich správaní odráža aj ich výchova. Ak sa niekto predsa len rozhodne pre tento krok, v listine o vydedení by malo byť podrobne popísané, z akého dôvodu chce potomka vydediť, inak sa po jeho smrti jeho vôľa nemusí naplniť.
„Súdna prax si vyžaduje, aby boli popísané skutky vydedenej osoby,“ upozorňuje Kovács. „Napríklad jeden zo zákonných dôvodov je, že potomok poručiteľa mu neposkytol potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch. Potrebné je popísať, ako a kedy sa to stalo. Napríklad, ak má niekto závažnú chorobu, popíše, že ho syn alebo vnuk nenavštevovali v nemocnici, nepomáhali mu ani neskôr v domácnosti, nezabezpečili mu stravu, lieky.“
Notár dedičov s takou listinou na dedičskom konaní oboznámi. „Vydedený potomok sa musí vyjadriť, či dôvody vydedenia uznáva alebo nie. Ak ich neuznáva, musí podať určovaciu žalobu na súd, o čom ho poučíme,“ vraví Kovács.
Na obdobie, počas ktorého rozhoduje súd, dedičské konanie sa preruší. Pokračuje sa v ňom až po právoplatnom vyriešení spornej otázky. Treba sa pripraviť, že spory tohto charakteru sa na súdoch vlečú roky, keďže vydedení potomkovia zvyknú využívať všetky opravné prostriedky. Notár nemôže bez rozhodnutia súdu pokračovať v konaní a dedičov taká situácia brzdí v nakladaní s majetkom. Nemôžu ho predať, darovať a ani založiť za pôžičku, ktorú by nevyhnutne potrebovali.