Treba ho skúmať najmä, ak sa dedí po určitom čase a medzitým už niektorí dedičia zomreli. Smrť poručiteľa sa preukazuje úmrtným listom alebo rozhodnutím súdu o vyhlásení za mŕtveho. Dedí sa vždy podľa toho práva, ktoré bolo platné na našom území v deň smrti poručiteľa. Pri dedení podľa dedičských skupín sa postupuje vždy tak, že nasledujúca dedičská skupina nastupuje, len ak sú z dedenia vylúčení dedičia predchádzajúcej, napríklad ak už nežijú.
Ak ide o dedičstvo po poručiteľovi, ktorý zomrel k 1. januáru 1951 a skôr
- postupuje sa podľa Všeobecného rakúskeho občianskeho zákonníka z r. 1811, pričom na našom území vtedy platilo uhorské obyčajové právo.
Ak poručiteľ zomrel v čase od 1. januára 1951 do 1. apríla 1964, dedia postupne dedičské skupiny:
1. skupina: Dedia rovnakým dielom pozostalý manžel a poručiteľove deti. Ak nededí poručiteľove dieťa, nadobúdali jeho podiel rovnakým dielom jeho potomkovia.
2 skupina: Ak poručiteľ nezanechal potomkov, dedia popri sebe pozostalý manžel a poručiteľovi rodičia. Ak sa niektorý z rodičov nedožil poručiteľovej smrti, alebo ak nededil z iného dôvodu, nadobudli podiel tohto rodiča rovnakým dielom jeho deti, teda poručiteľovi súrodenci. Ak poručiteľ nemal potomkov a jeho smrti sa nedožil ani jeden z rodičov, pripadlo dedičstvo súrodencom poručiteľa. V druhej skupine dedia spolužijúce osoby, teda tie, ktoré žili s poručiteľom ako členovia rodiny v spoločnej domácnosti najmenej jeden rok pred jeho smrťou a z tohto dôvodu sa starali o spoločnú domácnosť, alebo boli odkázané výživou na poručiteľa. Pozostalý manžel však požíva výsadné postavenie, keďže dedí najmenej polovicu majetku (tak, ako je to aj v súčasnosti v druhej dedičskej skupine).
Ak sa dedí po poručiteľovi, ktorý zomrel v čase od 1. apríla 1964 do 1. januára 1992:
- V prvej skupine dedia jeho deti a manžel rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.
- V druhej skupine dedí manžel, rodičia a spolužijúce osoby rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva.
- V tretej skupine dedia rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a spolužijúce osoby.
Ak poručiteľ zomrel 1. januára 1992 a neskôr:
- Veľká novela Občianskeho zákonníka účinná od 1. 1. 1992, rozšírila tretiu dedičskú skupinu o deti súrodenca pre prípad, že niektorý zo súrodencov nededí. Táto novela ďalej zaviedla štvrtú dedičskú skupinu, teda prarodičov poručiteľa a pre prípad, že nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti.
- Notár, ktorému súd pridelí dedičskú vec, najskôr povolá k dedeniu dedičov v prvej skupine: poručiteľove deti a manžela, každý z nich dedí rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa – zomrelo alebo dedičstvo po poručiteľovi, ktoré sa prejednávalo, už skôr odmietlo, nadobúdajú jeho podiel rovnakým dielom jeho deti, prípadne ich potomkovia.
- Druhá dedičská skupina prichádza do úvahy, len ak nededia poručiteľovi potomkovia (zomreli alebo dedičstvo odmietli) – dedí poručiteľov manžel, jeho rodičia a ďalej tí, ktorí s ním žili najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti, a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli výživou odkázaní na poručiteľa. Všetci dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva.
- Tretia skupina dedičov prichádza do úvahy, len ak nededí manžel ani žiadny z rodičov. Dedia v nej rovnakým dielom súrodenci zosnulej osoby a tí, ktorí s ním žili v spoločnej domácnosti. Ak niektorý zo súrodencov už nežije alebo dedičstvo odmietol, a teda nededí, dedia jeho podiel rovnakým dielom jeho deti.
- Vo štvrtej dedičskej skupine sa dedí, ak už nežijú alebo dedičstvo odmietli dedičia patriaci do tretej skupiny. Dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti, t. j. jeho tety, ujovia a strýkovia poručiteľa.
- Na neznámeho dediča alebo na dediča, ktorého pobyt nie je známy, ktorý bol o svojom dedičskom práve upovedomený vyhláškou súdu a ktorý v určenej lehote nedal o sebe vedieť, sa pri prejednaní dedičstva neprihliada. Jeho opatrovník nemôže vyhlásenie o odmietnutí či neodmietnutí dedičstva urobiť.
- Ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na ujmu pravého dediča. Nepravý dedič má právo, aby mu oprávnený dedič nahradil náklady, ktoré na majetok z dedičstva vynaložil; takisto mu patria úžitky z dedičstva. Ak však vedel alebo mohol vedieť, že oprávneným dedičom je niekto iný, má právo len na náhradu nevyhnutných nákladov a je povinný oprávnenému dedičovi okrem dedičstva vydať i jeho úžitky. Trojročná premlčacia lehota na vydanie dedičstva začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie skončilo. Kto neskôr dobromyseľne niečo nadobudol od nepravého dediča, ktorému bolo dedičstvo potvrdené, je chránený tak, ako keby to bol nadobudol od oprávneného dediča.
- Dedičstvo, ktoré nenadobudne nijaký dedič, pripadne štátu.