Zaujímavá je pôda na okraji väčších miest alebo dedín, kde sa plánuje výstavba. „Vlastníci sa zaujímajú u nás aj o to, či je možné zmeniť ich na stavebné,“ vraví košický advokát Alexander Bröstl. „Ale chcú vedieť aj, ako by mali postupovať pri vyporiadavaní spoluvlastníctva alebo aký osobitný postup sa vyžaduje, keď chcú previesť len spoluvlastnícky podiel na inú osobu.“
Pre spoluvlastníkov je schodnejšie a tiež lacnejšie, ak sa dohodnú, než by mali podávať žalobu na súd. Potrebné je pritom vyhotoviť osobitnú dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Musí mať určité náležitosti, ktoré sa vyžadujú pri zápise na správe katastra. Vhodné je preto zveriť jej vyhotovenie odborníkom, buď advokátom, alebo notárom.
Na druhej strane v odľahlých častiach Slovenska je pôda nepredajná, tvrdí Július Abrahám, dlhoročný odborník a znalec na odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy.
„Problém je v okresoch Rimavská Sobota alebo Lučenec, kde družstvá zanikli alebo sú v rozklade a pozemky tam ostali opustené,“ hovorí Abrahám s tým, že ideálne by bolo, keby pôdu odkupovali agrofirmy alebo samostatne hospodáriaci roľníci. „Družstevná forma hospodárenia na pôde bola kedysi na dobrej, konkurencieschopnej úrovni. Mnohé družstvá však zanikli aj kvôli vlastníkom pozemkov, ktorí sa chceli k svojim pozemkom dostať a potom ich už nevedeli obrábať.“
Pre toho, kto pôdu chce kúpiť na poľnohospodárske využitie, zohráva úlohu jej bonita. Znalci pri určení ceny používajú koeficienty, napríklad ak je pozemok svahovitý, zohľadňuje jeho prístupnosť, vzdialenosť od zastavaného územia obce a hlavne kvalitu pôdy. Znalecké posudky sú však potrebné, len ak chce nejaká fyzická osoba kúpiť štátny pozemok od Slovenského pozemkového fondu. Inak, ak by chcel niekto pôdu predať alebo darovať, správy katastra pri podaní návrhu na vklad zmluvy jej ohodnotenie znalcom nevyžadujú.