Výška poplatkov závisí od regionálnych podmienok. Najlacnejšie sú krúžky v centrách voľného času, ktoré dotujú obce a mestá. Mnohé vyberajú len eurový poplatok za krúžok. Materiál zabezpečujú cez vzdelávacie preukazy aj z rozpočtu centra.
Niektoré krúžky počítajú s finančnou pomocou rodičov. Napríklad v tanečných si musia z vlastných peňazí kúpiť kostýmy a kroje. Okrem toho je nákladná aj doprava detí pri športových a turistických krúžkoch, na ktorú musia tiež prispieť rodičia.
Užitočné rady nájdete aj v článku Športové krúžky sú pre rodičov najmenších detí finančne náročnejšie
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Koľko presne budú rodičov stáť krúžky ich detí, sa však ešte len ukáže. Práve teraz budú totiž obecné a mestské zastupiteľstvá rozhodovať o výške príspevku. Aj od jeho výšky bude napokon závisieť, koľko detí bude krúžky navštevovať.
Mnohé centrá v tomto školskom roku rozširujú svoje ponuky. V Rožňave budú rozširovať krúžky o vyučovanie španielskeho jazyka, environmentálnu výchovu a hru na gitare.
„Rodičia u nás veľké výdavky nemajú, najviac sa platí 5 eur mesačne,“ vraví riaditeľka centra Izabella Hurajtová. Ponuka ani mesačné poplatky sa zatiaľ nemenia, za niektoré sa neplatí. „Deti si hradia učebnice na jazyk v skutočnej hodnote do 10 eur. Iné pomôcky si nakupujú z vlastných zdrojov, napríklad úbor na gymnastiku, na vystúpenie ho dostávajú z centra. Hradia si poplatky na výlety a exkurzie.“
V Martine rodičia platia za členstvo 10 eur a deti tento poplatok môžu využiť na všetky krúžky, ktoré budú navštevovať. „Rodičia, pokiaľ si to náročnosť krúžku nevyžaduje, neplatia už žiadne iné poplatky,“ vraví Janka Škulová, riaditeľka Centra voľného času Kamarát. Kúpiť si aj tam musia kostýmy, kroje, dresy.
Financií je nedostatok aj preto, lebo sa rozdeľujú medzi množstvo subjektov. Štát dáva samosprávam na financovanie originálnych kompetencií 40 percent z podielových daní. Z tých peňazí dotujú nielen chod centier voľného času, ale aj školských klubov, základných umeleckých škôl, strediská záujmovej činnosti, školské jedálne a údržbu škôl a školských zariadení.
Popri štátnych centrách voľného času pôsobia aj súkromné a cirkevné centrá záujmových činností. Tie by mali dostať 88 percent toho, čo dostane štátne centrum.
„Ak nám v Starej Ľubovni schváli mestské zastupiteľstvo 200 eur na dieťa, tak súkromné alebo cirkevné centrum musí dostať 180 eur. Mesto môže schváliť aj vyššiu sumu, o to viac však musí prideliť aj súkromnému centru,“ vysvetľuje platný spôsob prerozdeľovania financií Marta Hanečáková, predsedníčka Asociácie centier voľného času.
Vo Varíne majú len štátne centrum voľného času, vlani na jedného žiaka dostali 168 eur z podielových daní. „Obec nám vyplatí celkovú sumu podľa počtu detí, ktoré sa k nám prihlásia. Vlani sme ich mali 490 a dostali sme 82 320 eur (168 × 490). Z tohto rozpočtu nám obec mesačne posielala 6 860 eur, suma sa totiž rozdelí na celý rok,“ hovorí riaditeľka centra Mariana Bohačiaková.
Prostriedky by mali byť účelovo viazané
O tom, ako sa peniaze rozdelia, budú v tomto období rozhodovať samosprávy. Systém je však nastavený tak, že obce a mestá síce prostriedky od štátu dostanú, tie však nie sú účelovo viazané a obec ich môže použiť aj inde.
Podľa Hanečákovej sa takýto systém financovania mimoškolských aktivít čoskoro zrúti. „Ak peniaze nie sú účelovo určené a obce či mestá alebo kraj si z nich vykryje svoje aktivity, o to menej ostane na krúžky pre deti a školákov.“
Malé obce sa ohradzujú, že ich deti, za ktoré dostáva financie z podielových daní spádová, stredisková obec alebo mesto, ak sa tam prihlásia do krúžku, ani nemajú šancu zapájať sa do rôznych mimoškolských aktivít.
„Nesúhlasíme s tým, lebo v strediskových obciach a okresných mestách majú väčšie možnosti než v malých obciach. Tam nemajú vždy dostatok kvalifi kovaných ľudí, nemajú vhodné podmienky na prácu s deťmi, ktorá sa predsa nemôže zúžiť len na činnosť v záujmových krúžkoch,“ vraví Hanečáková. Tieto menšie obce vzhľadom na finančné ťažkosti, s ktorými sa boria, niekedy ani neuvoľnia finančné prostriedky pre mimoškolské aktivity detí, ktoré tam bývajú, a preto sa tieto deti hlásia do krúžkov v mestách alebo spádových obciach. „Niektoré súkromné, ale aj obecné centrá zneužívajú systém, aby finančne pomohli obci alebo súkromnému prevádzkovateľovi centra. Deti sú takto ochudobnené. Príjmy slúžia viac–menej zriaďovateľom, a nie deťom,“ tvrdí predsedníčka asociácie.
Dotovať by sa mali pevne určenou sumou
Podľa posledného návrhu od budúceho roka chce rezort školstva deliť financie paušálne, naďalej však bez účelového viazania. Opäť bude na rozhodnutí samosprávy, či financie na mimoškolské aktivity uvoľní. Obce a mestá by mali dostávať na každé dieťa, ktoré má u nich trvalý pobyt, paušálnu sumu.
Takéto riešenie podľa Marty Hanečákovej nič nezmení. „Ak niekto je pri zdroji, hľadá možnosti, ako si z neho ukrojiť čo najviac, a deti pôjdu opäť bokom. Menšie obce sa takto síce dostanú k peniazom tiež, avšak opäť hrozí, že financie nepoužijú pre deti na krúžky a ich mimoškolské aktivity,“ vraví. „Navrhujeme preto, aby sa takto pridelené financie účelovo viazali, aby obce a mestá boli povinné starať sa o deti a mládež aj vo voľnom čase.“