Trvalý pracovný pomer
Ak dôchodca pracuje na riadnu pracovnú zmluvu, má nárok na dovolenku (5 týždňov), príplatky, náhrady príjmu, náhrady pri dočasnej pracovnej neschopnosti, pracovné voľno v prípade prekážok v práci, príspevok na stravovanie, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu a podobne.
Ak ho chce zamestnávateľ prepustiť, môže tak urobiť len z dôvodov, ktoré určuje Zákonník práce. V prípade, že sa pracovný pomer skončí výpoveďou, má aj dôchodca nárok na plynutie výpovednej doby, prípadne nárok na odstupné.
Čítajte aj Musí dať zamestnávateľ dôchodcovi odstupné? Pozrite si, čo hovorí Zákonník práce
Zamestnanec, ktorý pracuje v noci, má nárok na príplatok vo výške 40% z minimálnej mzdy za každú odpracovanú hodinu. Za prácu vo sviatok musí zamestnanec dostať príplatok vo výške 100% svojho priemerného hodinového zárobku.
Ak zamestnanec pracuje v sobotu, musí dostať príplatok vo výške 50% z minimálnej mzdy. Za prácu v nedeľu má zamestnanec nárok na príplatok vo výške 100% z minimálnej mzdy.
Voľno, ktoré musí zamestnávateľ poskytnúť
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno napríklad na:
- vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení. Pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v roku.
- sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie (najviac na sedem dní v roku)
- pri úmrtí manžela alebo dieťaťa má zamestnanec nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na dva dni a na ďalší deň na účasť na pohrebe týchto osôb, pri úmrtí súrodenca alebo rodiča patrí pracovné voľno na jeden deň a na ďalší deň, ak zamestnanec zabezpečuje ich pohreb
- nárok na voľno má aj vtedy, ak sa nemôže dostať do zamestnania z poveternostných dôvodov individuálnym dopravným prostriedkom (musí to byť však zamestnanec so zdravotným postihnutím)
- nárok vzniká, ak nastane nepredvídané prerušenie premávky alebo meškanie pravidelnej verejnej dopravy
- voľno sa poskytuje aj v prípade, ak ide o presťahovanie zamestnanca, ktorý má vlastné bytové zariadenie
- pracovné voľno bez náhrady mzdy najviac na jeden deň pri sťahovaní v tej istej obci a pri sťahovaní do inej obce najviac na dva dni. Ak ide o sťahovanie v záujme zamestnávateľa, poskytne sa pracovné voľno s náhradou mzdy.
Nemocenská dávka a ošetrovné
Nemocenská dávka
Poskytuje sa poistencovi v prípade, že bol pre chorobu alebo úraz uznaný dočasne práceneschopným alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie.
Od 1. do 3. dňa péenky dostane nemocenské vo výške 25% denného alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Od 4. dňa nemocenské dosahuje 55%.
Nemocenské sa vypláca za dni. Prvých 10 dní ho platí zamestnávateľ a od 11. dňa Sociálna poisťovňa. Nemocenskú možno poberať najdlhšie 52 týždňov.
Odvody na nemocenské poistenie platia starobní, predčasní aj invalidní dôchodcovia pracujúci na zmluvu a predčasní a invalidní penzisti zamestnaní na dohodu.
Ošetrovné
Nárok vzniká v prípade vzniku potreby osobného a celodenného ošetrovania chorého dieťaťa, chorého manžela, chorej manželky, chorého rodiča alebo chorého rodiča manžela (manželky), ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou osobou,
alebo osobnej a celodennej starostlivosti o zdravé dieťa do desiatich rokov veku, ak dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie,
alebo ak predškolské zariadenie, alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie,
alebo fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie, alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať.
Suma ošetrovaného je 55% z denného alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Dávka sa poskytuje za dni, maximálne za desať.
Práca na dohodu
Penzisti, ktorí popri dôchodku pracujú na dohodu, nemajú nárok na dovolenku, náhradu mzdy pri prekážkach v práci, finančný príspevok na stravovanie, príspevky zo sociálneho fondu, ani na odstupné.
Zamestnávateľ im musí vyplácať aspoň minimálnu mzdu. Majú však nárok na voľno v prípade dôležitých osobných prekážok v práci. Zamestnávateľ im preto musí poskytnúť voľno napríklad na návštevu lekára.
Na rozdiel od riadnych zamestnancov však majú nárok len na neplatené voľno. Týkajú sa ich aj ustanovenia o pracovnom čase. Počas 24 hodín nemôžu dohodári odpracovať viac ako 12 hodín.
Pri dohodách si môže dôchodca uplatniť odvodovú výnimku, to znamená, že nebude platiť žiadne odvody na sociálne či zdravotné poistenie.
Spraviť tak môže len v prípade, ak jeho odmena za vykonanú prácu nepresiahne viac ako 200 eur. Ak zarobí viac, bude platiť odvody len zo sumy rozdielu, ktorý presahuje stanovenú hranicu.
Vďaka odvodovej úľave môže pracovať na dohodu aj predčasný penzista bez toho, aby mu Sociálna poisťovňa zastavila výplatu predčasného dôchodku. Ak jeho príjem za rok presiahne 2 400 eur, Sociálna poisťovňa zastaví výplatu predčasného dôchodku a v ďalšom roku mu výplatu obnoví a zúčtuje.
Penzisti, ktorí využijú odvodovú úľavu a nebudú vôbec platiť odvody na dôchodkové poistenie, nebudú mať nárok ani na zvýšenie svojho dôchodku. Sociálna poisťovňa totiž zvyšuje dôchodky len tým pracujúcim penzistom, ktorí sú povinne dôchodkovo poistení.
Podobne na tom budú aj invalidní dôchodcovia. Tým sa síce invalidná penzia nezvyšuje na základe toho, že pracujú, ale zaplatené odvody sa im zohľadňujú pri výpočte starobného dôchodku.
Len čo dovŕšia dôchodkový vek, môžu požiadať o starobný dôchodok. Sociálna poisťovňa im vypočíta jeho výšku a porovná ju s invalidným dôchodkom. Vyplácať im bude tú penziu, ktorá bude vyššia.