Na rozdiel od tejto budovy postavenej tradičnou technológiou má byť nová dominanta vybudovaná s pomocou drevenej konštrukcie. Stala by sa najvyššou drevenou stavbou sveta.
Projekt Dubovej veže – Oakwood Tower – spracovala firma PLP Architecture a fakulta architektúry Cambridgeskej univerzity. Pôjde o experiment v rámci drevených stavieb, ktorý zodpovedá súčasnému príklonu k dreveným konštrukciám.
Odborníci v tejto technológii vidia budúcnosť, pretože vraj vďaka nej vznikajú nielen ľahšie a cenovo dostupnejšie stavby, ale aj objekty, v ktorých sa ľudia cítia spokojnejšie. Drevo je podľa nich odpoveďou na otázku, ako vytvárať ekologicky vyhovujúce mesta, tvrdí stanica CNN. Oakwood Tower by mala mať 80 poschodí a týčiť sa do výšky 304 metrov.
Architektonický svet sa zaoberá intenzívnejšie výškovými drevenými stavbami už päť rokov. Niektoré z nich už vznikli, iné sú ešte len vo fáze plánovania. V roku 2012 bol nad prístavom v Melbourne postavený desaťposchodový drevený obytný blok Forte, ktorý meria 32 metrov. Do roku 2014 bol najvyššou drevenou stavbou sveta, ale potom ho o štyri poschodia prevýšil dom postavený v centre nórskeho Bergenu.
Od vlaňajška stojí v londýnskej štvrti Shoreditch 33-metrový bytový dom, na ktorého stavbu bola použitá viacvrstvová laminátová konštrukcia. V Kanade začali touto technológiou stavať študentské ubytovacie zariadenie, ktoré má mať 18 poschodí a týčiť sa do výšky 53 metrov.
Dôvod, prečo sa architekti začínajú odvracať od betónu a ocele k drevu, tkvie podľa CNN v novej technológii, ktorá dáva dreveným konštrukciám mimoriadnu pevnosť.
„Existuje mnoho nových materiálov z dreva použiteľných na stavbu konštrukcií domov,“ povedal Michael Ramage, ktorý pracuje vo výskumnom oddelení univerzity v Cambridge. Príkladom je viacvrstvový laminát, ktorý tvorí niekoľko drevených vrstiev poskladaných krížom a zlepených nehorľavým lepidlom.
Ešte viac než laminát ale Ramagea zaujíma bambus, ktorý sa používa v stavebníctve v Ázii už stáročia. „Snažíme sa bambus technicky spracovať. Režeme kvádre zo stien vystavaných z bambusových tyčí a zlepujeme ich do veľkých dosiek. Získavame tak niečo, čo je podobné dreveným stavebným blokom, ale je to pevnejšie ako drevo,“ povedal Ramage.
Kevin Flanagan, ktorý pracuje v PLP, povedal, že si vie predstaviť, že sa v budúcnosti bude v stavebníctve používať geneticky modifikované drevo, ktoré umožní stavbu výškových budov.
Drevená architektúra vyvoláva pochopiteľnú otázku o horľavosti. Ramage tvrdí, že Oakwood Tower, ktorá má stáť v blízkosti kultúrneho centra Barbican v londýnskom centre, prekoná odolnosťou proti požiaru betónové budovy.
„Stavebné drevo nehorí spôsobom, ako si to ľudia predstavujú. Veľké požiare Londýna a Chicaga spôsobilo vznietenie veľmi malých kusov dreva. Rozmerné drevené bloky je ťažké podpáliť,“ povedal.
Flanagan poukázal na pozitívny vplyv dreva na človeka. „Ľudia sa v drevených stavbách cítia uvoľnene, spájajú drevo so zeleňou a páči sa im to,“ povedal.
Rakúska štúdia z roku 2009 porovnávala správanie žiakov v štyroch rôznych triedach – dve mali drevené podlahy a stropy, ďalšie dve podlahy pokryté linoleom a steny plastovým obkladom. Deti, ktoré sa učili v „drevených“ triedach, boli uvoľnenejšie a lekári u nich namerali nižšiu srdcovú frekvenciu.