To komplikuje nielen vyčíslenie počtu slovenských domácností, ktorých sa týka, ale aj nastavenie opatrení, ktoré by energeticky najzraniteľnejším ľuďom dokázali pomôcť.
Energie ukrajujú z rodinných rozpočtov Slovákov takmer 10 %
„Náklady na bývanie a energie tvoria v priemere vyše štvrtinu z celkových spotrebných výdavkov slovenských domácností. Elektrina, plyn a teplo tvoria z celkových nákladov domácností takmer desať percent, pričom výdavky na elektrinu tvoria 3,7 %, výdavky na plyn 3,3 % a na teplo odchádza ďalších 2,8 %. Ide o najvyšší podiel v rámci krajín EÚ,“ hovorí analytička WOOD & Company Eva Sadovská.
Slovenské domácnosti počas posledných štyroch rokov (2018 až 2021) prevažne zaznamenali nárast cien energií. „Výnimkou bol iba rok 2021, kedy došlo k ich zlacneniu a to z dôvodu nižších cien energií na svetových trhoch najmä počas prvého polroka 2020 – ovplyvneného prvou vlnou pandémie. Momentálne sme svedkami prudkého zdražovania energií. V prvom polroku 2022 si slovenské domácnosti za plyn priplácali medziročne viac o 19,8 %. Teplo ich vyšlo drahšie ako vlani o 14,4 %, elektrina o 11,7 %,“ hovorí Sadovská.
Vojnový konflikt na Ukrajine spôsobuje až niekoľkonásobný nárast cien energií na svetových burzách. Z toho logicky vyplývajú opodstatnené prognózy ešte prudšieho nárastu cien energií pre slovenské domácnosti v roku 2023. Pre mnohé je však takéto zdražovanie doslova devastačné. Preto sa čoraz viac skloňuje na Slovensku aj pojem energetická chudoba.