O takmer 90 tisíc prípadov medziročne stúpol počet novohlásených prípadov práceneschopnosti (PN). Kým v prvom polroku 2021 ich Sociálna poisťovňa zaznamenala 574 716, za prvých šesť mesiacov tohto roka to bolo 664 210.
Za nárastom počtu poistencov, ktorým lekár potvrdil péenku, stojí čiastočne celkový nárast počtu poistencov (2 894 872 v roku 2022 v porovnaní s 2 790 760 v roku 2021), ako aj šírenie pandémie koronavírusu COVID-19.
„Kým v 1. polroku 2021 bolo takýchto prípadov 302 560, za obdobie január až jún 2022 ich bolo 314 292. Pozitívom je, že dĺžka PN sa medziročne skrátila o takmer 9 dní,“ uviedol hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr.
Napriek nárastu novohlásených prípadov PN, celkové ukazovatele týkajúce sa priemerného percenta PN zaznamenali priaznivý vývoj. Priemerné percento PN predstavovalo hodnotu 4,353, pričom za rovnaké obdobie roka 2021 to bolo 4,921. Tieto pozitívne ukazovatele boli ovplyvnené aj skrátením priemernej doby jej trvania, čo znížilo priemerný denný stav práceneschopných osôb.
Na „péenke“ sme o takmer 9 dní kratšie
Podľa Kontúra priemerná péenka pre chorobu a úraz v I. polroku 2022 trvala 34,34 dní. Ide o pokles dĺžky trvania jednej PN, keďže v rovnakom období minulého roku sa poistenci liečili v priemere 43,25 dní.
„Najdlhšie boli lekárom vypísaní poistenci Prešovského kraja, ktorí na PN strávili priemerne 39,36 dní. Naopak, najkratšie to bolo u poistencov Bratislavského kraja – priemerne 29,49 dní,“ uviedol.
Rozdiely v trvaní PN závisia aj od postavenia poistenca – či ide o zamestnanca, samostatne zárobkovo činnú osobu alebo dobrovoľne poisteného. Kým zamestnanci počas jednej PN maródovali priemerne 33,12 dní, u samostatne zárobkovo činných osôb to bolo 51,73 dní a u dobrovoľne nemocensky poistených osôb 60,17 dní.