Za akých podmienok odbory podporujú skracovanie pracovného času?
V žiadnom prípade nemôže prísť k znižovaniu platov zamestnancov. Pri ustavičnom zvyšovaní produktivity práce je aj v rámci kratšieho pracovného týždňa priestor na rast platov. Pozrite sa, v prosperujúcom Nemecku dnes prebiehajú diskusie o 28-hodinovom pracovnom týždni. Ľudia proste nechcú celý produktívny život stráviť väčšinou v práci.
Podľa väčšiny zamestnávateľov by spôsobilo plošné skrátenie pracovného času problémy.
Firmám sa kapitál investovaný na Slovensku vráti v priemere za tri roky. Pri týchto vynikajúcich výsledkoch sa musia viac podeliť so zamestnancami o zisk. V opačnom prípade bude narastať nespokojnosť ľudí a sociálne nepokoje. Samozrejme, v rámci rokovaní o kratšom pracovnom čase si vieme predstaviť aj nejaké ústupky z našej strany. Napríklad dohodnúť sa na nižšom raste platov najbližšie dva – tri roky.
Ak by to pre firmy bolo naozaj výhodné, neskrátili by pracovný čas z vlastnej iniciatívy?
Existujú štúdie, podľa ktorých skrátenie pracovného času o hodinu zdvihne zamestnávateľovi náklady približne o šesť percent. Aj na Slovensku by skracovanie pracovného času nebolo veľkým problémom pre priemysel, ale už napríklad stavebníctvo, poľnohospodárstvo či doprava by s tým mali veľké problémy. Skrátiť pracovný čas sa nedá zo dňa na deň, ale z dlhodobého hľadiska by to pomohlo ekonomike aj ľuďom.
Prečo?
Prebehli by dve podstatné zmeny. Viac ľudí by malo prácu a súčasní zamestnanci by získali voľný čas. Dnes sa všetci niekam ponáhľajú, na nič nemajú čas a to "len“ preto, aby dokázali uživiť svoju rodinu. No a teraz si predstavte, že by pracujúci ľudia mali aj viac voľného času, aj peniaze. To by bola veľká zmena životného štýlu.