„Očakávame, že vďaka programu záruk, na financovanie ktorých spájame možnosti štátnych aj európskych zdrojov, by si mohlo nájsť uplatnenie na trhu práce ďalších 30– až 40-tisíc mladých ľudí,“ povedal minister práce Ján Richter. Filozofiou záruk je, aby každý mladý človek po skončení štúdia alebo strate zamestnania dostal do štyroch mesiacov pracovnú ponuku, možnosť ďalšieho vzdelávania, učňovskej prípravy alebo stáže. „Zamestnávateľovi bude štát preplácať časť nákladov súvisiacich s cenou práce a on bude musieť udržať isté obdobie tohto absolventa alebo mladého človeka v trvalom pracovnom pomere,“ pokračoval Richter.
Európska komisia začiatkom týždňa predstavila pre všetky krajiny sériu konkrétnych opatrení na udržanie dlhodobého hospodárskeho rastu. „V posledných mesiacoch je alarmujúce, že napriek krehkému hospodárskemu rastu vo viacerých členských krajinách Európskej únie stále pretrváva vysoká nezamestnanosť,“ povedal predseda Európskej komisie José Barroso.
Slovenské nedostatky
Zamestnanosť na Slovensku sa v prvom štvrťroku tohto roka medziročne zvýšila o 3,6 tisíca osôb, teda o 0,2 percenta na vyše 2,33 milióna pracujúcich. Zamestnanosť sa tak medziročne zvýšila druhý štvrťrok po sebe. Brusel na dosiahnutie rýchlejšieho tempa tvorby pracovných miest však Slovensku odporúča pokračovať v znižovaní daňového zaťaženia zamestnancov s nízkymi mzdami. „Napriek niektorým nedávnym zlepšeniam v štruktúre slovenského daňového systému a systému dávok zostáva daňovo-odvodové zaťaženie nezamestnaných, ktorí začínajú pracovať na slabo platených pozíciách, vysoké,“ povedal Andrej Králik zo zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
Kľúčovým problémom je slabé prepojenie školstva a praxe. „Legislatívny rámec na Slovensku dostatočne nemotivuje firmy, aby prijímali stážistov. Málo využívame granty na medzinárodnú pracovnú mobilitu. Ale platí to aj naopak – slovenské firmy neponúkajú možnosti stáže pre študentov z iných členských štátov,“ uviedla Európska komisia. Ministerstvo školstva v spolupráci so Zväzom automobilového priemyslu rozbieha pilotné projekty škôl poskytujúcich študentom prax priamo vo firmách. Mladým matkám zas návrat do práce sťažuje nedostatok jaslí pre deti do troch rokov a príliš drahé škôlky.
Európska komisia vidí problém aj v neosobnom prístupe k nezamestnaným. Úrady práce by podľa nej mali nezamestnaných uchádzačov o prácu vnímať ako klientov, ktorým by mali poskytnúť efektívne služby tak, aby im čo najskôr našli vhodnú prácu. V slovenskej praxi sa totiž nezamestnaným ponúkajú rôzne školenia bez ohľadu na to, či po ich absolvovaní zvýšia svoje šance na získanie novej práce. „Absolvovala som administratívny kurz zameraný na zvládnutie práce s počítačom. No po päťdesiatke nemám šancu uspieť v porovnaní s mladými ľuďmi bez problémov ovládajúcimi počítače,“ povedala Alena Nováková z Topoľčian. Tej nakoniec pomohol získať nové zamestnanie kurz zameraný na opatrovanie starých ľudí.
S podporou eurofondov
Na podporu zamestnávania mladých ľudí sa z európskych peňazí v najbližších dvoch rokoch plánuje minúť 146 miliónov eur a zvyšných 64 miliónov prispeje Slovensko zo štátneho rozpočtu. „V Bruseli sa nám dokonca podarilo vyrokovať posunutie vekovej hranice pre tento program z 25 na 29 rokov, pretože táto kategória mladých je u nás ohrozená najviac,“ uviedol minister práce Richter. V tejto vekovej skupine je na Slovensku aktuálne bez práce viac ako 115,8 tisíca ľudí.
„Okrem mladých bez skúseností majú najväčší problém nájsť si prácu ľudia nad 50 rokov a dlhodobo nezamestnaní,“ priblížil Richter. S podporou Bruselu tak už v roku 2012 ministerstvo práce realizovalo v rámci eurofondov presun 50 miliónov eur. Výsledkom bolo spustenie projektov na zamestnávanie mladých ľudí a nezamestnaných viac ako rok bez práce. Kým pri mladých ľuďoch sa doteraz vytvorilo 11,5 tisíca nových pracovných miest, tak z radov dlhodobo nezamestnaných si prácu našlo štyritisíc ľudí.
Z pohľadu firiem poskytujú eurofondy slovenskej vláde viac času na vytvorenie systémových zmien podporujúcich tvorbu nových pracovných miest. „Právo na prvé zamestnanie je krátkodobý nástroj aktívnej politiky práce, ktorý mladým ľuďom zabezpečí získanie pracovných návykov a praxe,“ povedal Martin Hošták, tajomník Republikovej únie zamestnávateľov. Bez eurofondov je totiž pre štátny rozpočet nereálne dávať každý rok viac ako sto miliónov eur na zamestnávanie absolventov škôl. „Dlhodobo by pomohlo zníženie daňového zaťaženia ľudí s nízkymi platmi, flexibilnejší Zákonník práce a lepšie prepojenie škôl s praxou,“ dodal Hošták. Ľavicová vláda s požiadavkami firiem súhlasí s výnimkou zmien v Zákonníku práce. Pre vládu je totiž jednou z priorít práve lepšia ochrana ľudí pri práci.
Osobitným slovenským problémom je znižovanie vysokej nezamestnanosti rómskych spoluobčanov. „Trvalo nízke poskytovanie dobrej kvality výchovy a starostlivosti v ranom detstve sa prejavuje v učebných výsledkoch, a to najmä v prípade Rómov,“ napísala Európska komisia v odporúčaniach pre Slovensko. Navyše, doterajšie iniciatívy zamerané na zlepšenie učebných výsledkov rómskych žiakov sú príliš závislé od projektov spolufinancovaných Európskou komisiou.
Odporúčania Európskej komisie k zamestnanosti v SR
- Výraznejšie znížiť daňové zaťaženie pre ľudí s nízkymi príjmami
- Zlepšiť verejné služby zamestnanosti pri poskytovaní personalizovaných služieb
- Zvýšiť počet zariadení starostlivosti o deti mladšie ako tri roky a uľahčiť tak matkám návrat do práce
- Zlepšiť výsledky žiakov povinnej školskej dochádzky, ktoré sú pod úrovňou priemeru EÚ
- Zvýšiť kvalitu vyššieho vzdelávania a spoluprácu medzi podnikmi a vzdelávacími inštitúciami
