Pracovný pohovor: Čo by si personalista nemal dovoliť a ako na to reagovať?

Ako reagovať na otázky, ktoré nepovažujete za vhodné? Vek, rodinný stav, pomery, v ktorých ste vyrástli, vierovyznanie, politické preferencie… To je len časť tém, ktoré by personalista nemal na pracovnom pohovore zisťovať.

Sú nielen nevhodné, ale môžu porušovať aj zákon. Podľa Zákonníka práce sa totiž potenciálny zamestnávateľ môže pýtať iba na to, čo bezprostredne súvisí s pracovnou náplňou, vzdelaním a s uzavretím pracovnej zmluvy.

Ako (ne)odpovedať?

Napriek tomu, že zákon je relatívne jasný a striktný, prax býva trochu iná. „Skúsený personalista vždy smeruje pohovor tak, aby neporušoval zákon a nepýtal sa na skutočnosti, ktoré nie sú dovolené. Zároveň je však jeho úlohou zistiť, či uchádzač o prácu bude vhodný človek nielen na základe požadovaného vzdelania, praxe, ale aj osobnosti, aby zdieľal firemnú kultúru a jej hodnoty,“ hovorí Roman Kučera, CEO personálnej agentúry MAXIN'S Group. Pripomína, že ako uchádzač máte niekoľko možností, ako na nevhodné otázky reagovať.

„Určite odporúčam asertivitu, rozvahu a slušnosť. Keď sa vás opýtajú napríklad na to, či vám má kto strážiť deti cez prázdniny, nie je vašou povinnosťou odpovedať ako v škole. No cieľom otázky je možno iba zistiť, ako budete mať pokryté letné prázdniny, ktoré súvisia s Vašou prácou pre danú spoločnosť“ opisuje možné scenáre odborník.

Vyhodnoťte teda situáciu a podľa nej reagujte, napríklad: „Na túto otázku nie som povinná/povinný odpovedať, ale viem, že pre zamestnávateľa je dôležité, ako si viem zorganizovať rodinný život. Myslím, že to v tomto smere zvládam.“ Alebo: „Nerada/nerád by som odbiehala/odbiehal do osobnej roviny. Poďme sa radšej baviť o náplni práce a povinnostiach.“

Ďalšie možnosti

Každý uchádzač o prácu je pred diskrimináciou chránený legislatívou. „Ak sa vám zdá, že sa pohovor vyvíja nevhodným smerom, môžete na to vhodným spôsobom upozorniť. Strach nie je namieste, rovnako ako sa nehodí drzé správanie. Možno nebudete vedieť, čo je reálnym cieľom zisťovania na základe položených otázok, ale ak sa vám skutočne nepozdávajú, zrejme sa vám nebude pozdávať ani potencionálny zamestnávateľ,“ myslí si Kučera.

V prípade, že bol pohovor skutočne „za čiarou“, môžete dať podnet na Štátny úrad inšpekcie práce, ktorý je povinný podnet preveriť.

Krajnou možnosťou je podanie žaloby na súde, kde musí zamestnávateľ dokázať, že ku diskriminácii nedošlo, ale rovnako ako on, tak aj protistrana musia mať dôkazy (v prvom rade písomné), čo niekedy býva na dlhé lakte.

„Týmto scenárom sa vyhnete, pokiaľ si prácu hľadáte prostredníctvom etablovanej personálnej agentúry. Jej zamestnanci sú školení v komunikačných zručnostiach a majú skúsenosti aj v oblasti práva a skutočne vedia, čo si môžu a čo nemôžu dovoliť. Sú styčným dôstojníkom medzi zamestnávateľom a uchádzačom o prácu a často dokážu mnohé veci odkomunikovať na oboch stranách bez toho, aby medzi nimi došlo k nezhodám, napätiu alebo iným nepríjemným situáciám,“ uzatvára Roman Kučera.